Hluk, ceruzka a ticho
Takže, prvý deň súťaže pre R1y2s2y1
Je trochu krátky, prepáč, ale aj tak dúfam, že sa bude páčiť :)
Keď som prišla domov, taška letela - dymom a čiarou - rovno o stenu.
Zvalila som sa na posteľ a hľadela som na strop. Pre obyčajných ľudí je to len normálna drsná S.P. jednotka snehobielo-kokosovej farby. Ja som tam ale videla svet.
Nie, nie mapu sveta, ale svet. Môj svet. Štrbinky a nerovnosti v omietky odkrývali obrázky.
Zlatá strela.
Harryho okuliare.
Poseidónov trojzubec.
Horovo oko.
Dáždnik.
Kniha. Príbeh. Otočila som hlavu. Na stole ležal malý strieborný denník. Prázdny. V hlave mi vírili myšlienky aj predtým. Problémy so spolužiakmi k tomu len pridali. V ušiach mi hučal hurikán. Cítila som sa unavená zo života.
Vzdychla som a lenivo som sa postavila. Vzala som ceruzku a otvorila som denník na prvej strane.
Poviem ti príbeh...
Zaváhala som, no potom som tuhu ceruzky znova priložila na papier.
Vír myšlienok v mojej hlave zrazu vybuchol.
Nikdy by ma nenapadlo, že môže vôbec niekto tak rýchlo písať, nieto ešte ja.
Slová padali na papier ako roj meteoritov a mňa až zarážalo, že neprepálili riadky.
Po polhodine ma rozbolela ruka, no vydržala som ešte pätnásť minút.
Keď som konečne pustila ceruzku na stôl, predtým ostrý hrot bol prakticky plochý. Zapísala som viac ako štyri strany.
Hluk v mojich ušiach vystriedalo ticho.
204 slov
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top