Jupiter pozrel na hodinky a napravil sa cylinder.
     "O pár minút začíname, kde je Morrigan?"
     "Tu som! Tu som, ja... Ešte som bola... Pomôcť Chande..." pribehla som ku vchodu do manéže a zadychčala som sa. Jack ma chytil za plecia a pozrel mi do očí: "Pokojne. Máme ešte čas, len sa ukľudni, fajn?"
     Mlčky som prikývla.
     Jack mal na sebe prvý z akrobatických kostýmov. Čierne tielko a spraté sivé džínsy. Okolo pása mal červenú košeľu.
     Zhlboka som sa nadýchla, uhladila som si rovnaké čierne tielko a obzrela som si sivé rifle a károvanú košeľu, čo som mala okolo pása ja. Niekto z personálu nám v zhone vysypal pod nohy žonglovacie fľašky. V tlmenom svetle sa od nich odrážali moje sivé semišky.
     Rýchlo som ich pozbierala a pozrela som na Jupitera, ktorý mal na sebe čiernu košeľu a ružový smoking. Farby Cirkusu Deucalion.
     "Môžeme začať."
     - Dúfam, - dodala som v mysli, aj keď som sama nechápala, prečo sa tak bojím. Žonglovanie nebola najťažšia téma, akú nám Jupiter mohol dať prvú, ale... Aj tak. Bola som nervózna.
     Dnes sa mi nič nedarilo. Celý deň som nejaká roztržitá a nepozorná, a...
     Jupiter ma súcitne potľapkal po pleci a vošiel do manéže. "Dámy a páni, dievčatá, chlapci, čarozvery. Vitajte dnes večer, na ďalšom z vychýrených vystúpení Crikusu Deucalion! Uvidíte akrobatov, chodenie na lane, koleso smrti, drezúru koní, šaša, akého nemá žiaden cirkus na svete, chypnotizérku, ktorá premení našu manéž na ZOO a mnoho ďalšieho. Ale na začiatok niečo miernejšie, dámy a páni, naše hlavné cirkusové duo, Crow-Korrapati!"
     Vzala som do rúk strieborné kužele na žonglovanie a s úsmevom - ktorý pomaly prestal byť falošný - som s Jackom po pravici vbehla do manéže.

★★★

     Ani neviem ako, ocitla som sa späť v prípravnom stane. Okolo nás do šapitó vbehol Frank. Počítala som, že máme tak asi tak štyri minúty na to, aby sme sa prezliekli a pripravili na lezenie po lane.
     Rýchlo som na seba hodila dvojdielny egypský úbor a vyzula som sa. Náhlivo som si zmyla tmavoružové tiene a obrúbila som si oči kohlom. Potom som vstala a vybehla som zo šatne. Chandu, Martu a Fen som ani nepozdravila.
     S Jackom som sa strela až pred vchodom do manéže. Tiež bol v egypskom a nohy mal bosé, rovnako ako ja.
     Zo stanu vyšli Kedgeree a Charlie s drezúrou koní. Kedge tie zvieratá odviedol preč, ale Charlie ostal a chytil nás za plecia. "Trochu to natiahnite, aby som to stihol, dobre?"
     Obaja sme prikývli a Charlie vbehol do mužského šiatra.
     Jack mi podal fľašu s olejom a pozrel cez škáru v opone. Odstúpil a postavil sa vedľa mňa. "Už to chystajú."
     Obzrela som sa smerom k prezliekárňam. "Nestihne to."
     "To nevadí, prešmykne sa tam potom. Na začiatku ho nebudeme potrebovať. Všetci budú pozerať na oheň a potom hore na nás. Nikto si nevšimne, keď príde neskôr, neboj sa."
     "Ale..."
     "Dámy a páni, teraz znovu niečo z inej sféry. Staroveký Egypt!"
     Jack mi stisol plece a priklusal k opone. Naraz sme ju rozrazili a vbehli sme dnu.
     Začala hrať dramatická hudba a svetlá sa stlmili. Obsluha po oboch stranách vchodu podala mne, aj Jackovi po dve paličky, zapálené na obidvoch koncoch.
     Pomaly sme postupovali vpred a otočili sme sa čelom k sebe.
     Hudba sa zrýchlila.
     Roztočila som jednu z paličiek a vyhodila som ju do vzduchu. Jack zrkadlil moje pohyby. Vyskočila som a chytila som ju. Trhla som rukou doprava a urbila som tanečnú pózu.
     Takto sme chvíľu pokračovali, potom sme do rúk vzali oheň a na dlani sme ho preniesli, každý na jednu z dvoch fakieľ, ktoré stáli vpredu, zapichnuté do zeme.
     "Zhltla" som svoj oheň z paličiek, zatiaľ čo Jack svoje plamene udusil v dlaniach.
     Potom sme vzali fakle a smerom k obecenstvu sme vyfúkli plápolajúci plameň.
     Obzrela som sa na Jacka. Charlie ešte stále neprišiel.
     Otočil sa a vybral sa ku kovovej konštrukcii. Šou musí pokračovať.
      Takže pokračujeme.
     Vyskočila som na konštrukciu a vyliezla som na plošinu.

     Predvádzali sme dôzne triky na lane, na rukách, na slepo, dozadu...
     Trvalo to pár minút, no potom sa konečne ozval gong a do manéže vošiel Charlie, oblečený - rovnako, ako Jack - za egypského nosiča. Svižne vyliezol na ľavú plošinu a personál mu zdola podal tyč s dvoma hákmi na plecia na oboch koncoch.
     "A teraz, dámy a páni, číslo, ktoré robíme ako jediný cirkus na svete... Pyramída vysokého lana!" oznámil Jupiter, kým si Jack s Charliem vyložili na plecia tyč. Vyliezla som na zábradlie, postavila som sa presne do stredu palice a rozpažila som ruky.
     Snažila som sa čo najviac pomôcť Jackovi, ktorý stál vpredu. Ráno sme pri tom spadli.
     Ale obaja to zvládli skvele a po lane ma preniesli až na druhú stranu.
     Jack si zložil tyč z pliec, oprel ju o zábradlie a podal mi ruku, aby som mohla zísť dolu.
     Keď sme zliezli na zem, ticho v obecenstve vystriedal silný potlesk a krik. Poklonili sme sa a znova sme vybehli z manéže, kam okamžite zamierlia Marta, oblečená ako čašníčka. Bude žonglovať s taniermi.
     Zamierlil sme k šiatrom a vkĺzli sme každý ku svojim.
     "Morrigan, možno by si si mala dať trochu pohov," oslovila ma Fenestra.
     "Nemôžem, ty nastupuješ až po mne, máš viac času, ale tak ja..." povedala som, kým som si zase zmývala make-up z očí. Nahádzala som na seba tretí kostým, vlasy som si rozčesala a náhlivo som si zaplietla tenký vrkôčik pri ľavom líci.
"Fenestra má pravdu, miláčik," ozvala sa Chanda a vyšla zo šatne. Očividne sa nechcela zapájať do hádky.
     "Poviem Jupiterovi, že... Au! Hssss!" začala Fenestra, no potom zasyčala, lebo som jej v tom zhone stúpila na chvost, aj keď len v plátených cvičkach.
     "Prepáč, Fen," zvolala som za ňou, keď som znova vybehla zo šatne.
     Jack ma dobehol pred vchodom. Tiež mal na sebe tretí z akrobatických kostýmov. Čierna košeľa s krátkymi rukávmi a ružovými flitrami na ramenách. Na nohách mal plátené cvičky a čierne nohavice. Na zápästí sa mu hompálalo vrecko s drvenou kriedou.
     Uhladila som si krátku čiernu sukňu s flitrami na leme. Čierne priliehavé tričko zdobené rovnako ako Jackova košeľa, malo na sebe pár dlhých, sivých, Veľmačacích chlpov.
     Rýchlo som ich oprášila a Jack mi dal kriedu. Naniesla som si ju na ruky a keď z manéže vyšla Chanda s veveričkou na pleci, všimla som si, že nám spúšťajú laná a upevňujú Americké kolo.
     Sadla som si na lavičku pri stene stanu a pozerala som pred seba.
     Jack si predomňa čupol a chytil ma za holé kolená. "Hej, no tak. Ty to zvládneš. Si úžasná! Verím ti. Verím v teba."
     "Jack, ako je možné, že ty mi vždy tak dodávaš odvahu?"
     Sklonil hlavu, ale videla som, že sa usmieva. "No..."
     "A teraz, milí priatelia, predstavujem vám... Americké kolo smrti!" zaznelo z manéže.
     Po oznámení mi stiahlo žalúdok, ale potom som na pleci pocítila Jackovu ruku.
     "Poď. Urobme Deucalion hrdým."
     Prikývla som a zamierili sme do stanu.

     Keď som vošla do naružovo osvetlenej manéže, zrýchlil sa mi dych. Dvojramenný spiner vyzeral ešte väčší a vyšší ako väčšinou.
     Jack zamieril k ľavému ramenu, vošiel do obruče a rozhojdal konštrukciu. Chvíľu som stála na mieste - čakala som, kým sa koleso roztočí na toľko, aby som mohla naskočiť. Po chvíli som sa rozbehla a vyskočila som do pravej obruče.
     Najprv sme len skákali v točiacich sa kruhoch. Vešali sme sa po nich, potom sme z nich vyliezli a točili sme konštrukciou stále rýchlejšie.
     Keď bola Jackova obruč hore, vyskočil z nej, urobil salto vo vzduchu a chytil sa lana, ktoré viselo zo špičky manéže. Rozhojdala som kruh a vyskočila som za ním. Chytil ma za ruku a pomalými krúživými pohybmi sme sa spúšťali dole.
     Jackovi som dôverovala, naozaj, ale keď si vo vzduchu, asi desať metrov nad zemou, a tvoj život visí na ruke jedného človeka, bojíš sa.
     Keď som sa špičkami dotkla zeme, pustila som Jackovu ruku, aby mohol zoskočiť z lana.
     Obecenstvo začalo tlieskať a kričať.
     Obaja sme sa poklonili a čakali sme kým potlesk ustane...
... ale keď ma Jack pobozkal na líce, hluk sa ešte znásobil.
     Od prekvapenia sa mi podlomili kolená a skoro som spadla. Ale iba skoro. Jack ma chytil za ruku a spolu sme odklusali preč z manéže.

     "Musím ti niečo povedať," začal Jack, keď sme chvíľu potom zastali tesne za vchodom a okolo nás do stanu vošla Fenestra.
     Držal ma za obe ruky, po pravom spánku mu stekala kvapka potu a usmieval sa.
     Úsmev som cítila aj na svojej tvári.
     Prikývla som: "Aj ja tebe."
     "Naozaj? Čo?"
     Dala som mu náhlivú pusu a pozrela som sa na vstup do stanu. "To, že máme asi tak dve a pol sekundy na to, aby sme sa prezliekli a pripravili sa na ďalší výstup."
     Keď to počul, uprel na mňa naliehavý pohľad, schmatol ma za ruku a trielili sme k šiatrom.