James:

Tak ona ma bude takto týrať ? Však počkaj, kráska. Pomsta bude sladká a veľmi, veľmi mučivá. Poznám ťa a viem, čo ťa vie vzrušiť. Ešte budeš prosiť, aby som skončil. Ale ja to neurobím, rovnako ako aj ty, láska.

Na ďalší deň sme mali na pláne prejsť sa po Oxford Street, kde bude aj rozchod - merlin však ma trafí, tá ulica je plná obchodov - a potom zájdeme na Londýnske oko. No, aj tak ma takmer šľak trafil, keď som v našom hoteli zbadal toho sprostého Alexa. A ešte, keď mu Wolf s úsmevom zamávala. Mal som chuť ho zavraždiť ! Wolfie Malfoyová je moja ! A dnes ju poškárim tak, ako môžem len ja !

To nakupovanie bolo otrasné. Ale baby sa viac ako bavili. Čo už. No, Londýnske oko bola väčšia zábava. Hoci sme dlho čakali v rade, aby sme sa vôbec naň mohli dostať, no ja som si aj to čakanie užil. 

Keď sa Wolf bavila s Kate a Rachel, preplietol som si s ňou prsty a ona sa na mňa otočila. Šibalsky som sa uškrnul a priatol si ju k sebe. Kate s Rachel sa ticho zasmiali a pokračovali v rozhovore. Fred sa smial kdesi za nami s chalanmi.

Objal som Wolf okolo bokov a bradu jej položil na rameno. Stále sme mali prepletené ruky na jej brušku a hoci som ju nevidel, vedel som, že sa usmieva. Diabolsky som sa uškrnul a perami jej jemne a nenápadne prešiel po ušku. Cítil som, ako sa napla, čo ma donútilo pokračovať.

Prechádzal som jej perami po zátylku a krku. Sťažka dýchala a jej tep sa zrýchlil. Ale no ták, Wolf, už ? Ja som ešte len začal. 

,,Čakala si, že ti včerajšok prejde ?" zavrčal som jej do ucha a opäť ju pobozkal na krku. 

,,James," vzdychla.

,,Sme medzi ľuďmi."

,,No a čo ?" odvetil som a pohladil ju rukou po boku, ktorej prsty som nemal prepletené s jej. Venoval som sa jej krku a ona sa snažila stáť vzpriamene a bez akéhokoľvek dôkazu, že s ňou niečo robím, ale cítil som pod svojimi perami, ako sa chveje, ako ju to mučí, no aj to, že sa jej to páči.

,,James," zamrnčala a  otočila sa ku mne čelom.

,,Hm ?" usmial som sa ako neviniatko.

,,Teraz nie," zasyčala. Len som prikývol, no ako sa otočila capol som ju po zadku. Zvískla od prekvapenia a všetky pohľady sa upreli na ňu. Tí, čo boli pri nás najbližšie, maskovali úškrny.

Provokovať som ju neprestal ani počas jazdy na Londýnskom oku, najmä keď pozorovala ten výhľad. A v hoteli pred našou izbou som sa mstil ešte viac.

,,Fajn, vyhral si," otočila sa na mňa pred izbou po večeri.

,,Ešte nie," zapriadol som a zmocnil sa jej pier. 

No, krotil som svoju zvyčajnú trúfalosť a divokosť. Bozkával som ju mučivo pomaly a nikam sa neponáhľal. A v pomalom mučivom tempe som ju týral celú noc. Dokázal som ju tak rozvášniť, že sa na mňa chcela niekoľkokrát vrhnúť, ale nedovolil som jej prebrať iniciatívu. Ale nebol som až taký krutý a nakoniec jej vyhovel a doprial jej slastného uvoľnenia.

,,Merlin," vydýchla, keď sme ležali vedľa seba.

,,Pomsta je sladká," zapriadol som a ona pobavene zavrtela hlavou.

,,Však len počkaj," sľubovala mi.

Dni plynuli a náš výlet sa pomaly blížil ku koncu. Pobali sme toho skutočne veľa a Wolf som asi ešte nikdy nevidel takú očarenú. Bavilo ju to, zaujímalo a všetko chcela skúsiť. 

Hoci vedela sa aj mračiť. Viem, ako žiarli na Kenzie. Možno sa k nej správa priateľsky, ale určite nie dobrovoľne a jej úsmev je dosť falošný. Inému by to možno ušlo, ale mne nie. No, na Kenzie nemá dôvod žiarliť. Bola to moja prvá láska, no hoci z Kenzie vyrástla poriadna kočka, nič k nej necítim. Je to len kamarátka. No, Wolf to môžem hovoriť aj do aleluja. 

Za to mňa škrie ten Alex. Vždy sa ráno ukáže, keď sa ponáhľame na miesto zrazu za pamiatkami a potom nás vždy večer víta a najmä pracuje v hoteli ako kuchár ! Mám chuť ho zaškrtiť. To, ako sa díva na Wolf ma vie rozzúriť do nepríčetnosti. Pohľadom ju priam vyzlieka a som presvedčený, že hľadá príležitosť, aby ju mohol pretiahnuť. To by si mal, debil, vyhodiť z hlavy ! Najhoršie je, že Wolfie je k nemu až moc priateľská. To nevidí, aký to je sviniar ?!

Dnes popoludní som vytiahol Wolf von. Nechcelo sa mi deň stráviť v hoteli, navyše Fred bol celkom nervózny, keďže ho čaká posedenie s Katinými rodičmi a bratmi. Kate chcela Freda predstaviť aj ostatným členom Blueovcov. Fred to zas tak ružovo ako Kate nevidel. Len som sa nad ním smial a radšej vzal Wolf von, akoby som od neho dostal do zubov.

S prepletenými prstami sme kráčali pomedzi malé obchodíky. Táto ulička sa líšila od ostatných rušných častí Londýna. Bola pokojná, žiaden zhon a obrovské obchody, banky. Bolo to malý kúsok pokoja. Malé potraviny, pár kaviarní, cukrárňa, bižutéria...
Mestský ruch sa vytratil a nahradilo ho tichšie prostredie.

,,James, pozri !" potiahla ma Wolf a ja som sa otočil jej smerom.

,,Merlin," vypadlo mi.

,,Ale tu sme predsa neboli alebo áno ?" nadvihla Wolf obočie.

,,Nie, určite sme vtedy neboli tu. Vtedy sme predsa boli v dedine Blackwood," zavrtel som hlavou. 

,,Asi sa skončil ten jarmok," pokrčila plecami.

,,Asi len využila príležitosť," prehodil som.

Tie kvety a celkovo kvetinárstvo mi boli neuveriteľne povedomé. Myslím, že je to obchod tej starenky, ktorú sme spoznali, keď sme sa ocitli v Blackwoode. Tá žena vtedy svojimi kvetmi neohúrila len Wolf, ale aj mňa. Tie kvety mali svoje čaro. Boli skutočne nádherné, vôňa kvetov prevoniavala celý obchod a kvety nádherne žiarili v lúčoch slnka.

Aj dnes prekvitali krásou a ich jemná vôňa šteklila nos. Teraz to už nebol stánok, ale pevné kamenné kvetinárstvo. Nad vchodom sa rysoval ozdobným písmom názov: Rose and Lilien.

,,James, nešli by sme ?" uprela svoje nádherné oči na mňa a ja som jej musel vyhovieť.

Vošli sme dnu a vôňa kvetov do nás priam udrela. Ozval sa zvonček, ktorí ohlásil našu návštevu. Uprostred kvetinárstva trónila fontána obrastená brečtanom. Všade boli kvety rôznych druhov a farieb.

,,Dobrý," ozval som sa, no nikoho som nevidel.

,,Tu je krásne," šepla Wolf a urobila pár krokov. Ja som ju s úsmevom pozoroval.

,,Ach, deti, to ste vy ?" vyšla spoza kvetov stará žena s veselým milým úsmevom a láskavými očami. Biele vlasy mala zopnuté do drdola, aby jej nepadali do očí.

,,Dobrý deň. Toto je vaše kvetinárstvo ?" usmiala sa Wolf.

,,Áno, holubička," prikývla žena.

,,Krajšie kvety som skutočne nevidela," rozplývala sa Wolf a ja som ju pobavene sledoval.

Toto by som Wolf nikdy nepovedal do očí, pretože jej hrdosť by ma za to zabila, ale niekedy sa správa ako malé dievčatko. Teší sa z každej maličkosti a nadšene všetko obzerá alebo chytá. Je neuveriteľne zvedavá a na tomto výlete sa to viac a viac ukazuje. Aká bola nadšená z Tower Bridge, nultého poludníku, či Londýnskeho oka. A cesta metrom ? Ja som takmer prišiel o nervy, neznášam tú dopravu, ale Wolfie sa páčilo aj to nastupovanie a vystupovanie za päť sekúnd. Ona si ten muklovský Londýn neskutočne zamilovala. A teraz tie kvety. Mám obavy, že ju budem musieť odtiahnuť zajtra do toho autobusu.

,,Ďakujem pekne, holubička," usmiala sa žena.

,,Ešte stále s priateľom cestujete ?" pozrela na mňa milo.

,,Áno. Teraz sme zamierili do centra Londýna," usmial som sa. 

,,Ste skutočne krásny pár. Dávno som nevidela takú lásku, aká rozkvitá medzi vami. Už keď som vás prvýkrát zbadala som tušila, že ten púčik prerastie do nádherného kvetu," nadšene si na nás pozerala žena. 

Kiežby som to vtedy aj my vedeli. Dobre, ja som to tušil, ale vtedy boli v hre najmä naše životy a luxus ako lásku sme si nemohli dovoliť. No, aj keď naša cesta bola tŕnistá, bola naša a doviedla nás k sebe.

Hrdo som zdvihol hlavu a preplietol si s Wolf prsty. Pozrela na mňa a usmiala sa.

,,No, deti moje, len sa pekne poobzerajte a potešte sa kvietkami," vyzvala nás a milý úsmev stále pretrvával na jej tvári.

Vykročil som spolu s Wolf a obzerali sme tie rôzne druhy a farby flóry. Wolfine oči žiarili ako lampióny a takmer ku každému kvetu privoňala alebo jemne prešla po jeho listoch, či lupeňoch. Jej hrdosť a niekedy až ľadový postoj sa úplne roztopili a zaplavila ju zvedavosť a túžba dotknúť sa každej rastliny. Asi začínam žiarliť na kvety.

,,Merlin," vydýchla, keď si privoňala k bielej ruži. Jednu opatrne vytiahla spomedzi ostatných a pozrela sa na mňa.

,,Nádherne vonia," usmievala sa a strčila mi kvet pod nos. Zasmial som sa, no sklonil sa, aby aj môj nos pošteklila tá vôňa. Pekne voňala.

,,Však ?" vrátila Wolf ružu na miesto.

,,Uhm," prikývol som, no očami som hltal svoju blondínku a nie kvety okolo.

Nadšene sa obzerala a dotýkala sa jemných lupienkov rôznej farby. K niektorým sa aj naklonila a privoňala. Bola priam roztomilá.

Objal som ju okolo bokov a nos jej zaboril do krku. Wolf sa rozosmiala a ja som ju nežne pobozkal na krk. Jej jemná vôňa mi udrela do nosa. Tie kvety mohli len zelenieť závisťou pri Wolfie Malfoyovej.

,,James," šepla a vedel som, že sa usmieva.

,,Milujem ťa, Wolfie," šepol som jej do uška.

,,Aj ja teba, James," vydýchla.

Opäť som ju pobozkal na krk a užíval si to, ako sa jej tep zrýchlil. Jemne som sa s ňou začal kolísať. Ona sa oprela o moju hruď a v tichu, ktoré narúšal len žblnkot fontány a zvonkohry sme sa tam len tak kolísali na mieste. 

Obaja sme sa pri tom druhom zmenili. Wolf už nie je taká neprístupná a chladná. Nebojí sa dať svoje pocity najavo, hoci občas niektoré stále skrýva. Tento jej postoj je maska, ktorá ju chráni a dosť úspešne. Viem odhadnúť jej pocity z očí, no viem, že keď nechce, aby som vedel, čo ju trápi, snaží sa to skrývať aj predo mnou. 
Ja som zistil, že od dievčaťa nepotrebujem len sex a dravé súboje jazykov. Zamiloval som si aj objatia a nežné bozky s Wolf. Milujem ich. Hoci zbožňujem naše vášnivé noci a Wolf je poriadna dračica.

Jednou rukou som ju pustil, aby som mohol vziať kvet a dal jej ho pred nos. Neubránil som sa úsmevu, keď sa ku mne otočila a sladko ma pobozkala. Stále s úsmevom hľadela na ružu a potom zdvihla zrak ku mne.

,,Aký romantik," zasmiala sa.

,,To vieš, mám talent," uškrnul som a ona ma hravo tresla ho hrude.

,,Au," ironicky som prehodil.

,,Hej," opäť ma tresla. ,,Neuťahuj si zo mňa !"

,,Vieš, že ja nikdy, ty moja neónová chipettka," uškrnul som sa a Wolf vyprskla do smiechu.

,,Si strašný, rádioaktívny klokan," zavrtela nado mnou hlavou. 

Kráčali sme bok po boku von z kvetinového bludiska, čo ma trošku aj tešilo, lebo z toľkej vône sa mi začala krútiť hlava. Wolf sa ešte chvíľu zastavila pri dákych fialových kvetoch a ja som sa vzdialil. Zastavil som sa pri pulte a skôr ako mohla Wolf protestovať, som zaplatil za kvet, ktorý držala v rukách. 

,,Chlapec zlatý, to je veľa," vrtela žena hlavou.

,,Nie je. To je aj za tú ružu v Blackwoode. Zabodoval som s ňou u nej," jemne som kývol na Wolf a starká sa usmiala.

,,Je to dar taká krásna láska, akú v sebe chováte vy dvaja. Hoci ste úplne iní a z rôznych vplyvných rodín, ktoré k sebe porozumenie nenosia, nedaj sa od toho odradiť," šepla mi starká a ja som mal čo robiť, aby som oči nezbieral po zemi. Odkiaľ to vie ?

,,Ako-?"

,,Potter a Malfoyová ? Malfoyová a Potter ? Vy dvaja sa nudiť nebudete, srdiečka," sprisahanecky žmurkla na mňa žena a ja som skutočne myslel, že ma niečím ovalili po hlave.

,,Dovidenia ! Rada som vás videla, pani !" zakričala Wolf a už otvárala dvere.

,,Aj ja teba, holubička," zamávala jej starká a potom upramila pohľad na mňa.

,,Ber ružu a utekaj. Nemusíš všetkému rozumieť. Drž sa, synček," stisla mi ruky a láskavo sa usmiala. 

Mal som mnoho otázok, ale žena akoby sa vyparila a už som počul len strihanie nožničiek. Zavrtel som hlavou, keď som začul Wolfino volanie. Vybehol som z obchodu. Toto bolo čudné. Nebol som vystrašený, len zmätený. Ako to mohla vedieť. To nebola mukelka. Určite nie !

,,Kde si zase bol ?" zasmiala sa Wolf.

,,Vedela o nás," odvetil som a objal Wolf okolo pliec. Dali sme sa do kroku a ja som sa naposledy pozrel na kvetinástvo.

,,Ako to myslíš ?" nadvihla obočie.

,,Vedela, kto sme," pozrel som na ňu a porozprával jej, čo sa tam pri platení udialo. Wolf sa zamračila a obzrela sa, no kvetinárstvo sme už stratili z dohľadu.

,,Myslíš, že je čarodejnica ?" 

,,To netuším," zavrtel som hlavou. 

Po pár krokoch sme zastali pri stánku s palacinkami, kde sme si objednali každý podľa chuti. Boli skutočne dobré a najmä sladké. Už pár dní ma naháňala chuť na niečo sladkého. Vďakamerlin za stánok s palacinkami. 

,,Tvoje sú lepšie," prehodila Wolf a ja som sa zasmial.

,,Je to to jediné, čo dokážem v kuchyni aj ja. Teda okrem vyjedania," žmurkol som a Chrabromilčanka vyprskla do smiechu.

,,James !" ozval sa najmenej pravedepodobný hlas, ktorý by som čakal práve tu v muklovskom Londýne. Pärkrát som žažmurkal, aby som sa uistil, že sa mi nesníva, no bola to realita. 

Moja mama nám vyšla naproti rýchlym krokom. Cítil som, ako Wolf stŕpla. Objímal som ju stále okolo pliec a v tom momente som sa nedokázal ani len pohnúť.

,,Mama ?!" vypadlo zo mňa.

,,Dobrý deň, pani Potterová," jemne sa usmiala Wolf a mama je úsmev vrátila.

,,Čo tu robíš ?" zavrtel som hlavou.

,,Skôr, čo tu robíte vy dvaja ?" veľavýznamne si nás premerala mama a Wolf sebou naľakane šklbla. 

,,Prechádzka za palacinkami," nevinne som sa uškrnul a mama na mňa pobavene pozrela. Neverila mi.

,,To určite, James," prevrátila očami a obrátila sa na Wolfie.

,,Čo keby sme zajtra zašli na obed ? Príbeh o vás dvoch by som si rada vypočula," žmurkla a mne takmer zabehlo. Čo to moja mama robí ?!

,,Mama, my sme na výlete zo školy, neušli sme z Rokfortu ani nie sme zase unesení," snažil som s to obrátiť, ale akosi márne.

,,Ja viem, zlatko. Tak platí dobre ? Stretneme sa trebárs aj tu zajtra okolo štvrť na dvanásť, dobre ? Zatiaľ sa majte," rozhodla mama, vtisla mi bozk na líce a už jej nebolo. 

S Wolf sme tak stáli ako obarení. Toto som teda nečakal. Ako poznám mamu, určite všetko povie ocovi a zajtra je tu s ňou. Ale prečo nie ? Raz to prísť muselo, hoci som myslel, že až na konci roka, ale fajn.