Celebrity sa už oddávna tešia veľkej obľube v popkultúre a každý z nás by vedel vymenovať aspoň jeden príklad takéhoto človeka. Kto to však vôbec celebrita je? Celebrita by sa dala definovať podľa Wikipédie a jej zdrojov ako osoba, ktorá sa preslávila určitým spôsobom prostredníctvom masmédií. To však neznamená, že ekvivalent moderných celebrít by sa nedal nájsť aj v dávnej histórii - stačí sa pozrieť napr. na staroveké Grécko, kde fanúšikovia olympijských atlétov skladali na ich počesť básne a piesne alebo im dokonca darovali jedlo a iné formy darov.

Samotné slovo fanúšik je odvodené z latinského slova fānāticus, ktoré sa dá rôzne preložiť v závislosti od kontextu od "božsky inšpirovaného" cez "nadšeného" až po "šialeného". Základom pojmu fānāticus je slovo fānum, ktorého význam je "svätyňa" či "chrám" (Wiktionary). Síce by som si dovolil tvrdiť, že náboženstvo nemá veľa čo dočinenia s moderným ponímaním celebrity, určite existujú niektoré paralely medzi klasickým vyznávaním božstva a citového naviazania na určitú celebritu.

Byť fanúšikom samo o sebe nie je niečo negatívne, čo určite dosvedčí hocikto čítajúci tieto riadky. Na druhej strane určite stojí za reč aj negatívna stránka tohto fenoménu, ktorá nie je ničím novým. Bohužiaľ, v priebehu histórie sa objavili prípady fanúšikov zachádzajúcich za hranice všeobecne akceptovaného správania až do roviny zločinu.

Notoricky známym príkladom je John Hinckley Jr., ktorého obsesia s herečkou Jodie Fosterovou vyústila do streľby na amerického prezidenta Ronalda Reagana, aby si získal jej pozornosť. Ďalším príkladom posadnutého stalkera bol Ricardo López, ktorý sa nedokázal preniesť cez to, že jeho ikona Björk si našla nového partnera. Ricardo pôvodne plánoval poslať na speváčkinu adresu bombu s ihlami kontaminovanými HIV-pozitívnou krvou, ale napokon skonštruoval listovú bombu s knihou obsahujúcou kyselinu sírovú. Stalker dúfal, že po jej smrti a jeho vlastnej samovražde sa spolu môžu stretnúť v nebi. Ak by aj Björk nezomrela, tak za trest by dostala hrozivé poranenia poznačujúce ju na celý život. Po odoslaní balíčka Ricardo spáchal samovraždu, avšak jeho balíček sa k speváčke nikdy nedostal.

Ikonickým príkladom fiktívnej fanatickej fanúšičky je Annie Wilkesová z románu Stephena Kinga Misery. Annie je duševne chorá sériová vrahyňa a bývalá zdravotná sestra, ktorá sa stala posadnutou historickými románmi od autora Paula Sheldona. Na začiatku príbehu Po dopísaní posledného románu svojej série kníh o Misery Chastainovej Paul havaruje v dôsledku snežnej búrky. Annie ho vytiahne z auta a ošetrí jeho hrozivé zranenia u seba doma. Annie prvotne pôsobí ako starostlivá, aj keď trošku zvláštna a hlboko oddaná fanúšička Paulových kníh. Postupne však jej temnejšie stránky vyplávajú na povrch, ale naplno sa ukážu až potom, ako si Annie prečíta Paulovu poslednú knihu o Misery.

Na smrť jej obľúbenej postavy Annie reaguje s chorobným hnevom a konečne povie Paulovi pravdu o tom, že nikdy neinformovala jeho blízkych ani kompetentné zložky o jeho prežití. Paul sa ocitá v situácii, kedy musí svoj nezverejnený manuskript spáliť pod hrozbou smrti a napísať novú verziu príbehu, kde Misery bude žiť šťastne až do smrti.

Správanie Annie je veľmi nepredvídateľné a môže v mihu oka prejsť z detinskej radosti do ohnivého amoku, pričom takéto výbušné energické obdobie sa u nej strieda obdobím útlmu až depresie. Paul pod jej drobnohľadom utrpí nielen psychickú ujmu, ale aj fyzickú - scéna vo filmovej adaptácii, v ktorej mu rozdrví členky kladivom, sa stala pomerne ikonickou.

Príbeh vrcholí, keď Annie zastrelí miestneho šerifa, ktorý naďabil na Paula pri domovej prehliadke. Oddaná fanúšička číslo jedna sa rozhodne po všetkých Paulových "excesoch" (rozumej pokusmi o útek) ukončiť svoj aj jeho život, aby mohli byť spolu na večnosť. Paul ju na poslednú chvíľu presvedčí, aby predtým mohol ešte dopísať novú verziu poslednej knihy, čo mu Annie veľkoryso dovolí. Po dopísaní knihy sa Paul chopí šance a na Annie zaútočí potom, ako podpáli nový hotový manuskript. Obaja utrpia zranenia pri boji, avšak Paulovi sa podarí Annie zabiť a vyslobodiť sa z jej domu hrôzy.

Samotná Annie Wilkesová nie je založená na žiadnom konkrétnom "superfanúšikovi" a jej únos Paula Sheldona nemá v známej histórii žiadnu konkrétnu obdobu, ale problematickí fanúšikovia s chorobným posadnutím voči určitej celebrite nie sú výmyslom fikcie, ako som spomínal skôr. Uctievaniu celebrít (z angl. "celebrity worship") sa dožičilo aj odborného výskumu na poliach spoločenských vied a psychiatrie.

Na posúdenie vzťahu k celebritám vyvinuli odborníci viaceré meracie škálové testy, pričom najviac sa využíva v literatúre tzv. Celebrity Attitudes Scale. Zistilo sa, že ľudia s vysokými skóre v týchto meraniach vykazujú viacero špecifických psychologických vlastností. Medzi takéto vlastnosti patrí negatívne vnímanie svojho tela (hlavne zo strany adolescentov), náchylnosť ku kozmetickým zákrokom a rôzne osobnostné črty ako vyhľadávanie senzácie, kognitívna rigidita, nízke sebavedomie a slabé hranice v interpersonálnych vzťahoch. "Uctievači" celebrít tiež môžu vykazovať narcistické sklony, disociáciu, stalking a materializmus (napr. kompulzívne nakupovanie). Okrem toho viaceré štúdie poukazujú na súvislosť medzi uctievaním celebrít a zhoršeným duševným zdravím vrátane príznakov úzkosti, depresie a spoločenskej dysfunkcie (Sansone & Sansone, 2014).

Prominentnou skupinou fanúšikov známych pre svoju až patologickú oddanosť voči celebritám sú ľudia označovaní ako "sasaeng". Tento termín vychádza z kórejských slov "sa" (súkromný) a "saeng" (život), odkazujúc na zasahovanie do života celebrít zo strany týchto posadnutých fanúšikov. Sasaengovia nie sú formálna skupina, ale spája ich jeden jasný cieľ - upútať pozornosť určitej celebrity. Fenomén sasaengov sa objavil so vzostupom K-popu a rôznych idolov s ním spätých. Hovorí sa, že sasaengovia sú typicky tínedžerky a mladé ženy z lepších pomerov, vďaka čomu si môžu finančne dovoliť robiť svoje nešváry.

Sasaengovia sa vyznačujú zbieraním citlivých informácií o svojich idoloch či dokonca fyzických vecí od oblečenia až po telesné výlučky. Vďaka svojej organizovanosti a ochote využívať nelegálne praktiky sa môžu k takýmto záležitostiam dopracovať pomerne rýchlo, čomu určite napomohol aj rozmach sociálnych médií. Ďalej je pre nich typický stalking, ktorý môže nadobúdať rôzne podoby. Sasaengovia sú ochotní otravovať idolov na verejnosti, v ich vlastných domovoch, inštalovať sledovacie zariadenia v blízkosti idolov, volať na ich telefónne čísla či ich fyzicky a sexuálne napádať. Niektorí sasaengovia sa dokonca pokúšajú zamestnať v agentúrach spravujúcich ich idolov či na letiskách alebo v telekomunikačných spoločnostiach.

Aby toho nebolo málo, sny a želania sasaengov prerazili až do komerčnej sféry. Informácie o celebritách sa môžu predávať na sociálnych sieťach za peniaze - niektorí sasaengovia si takto dokážu privyrábať. Okrem toho existuje praktika známa ako "sasaeng taxi", kedy si sasaengovia zaplatia taxík na sledovanie idolov v určitej lokalite, napr. počas turné. Za jednu jazdu môže horlivý sasaeng vysoliť až 200 amerických dolárov, pričom vodiči takýchto taxíkov sú notoricky známi nebezpečne rýchlou jazdou.

Ako konkrétny príklad šialenstva sasaengov by som uviedol pokus o únos speváčky Taeyeon z kapely SNSD na hudobnom festivale v roku 2011, kedy ju chcel z pódia počas vystupovania pred očami tisícok ľudí stiahnuť neznámy muž. Okrem toho sa do pamäte K-pop fanúšikov vryl prípad, kedy istá anonymná sasaeng poslala svojmu idolovi list s textom napísaným jej menštruačnou krvou, pričom text nezabudla okoreniť ďalšou...ingredienciou.

(Iwicka, 2014)

Existencia celebrít sa nespája len s existenciou oddaných milovníkov, ale aj zarytých antifanúšikov, ktorí svoju neznášanlivosť voči určitej celebrite vedia dotiahnuť do rovnakých extrémov ako najhorlivejší sasaengovia. Prominentným príkladom zločinu spáchaného antifanúšikom bolo otrávenie speváka Yunhoa prostredníctvom džúsu so sekundovým lepidlom v roku 2006. Tento incident býva udávaný ako ukážka kriminality sasaengov, avšak kľúčový rozdiel medzi antifanúšikom a sasaengom tkvie v ich vzťahu k celebritám - jeden celebritu z hĺbky duše neznáša, druhý ju fanaticky miluje. Ak sa nad tým zamyslíme, jeden človek môže byť sasaengom aj antifanúšikom naraz v kontexte rozdielnych celebrít, či dokonca zo sasaenga sa môže stať antifanúšik (viď Ricardo López - nebol síce sasaeng, ale obdobou tohto fenoménu).

Sasaengovia nie sú ani zďaleka jedinou notoricky známou skupinou zapálenou pre celebrity. Ľudia zoskupení v rámci virtuálnej bubliny známej ako Stan Twitter (skrátene aj stantwt). Podobne ako pri sasaengoch, ani tzv. stans (stanovia?) nie sú formálna skupina a pod túto nálepku spadá široké spektrum ľudí. Čo ich však spája, je ich vášnivý vzťah k určitým celebritám.  Slovo "stan" odkazuje na Eminemovu skladbu Stan, v ktorej rappuje o bláznivom fanúšikovi tohto mena.

Osadenstvo Stan Twitteru sa vyznačuje aj tým, že sa často jedná o ľudí prislúchajúcich k rôznym menšinám, pričom mnoho stanov sa hlási špecificky k LGBT+ komunite. V niektorých plátkoch sa píše o tejto sfére ako výrazne orientovanej na gejov, s čím do istej miery nesúhlasím. Síce sa v tejto demografickej skupine dá pozorovať trend zvýšenej podpory ženských celebrít, ale na základe vlastnej skúsenosti si dovolím tvrdiť, že onej online bubline určite demograficky nedominujú (aj keď sú jej významnou časťou). Je však isté, že priemerného bieleho hetero muža z ulice nad 30 rokov by ste tam hľadali len ťažko.

Osadenstvo Stan Twitteru je vo všeobecnosti pomerne mladé. Dokonca sa tu dá pozorovať určitá diskriminácia voči ľuďom vnímaným ako starých, pričom takúto nálepku si môžete vyslúžiť aj keď ste nemali ešte ani 30 rokov. Aj napriek prítomnosti veľkého počtu žien a adorácii vybraných ženských celebrít v tomto online priestore sa dá pozorovať mizogýnia (dokonca aj od žien samotných). Toto však nie je jediná forma nenávisti šíriaca sa v stan kruhoch, na svoje si tam prídu aj rasizmus, homofóbia, transfóbia atď.

A síce Stan Twitter by sa nedal označiť za najtoxickejšie miesto na internete, napriek tomu sa tu dá pozorovať mimoriadne vycibrená kultúra kyberšikany, ktorá môže prekonávať aj priemerné výlevy neumytých neonacistov na 4chane. Ak stanovia nebojujú s ich nenávidenými či milovanými celebritami, tak sa zvyknú púšťať aj do seba navzájom. Podobné vzorce správania badať aj v rámci online K-pop fandomu, ktorý má výrazné demografické prekrývanie so Stan Twitterom.

V rámci Stan Twitteru by som vyzdvihol jednu unikátnu charakteristiku - angažovanie celebrít samotných s fanúšikmi. Viac razy sa stalo, že nejaká celebrita vedomky či nevedomky poštvala proti rôznym ľuďom bandy besných fanúšikov, ktoré zahltia cieľové profily s pestrými vyhrážkami a môžu proti nim využiť tiež citlivé informácie ako adresa pracoviska apod. Twitter poskytuje fanúšikom bližší kontakt s celebritami, čo výrazne posilňuje ich citovú väzbu voči obľúbeným idolom a zároveň poskytuje priamy spôsob vyjadrenia nesúhlasu až nenávisti.

Napriek oddanosti celebritám existuje určitá akceptovateľná hranica adorácie v rámci Stan Twitteru a ostatných fandomových kruhov. Pokiaľ niekto túto hranicu prekročí, dostane sa mu vždy výsmechu. Ilustračným príkladom je istá 58-ročná Američanka menom Simone, ktorú však možno niektorí poznáte podľa jej online účtu Club Chalamet. Ako napovedá jej meno, Club Chalamet je horlivá fanúšička herca Timotheéa Chalameta a svoju oddanosť často preukazuje rôznymi spôsobmi od melodramatických príspevkov až po jedovité a konšpiračné poznámky na adresu jeho súčasnej partnerky z klanu Kardashianovcov.

Veľmi racionálna reakcia Club Chalamet na prvé informácie o tom, že Timotheé randí s Kylie Jennerovou

Notorickosť Club Chalamet je jednoznačne podčiarknutá jej vekom, ktorý v kontexte jej obsesie s Timothéeom príde mnohým ľuďom mimoriadne vtipný. Dalo by sa uvažovať, že vysmievanie sa z tejto 58-ročnej ženy je hlbšie než len celková absurdnosť jej obsesie samotnej. YouTuberka Natalie Wynnová známa ako ContraPoints v jednom zo svojich videí ("Cringe") vysvetľuje, ako bývajú takýto ľudia zosmiešňovaní aj kvôli tomu, že ich posmievači vidia v nich odraz určitých svojich vlastností. Zosmiešnením svojej "horšej verzie" sa nevedomky snažia vyrovnávať s určitou neistotou až hanbou pociťovanou voči sebe samým.

Club Chalamet by sa dala považovať za príklad lolcow. Lolcow je slangové slovo pre človeka, ktorého excentrické správanie môže byť "vydojené" pre zábavu. Asi najviac notorickou "krindžovnou" dojnou kravou je mimoriadne kontroverzná osoba známa ako Chris Chan, ktorú ContraPoints rozoberá aj vo svojom videu. Situácia okolo Club Chalamet síce ani zďaleka nedosahuje excesy tej okolo Chris Chan, ale určite sa tu dajú badať isté podobnosti v tom, ako si Stan Twitter a ostatné fanúšikovské kruhy z nej uťahujú. Týmto sa však nesnažím vyslovenej brániť ľudí pred akoukoľvek kritikou (a že tu je čo kritizovať...), iba poukazujem na to, že aj výsmech sa môže dotiahnuť do absolútnych extrémov.

Chris Chan nie je celebritou v pravom slova zmysle, jej "sláva" sa stvorila práve na základe výsmechu z jej excentrickosti. Nepovažujem sa za vášnivého konzumenta obsahu o Chris Chan a tiež nemám za cieľ tu detailne opisovať život tejto osoby, jej antifandom to robí vo veľkom už celé roky. Nielenže existuje celá wiki venovaná tomuto človeku, ale jej antifanúšikovia stihli voči nej napáchať rôzne excesy pomaly prekračujúce bizarnosť samotnej lolcow vrátane stalkingu, zberaní a zverejňovaní mimoriadne citlivých informácií apod. (podobnosť so správaním kórejských antifanúšikov je čisto náhodná).

V kontexte všetkého, čo tu omieľam, by sa hodilo spomenúť tzv. parasociálne vzťahy. Jedná sa o jednostranné vzťahy, kedy jeden človek investuje citovú energiu,  záujem a čas do určitého vzťahu s osobou, ktorá o tom sama ani nevie. Takéto vzťahy sa kultivujú prostredníctvom médií tak, aby čo najviac pripomínali klasické "tvárou v tvár" vzťahy. Kedysi sa mohli takto fanúšikovia naviazať predovšetkým na hviezdy z televíznych obrazoviek, avšak s nástupom sociálnych sietí sa takýto kontakt výrazne uľahčil a rozšíril.

Po novom nie je nič nezvyčajné, že si niekto vytvorí parasociálny vzťah s "mikrocelebritou", ktorej počet sledujúcich nepresahuje ani tisícku ľudí. Nástup žánru reality šou taktiež prispel k vycibreniu konceptu parasociálnych vzťahov, kedy môžu diváci bližšie spoznať určitú celebritu v rámci dramatických a srdcervúcich momentov pod plášťom "navodenej" reality.

Parasociálne vzťahy sa udržujú trocha inak oproti klasickým vzťahom, v ktorom hrá centrálnu úlohu priamy ľudský kontakt. Na tento účel slúži pravidelné sledovanie druhej strany vzťahu prostredníctvom médií a sociálnych sietí. V rámci histórie boli parasociálne vzťahy vnímané striktne patologicky ako príznaky osamelosti, spoločenskej izolácie či úzkostí. Postupom času výskum ukázal, že to neplatí vo všetkých prípadoch.

Niektorí klinickí psychológovia si dokonca myslia, že takéto vzťahy môžu pomáhať rozširovať naše vlastné vzťahové siete než len ich uzatvárať. Ľudia prežívajúci parasociálne vzťahy ich okrem toho môžu využiť ako jednu z foriem podpory v ťažkých chvíľach alebo ako jeden zo zdrojov na formovanie vlastnej identity.

Dovolím si tvrdiť, že každý z nás má skúsenosť s parasociálnymi vzťahmi, aj keď si to nemusíme sami vôbec uvedomovať. Sledovanie určitých ľudí po dlhú dobu nepochybne vybuduje medzi naším vnímaním ich osoby a nami samotnými určité puto, nech by sme sa tomu snažili akokoľvek predísť. Človek je v konečnom dôsledku spoločenská bytosť a parasociálny vzťah je veľmi nenáročná záležitosť aj pre úzkostlivejšie povahy.

Čo ma doviedlo napísať niečo o tejto problematike? Síce táto téma mi ležala v hlave už dlhú dobu, ale pred pár dňami obleteli internety správa o tom, ako nejaký človek otravoval Georga R. R. Martina na Worldcone s tým, že už nebude predsa dlho žiť a koho by teda chcel ako náhradu za seba na dokončenie Piesne ľadu a ohňa - spytujúci sa dokonca priamo opýtal, či by Brandon Sanderson (tiež prítomný na cone) chcel ságu dokončiť. Sprvu to celé bola len fáma, ale čoskoro sa k nej vyjadrilo viacero preukázaných účastníkov Worldconu a potvrdili jej pravdivosť. Po internete kolovali rôzne verzie daného incidentu, ktoré mi miestami prišli značne čudné na to, aby boli reálne.

Netrvalo dlho a zistilo sa, že onen človek spytujúci mortalitu Georga sa sám natočil na tom paneli a video nahral na svoj YouTube kanál. Bolo vidieť, že Georga táto otázka pomerne zasiahla, ale, našťastie, nikto na mieste sa nepostavil na stranu toho fanúšika. Pre zreteľnosť nazvime onoho fanúšika skratkou MN podľa iniciálok jeho mena. Moja zvedavosť ma doviedla k MN-ovmu kanálu na YouTube a to, čo som tam videl, sa ťažko opisuje.

Okrem videa dokumentujúceho onen incident na Worldcone je tam viacero kratších, z ktorých je zrejmé, že daný človek má pravdepodobne duševné problémy. Vyše roka sa snaží získať rolu kráľovnej Visenye Targaryenovej v nadchádzajúcom seriáli o Aegonovom dobytí Siedmich kráľovstiev a kvôli tomu otravoval Georga samotného v jeho vlastnom kine v Santa Fe a prostredníctvom mailu. Najviac ma však zaráža to, že MN nejako dokázal získať spot na oficiálnom programe tohtoročného Worldconu, kde chcel čítať úryvky zo svojho nepublikovaného príbehu alebo úryvky z textu Piesne ľadu a ohňa ako Visenya.

Aby toho nebolo málo, MN sa dostal do problémov s Netflixom a spoločnosťou spravujúcou kino Georga R. R. Martina Jean Cocteau Cinema, ktoré proti nemu majú vystavené zákaz približovania na základe stalkingu. Okrem toho vyplávalo na povrch, že MN sa dopustil stalkingu aj voči "obyčajnejším" ľuďom, nielen celebritám, a že nedodržiava súdom nariadené zákazy približovania sa voči týmto osobám.

MN svoje správanie neizoloval len na fandom Piesne ľadu a ohňa. Ukázalo sa, že kedysi sa aktívne angažoval vo fandome Pána prsteňov, ale bol z týchto kruhov vyhnaný potom, ako otravoval Royda Tolkiena (prastarého syna J. R. R. Tolkiena) sexuálnymi tweetmi. Samozrejme, MN nezabudol Royda v týchto tweetoch označiť, čím zabezpečil to, že ich Royd uvidí. Royd ho pre toto zablokoval, čo MN zobral veľmi zle a obvinil Royda z toho, že si chcel potom siahnuť na život.

Ako sa vôbec umožnilo MN-ovi prezentovať na Worldcone? Tento rok podľa vlastných slov organizátori Worldconu používali nástroje umelej inteligencie pre posúdenie vhodnosti prednášajúcich hostí. Podľa môjho názoru toto jednoznačne prispelo k tomu, že sa MN dokázal dostať na con aj napriek svojim legálnym problémom a pokusom o kontakt s organizátormi zo strany MN-ových obetí.

Všetky informácie o MN-ovi sa mi podarilo pomerne ľahko dohľadať na nete a aj vďaka jeho vlastným videám. Keďže sa však jedná o veľmi citlivý prípad, určite tu nechcem rozoberať všetky zverejnené detaily života MN-a na štýl antifandomu okolo Chris-chan. Tento človek má zjavne duševné problémy, ktoré by sa mali riešiť v súkromí a nie na internete hordami ľudí pripravených zaboriť zuby do každého kúsku jeho existencie. Toto je záležitosť skôr pre ľudí na to vyškolených a platených, nie pre fandom.

Omnoho zaujímavejšie ako MN mi prídu reakcie vo fandome samotnom. Väčšina fandomu jeho správanie razantne odsúdila, avšak na subreddite r/freefolk si MN našiel určitú formu podpory. Mnohí ľudia na danom subreddite sa už dlhú dobu vyjadrujú negatívne na adresu Georga na základe dlhého čakania na pokračovanie Piesne ľadu a ohňa. Títo fanúšikovia, ak sa tak dajú vôbec nazvať, sa cítia nesmierne ukrivdení a na Georga neváhajú chrliť rôzne výlevy podkopávajúce všemožné aspekty jeho života od zdravotného stavu až po jeho depresívne myšlienky na margo nedokončených príbehov či úmrtí jeho priateľov v priebehu rokov.

Na druhej strane sa v rámci subredditu dá pozorovať zosmiešňovanie MN-a samotného nielen na základe jeho uleteného správania, ale aj na základe jeho identity ako trans muža. Niežeby to tak robili všetci na subreddite, avšak konzervatívnejšie postoje nie sú pre tento kút internetu nič cudzie vrátane transfóbie. Vráťme sa však späť ku vzťahu r/freefolk ku franšíze ako takej. Sprvu tento subreddit bol založený na uvoľnenejšie diskutovanie o uniknutých epizódach piatej série Hry o tróny, avšak časom vyrástol do čohosi väčšieho a malígnejšieho.

Na r/freefolk som strávil niekoľko rokov aj ja, pričom stále mám živé spomienky na dianie v ňom. Vrchol aktivity sa dosiahol po premiére finálnej ôsmej série, ktorá zožala značné množstvo negatívnej kritiky. Hlavným miestom kritizovania bol práve r/freefolk a sám som sa do toho v tej dobe zapájal. Síce sa moje pocity k ôsmej sérii a ani ostatným menej kvalitným sériám Hry o tróny príliš nezmenili (menej kvalitné v tomto ohľade vnímam všetky série po štvrtej), ale zato sa zmenil môj prístup ku kritike a fandomu ako takému aj vďaka r/freefolk.

Ako som dospel k tomu, že som onen subreddit opustil? Po čase mi prišlo nudné a únavné tráviť voľný čas dlhodobým marinovaním v mizérii z nejakého poondiateho seriálu, nech mi bol predtým akokoľvek srdcu blízky. Freefolk sa od čias hejtovania ôsmej série vôbec nezmenil, ba naopak, podľa mňa sa výrazne zhoršil a pretavil sa do niečoho veľmi podobnému antifandomu. Popri milión ráz repostovaných príspevkoch tu nájdete akurát tak neprestajné sťažovanie a mrnčanie nad adaptáciami, ich tvorcami a Georgom samotným.

Všetky rozoberané prípady poukazujú na to, aká tenká môže byť hranica medzi láskou a nenávisťou a ako toto spektrum emócií je viac šedé než čisto čiernobiele. Nech by sme sa snažili akokoľvek, nikdy sa takýchto priam patologických sentimentov vo fandome nezbavíme, sú súčasťou našej ľudskej nátury. Každý však máme na výber, ako sa môžeme vo fandome angažovať a myslím si, že nemalá časť fandomu opovrhuje kroky ich fanatickejších spoločníkov. Zároveň to poukazuje na to, ako dôležité je kultivovať vo fandome priestory, ktoré sa snažia krotiť búrlivejšie prvky a poskytovať konštruktívnejší pohľad na vec než len bezbrehú adoráciu či nenávisť.

Za tie roky som si zároveň všimol, že fandom je pomerne atraktívne miesto pre rozličné marginalizované skupiny ľudí, ktorí nachádzajú vo fandome určité útočisko pred často neakceptujúcim svetom navôkol. Dôvody pre toto sú určite komplexné, ale jedným z najpodstatnejších je podľa mňa ľahká dostupnosť fandomu na internete a možnosť nájsť si svoje miestečko, kde sa nemusí človek potláčať. Určite tomu napomáha aj to, že sociálne siete sú nastavené na vyvolávanie čo najväčších emocionálnych odpovedí zo strany konzumentov bez ohľadu na to, či sa jedná o negatívne či pozitívne pocity - pre algoritmy sú výhodné obe.

Aj keď sa považujem vo všeobecnosti za pomerne umierneného človeka, ani ja som vo viacerých prípadoch nedokázal odolať zapojeniu sa do často zbytočných konfliktov vo fandome, ktoré mi podhodili algoritmy sociálnych sietí. Niekedy je určite lepšie pre vlastný pokoj v duši sa vyhnúť online diškurzu a radšej tie internety raz za čas vypnúť. Existujú aj iné formy angažovania sa vo fandome než len neustále online hádky, no nie?

Čo sa týka problému patologického správania fanúšikov vyúsťujúceho až do kriminality, v tomto ohľade si netrúfam nájsť jednoznačnú odpoveď. Limitovanie toxicity fandomu môže do istej miery podľa mňa pomôcť, avšak takéto prípady nikdy jednoznačne nevyrieši. Notorické kriminálne prípady fanúšikov sa tu objavovali ešte dávno pred vynálezom sociálnych sietí a diať sa bezpochyby budú aj naďalej. Nie som dostatočne vyučený na to, aby som priniesol uspokojivé a odborné odpovede na túto problematiku. To už je skôr parketa kompetentných orgánov a odborníkov vyškolených v relevantných oblastiach ako psychológia, psychiatria a sociológia.

.

.

ODPORÚČANÉ ČÍTANIE A ZDROJE

https://en.wiktionary.org/wiki/fanaticus

https://en.wikipedia.org/wiki/Ricardo_L%C3%B3pez_(stalker) (článok na Wikipédii o Ricardovi Lópezovi)

https://en.wikipedia.org/wiki/John_Hinckley_Jr. (článok na Wikipédii o Johnovi Hinckleyovi Jr.)

https://people.com/jodie-foster-recalls-man-brought-gun-her-college-play-after-john-hinckley-jr-attempt-8667620 (rozhovor s Jodie Fosterovou o Johnovi Hinckleyovi Jr. pre magazín People)

https://fanlore.org/wiki/Sasaeng (článok na Fanlore o sasaengoch a antifanúšikoch)

https://www.businessinsider.com/online-mob-stan-twitter-harassment-problem-fandom-music-fan-2021-7 (článok od Business Insider o Stan Twitteri)

https://www.theguardian.com/music/2018/sep/04/they-just-wanted-to-silence-her-the-dark-side-of-gay-stan-culture (článok od The Guardian o Stan Twitteri)

https://www.findapsychologist.org/parasocial-relationships-the-nature-of-celebrity-fascinations/ (článok o parasociálnych vzťahoch zo stránky pod správou National Register of Health Service Psychologists)

SANSONE, R. A. & SANSONE L. A. "I'm Your Number One Fan"- A Clinical Look at Celebrity Worship. Innov Clin Neurosci. 2014 Jan;11(1-2):39-43. PMID: 24653942; PMCID: PMC3960781.

IWICKA, R. There Will Be Blood - The Darker Side of K-pop Fandom. In: Hart, K. P. R. (Ed.), Living in the Limelight: Dynamics of the Celebrity Experience. Inter-Disciplinary Press. 2014. ISBN : 1-84888-396-X

https://seattlein2025.org/2025/04/30/statement-from-worldcon-chair-2/ (vyhlásenie organizátorov Worldconu o používaní umelej inteligencie)

("Cringe" od ContraPoints)