,,Jednoducho s ňou musíme byť obaja. Sme skúsení bojovníci," slova sa ujal jeho brat. Nezaujato naňho pozeral, vyzeral, že mu to je úplne jedno.

,,Vieš, že s ňou nevydržím!" rozkričal sa zelenooký Nezvyčajný. Ruky zatínal do pästí a vystúpili mu žily. Upierala som tam fascinovaný pohľad, až ma nakoniec pristihol pri čine. Okamžite si stiahol tmavozelené rukávy až k zápästiu.

,,Máme dva stany... S kým chceš teda spať?" kapituloval Jay a poobzeral sa dookola.

Zrakom spočinul na mne. Sivými očami do mňa vypaľoval dieru, preto som bola nútená sklopiť pohľad. Zadívala som sa na svoje špinavé čižmy.

,,Nejde o to s kým, hádam si o mne nemyslíš, že budem spať s nejakou dámou," vyslovil Charles už potichu. Zdalo sa, že sa upokojil, ruky uvoľnil a aj tvár už nebola toľko napätá. ,,I keď vieš, že nepohrdnem dámskou spoločnosťou," dodal lišiacky a popritom odhalil biele zuby.

Opäť som pozrela na Jaya, ktorý práve neveriacky krútil hlavou. Podišiel k svojmu mladšiemu bratovi. Boli temer rovnako vysokí, povedala by som, že Charles ho prerastal.

,,Budem spať vonku pred stanom, tam mi bude lepšie," vyhlásil po chvíli, keď sa nikto neozýval.

,,Ako chceš, je to tvoja vec," Jay mykol plecom a razom bol pri mne. ,,Ako sa cítiš, princezná?"

Povzdychla som si, unavene si pretrela oči, ktoré ma štípali. Potľapkala som po zemi, nech si aj on sadne. Uvelebil sa tesne vedľa mňa, až sa nám dotýkali ramená. Zvečerievalo sa, obloha potemnela, vtáky sa na noc schovali a namiesto nich sa na oblohe jagali hviezdy.

,,Unavene, zničene, frustrovane?" dala som mu odpoveď a hneď na to si vzdychla.

,,Takže ako teda budeme spať?" ozvala sa plavovláska a nahlas si zívla. V očiach som jej vyčítala únavu, vlastne všetkým. Neboli sme zvyknutí tak dlho cestovať, tobôž nie sami a v neznámych lesoch.

,,Ty, Sasha a Ted v jednom stane. Ja a Alycia v druhom. Charles pred stanom," vyhlásil môj Ochranca pevným hlasom.

Na to sa Kailey otočila a vydala sa smerom k stanom. Odhrnula obrovský kus látky, ktorý predstavoval vchod a stratila sa vnútri.

,,Choď si ľahnúť," prikázal mi Jay milým hlasom. Záporne som pokrútila hlavou, že ešte nie som až taká unavená. Hneď som si však zívla, čo ma prezradilo.

,,Nebudem spať," vyhlásila som sebavedomo.

Jay sa ku mne naklonil. Zatajila som dych a čakala na jeho ďalšie počínanie. Chytil mi pramienok vlasov medzi prsty, chvíľu si ho obzeral, otáčal vo svite mesiaca a nakoniec mi ho zastokol za ucho. Pri jeho dotyku mnou prebehla triaška a striaslo ma.

,,Je ti zima," vysvetlil si to po svojom a začal sa stavať na nohy.

,,Nie je, pôjdem si už ľahnúť," oznámila som mu a druhýkrát si zívla. Horko-ťažko som sa postavila, už aj moje nohy pociťovali únavu.

,,Dobrú noc," popriala som všetkým. Z každej strany sa mi vrátila odpoveď, len peň, na ktorom sedel Charles, zíval tichom.

Vošla som do stanu, ktorý bol priestranný možno až príliš. Vzala som si deku, poriadne sa prikryla a schúlila sa do klbka. Bola som veľmi unavená, ale ani za svet sa mi nedarilo zaspať. Počúvala som zvuky zvonka. Občas som zaregistrovala vzdialené húkanie sovy, inokedy šuchot lístia. O pár minút na to sa vchod do stanu odokryl, dnu vstúpil Jay a pustil sem chladný vzduch. Tvárila som sa, že spím, nechcela som sa s nikým rozprávať. Onedlho si ľahol aj on. Čakala som, že sa uloží na druhej strane, ale on nie, delilo nás možno len niekoľko zanedbateľných centimetrov. Prisahala by som, že som cítila teplo jeho tela a bola som za to rada, lebo ma tým pádom zohrieval.

Zrazu som však započula praskot nejakej vetvy a vzápätí na to škaredú nadávku. Okamžite mi doplo, kto bol ten narušiteľ večerného pokoja. Videla som len jeho tieň a ako si ľahol pred stan. Presne ako sľúbil. Vonku musela byť príšerná zima, sama som sa triasla, i keď som bola v bezpečí tepla. Čo musel zažívať chudák Charles?

⚔

Ráno ma zobudili otravné slnečné lúče, ktoré presvitali aj cez hrubú látku stanu. Prevrátila som sa na druhú stranu, v snahe dopriať si ešte trochu vzácneho spánku. Narazila som, však, na nejaké telo. Spočiatku som si myslela, že to je Jay, ktorý si sem aj včera ľahol. Začalo mi ale svietiť aj na chrbát a čoraz viac a viac som pociťovala teplo. Najprv som zo seba doslova skopla deku a potom som sa chystala prevrátiť na druhý bok. Zrazu ma Jay chytil za pás a pritiahol si ma bližšie k sebe. Samozrejme, že som protestovala a snažila sa vymaniť sa z jeho pevného zovretia.

,,Psst, ešte spi," zavelil a ja som okamžite ustrnula v akomkoľvek pohybe. Zostalo mi zle a hneď som vyskočila na vratké nohy.

,,Panebože, čo tu robíš, idiot?" skríkla som ako pomätená, ale v tú sekundu mi to bolo úplne jedno.

Charles sa rozospato natiahol, najprv otvoril jedno zelené oko a potom aj druhé.

,,Dobré ránko aj tebe, princezná," zaševelil ešte značne ospalý.

,,Prečo si, dopekla, spal nalepený na mne?!" zvrieskla som. Asi som ho dostatočne prebudila, lebo sa tiež postavil a viditeľne sa striasol.

,,Prečo si spal v stane?" ďalej som dobiedzala, keďže som ešte stále nedostala odpoveď ani na jednu otázku.

,,Lebo je to aj môj stan," odvetil pomedzi zaťaté zuby. ,,A prepáč teda, že som ťa zahrieval, keby som pri vedomí, určite spím od teba niekoľko kilometrov ďalej, zas si toľko nefandi."

Nasupená som vyšla von, oslepili ma slnečné lúče a privítalo ma zborové ,,Dobre ráno."

Zaclonila som si rukou, aby som niečo videla, lebo ma začínali štípať oči. Hneď sa na mňa vrhla Sasha, objali sme sa a začala mi niečo rozprávať. Príliš som ju nevnímala, sústredila som sa len na pomalé dýchanie. Charles ma tak nahneval, že som vôbec nič nepočúvala. Ani Jaya, ktorý sa začal ku mne približovať, ani mávajúcu Kailey a dokonca som ignorovala aj Teda, ktorý niečo vykrikoval. Pred sebou som mala neviditeľnú clonu a nedokázala som sa jej zbaviť. Konečne som sa usadila na voľný pník, kdesi v mysli sa mi objavilo varovné svetielko, že to je ten istý, na ktorom včera sedel Charles.

Najedli sme sa nejakých korienkov, ktoré boli dievčatá ráno pozbierať. Celý čas som bola mĺkva, nechcelo sa mi rozprávať a celkovo som sa cítila pod psa. Po sprataní celého tábora, stanov a ďalších vecí sme mohli vyraziť. Čakalo nás už len niekoľko minút cesty, možno hodinka a mali by sme byť pred Dračou horou. Všetci sme sa pobrali ku koňom. Keď som našla prázdne miesto a Kastora nikde, vedela som, že je zle. Sasha mi šla v pätách, lebo sme kone viazali spolu a na to isté miesto.

,,Aly, kde máš koňa?" oslovila ma prezývkou a podišla až ku mne.

,,Neviem, ja toho Charlesa zabijem. Prisahám, že sa nedožije konca dňa," vyhlásila som skalopevne a vydala sa za ním.

Jay balil posledné veci do batohu a zahladil stopy. Akoby sme tu ani neboli. Charles už sedel na kobyle, ktorá sa pásla a jej čierna srsť sa ligotala na slnku.

,,Čo si spravil s mojím koňom?!" začala som útočiť. Dala som si ruky v bok.

Prestal hladiť Shaulu a šepkať jej upokojujúce slová a nedobrovoľne pozrel na mňa. Nadvihol jedno obočie, skrivil pery a zamračil sa.

,,Čo ti sadlo na nos, drahá?" opýtal sa ma pokojne.

,,Prestaň sa so mnou zahrávať, môžeš mi láskavo povedať, kde si mi preniesol koňa?"

Medzitým si Kailey aj s Tedom sadli na svoje kone, pripravení odcválať. Stále mi neodpovedal, len si prehrabol večne strapaté vlasy a ďalej sa na mňa díval.

,,Ja nemám tvojho koňa," odpovedal veľmi pomaly, artikuloval každé jedno slovo.

,,Prestaň zo mňa robiť debila, Strážca! Okamžite mi povedz, kde je Kastor!"

Nahromadil sa vo mne hnev, cítila som, že aj mágia vo mne sa naštartovala, aby bola pripravená, keby ju chcem použiť.

,,Alycia, ja neviem, kde je," snažil sa mi vysvetliť, ale ja som mu stále neverila. Nedokázala som si pripustiť, že by mi Kastor len tak zmizol. Nie, on by ma nikdy neopustil.

,,Charles, prosím ťa, povedz mi, že si nerobíš zo mňa srandu a myslíš to vážne," požiadala som ho priškrtene.

Položil si ruku na srdce a vyhlásil: ,,Prisahám na svoj luk a šípy, že som Kastora nikde neodvliekol."

A doplnil to tým, že aj ukázal na luk, ktorý bol pripevnený o sedlo a tulec so šípmi, ktoré mal prevesené cez plece. A v ten moment som mu uverila, pretože tieto dve veci znamenali preňho všetko.

,,Nebudeme sa tu zdržovať, Alycia. Viem, že sa nemáme radi, ale nasadaj," keď tie slová vyriekol, nedokázala som nájsť vhodné vyjadrenie svojich pocitov, len som naňho nemo zízala. Nastavil ruku, aby mi pomohol do sedla. Neveriacky som ju prijala a s jeho pomocou sa vyšvihla do sedla. Kapsu som pripla Shaule na druhý bok a batoh som mala prevesený cez chrbát.

,,Chyť sa ma," nariadil mi.

Bez ďalšieho reptania som ho poslúchla a sama som sa tomu divila. Za ten čas bolo všetko upratané, Jay urobil naozaj dobrú prácu, pretože to vyzeralo, že tu nikto nebol. Odviazal Nikala a hodnú chvíľu na nás pozeral. Hlavne na moje ruky prepletené okolo pása jeho mladšieho brata. Vlastne, Jay tu bol to všetkých najstarší. Ak som sa nemýlila, všetci z nás mali osemnásť, len Jay mal dvadsaťdva rokov.

Charles cmukol perami, čím popchol kobylu do klusu. Pevnejšie som sa ho chytila, prstami som mu krčila tmavozelenú košeľu. Za nami som počula dupot ďalších koní a opäť mi prišlo smutno za Kastorom. Nechápala som, kde sa stala chyba. Uniesol ho niekto alebo som bola nepozorná a zle ho priviazala?

⚔

Nemyslela som si, že sedieť dvaja na koni, mohlo byť až také nepríjemné. Po čase ma začal bolieť zadok, prsty som mala stŕpnuté, ako som sa držala jeho kusu oblečenia, lebo som sa bála padnutia. Postupne sme zrýchľovali, najprv cval a teraz sme sa hnali tryskom, Shauline kopytá tvrdo dopadali na prašnú cestu a vírili prach. Preto som často kýchala a do očí sa mi dostávali zrniečka piesku. Nestíhala som sledovať cestu, pretože sa mi všetko zdalo rozmazané a zelené. Dokonca aj osoba predo mnou.

Tento deň vyzeral byť horúci, slnko mi pražilo na hlavu, v ľanovej košeli a veste, ktorú som si obliekla ešte v stane, mi začínalo byť teplo. Cítila som, že mi po chrbte stekajú kvapôčky potu, rovnako ako aj po spánkoch. V hrdle mi vyschlo už pred niekoľkými minútami a ledva som lapala po dychu. Keď sme konečne zastavili, mala som chuť sa rozbehnúť preč a hodiť sa do ľadovej vody. Samozrejme, to by tu nejaká musela byť.

,,Vitajte v Dračej hore, vážení," riekol môj spoločník tlmeným hlasom, čím pridal na desivej atmosfére.

Zdravím! Som rada, že som opravila chyby v celom príbehu a konečne môžem pokračovať v písaní. Mrzí ma, že to trvalo tak dlho, ale mám toho teraz veľa v škole, keďže som vo štvrtom ročníku a čaká ma maturita.
Čo vravíte na nový vývoj udalostí? A hlavne na zmeny v Charlesovom správaní?😂
Mám vás rada, ďakujem za všetky komentáre a votes, to ma vždy poteší❤
Baruš