*Vianočný špeciál 

Mesiace sa premenili v týždne, týždne sa premenili v dni a z dní zostali už len krátke hodiny. Minúty boli kratšie než sekundy, ba i stotiny sekundy. Čas si plynul svojím vlastným tempom, odhliadnuc od tvojich prosieb, želaní či hlasných nadávok. Nič ho nemohlo obmäkčiť. Bol stále rovnako neúprosný, tak ako vtedy, teraz i v budúcnosti. On sa predsa nemení - je stále ten istý. V tom tkvie jeho krása i tvoja zlosť. 

Pretože si to ty - ja, tvoj sused, priateľ či neznámy človek na ulici - kto sa mení. Tiež si to ty, kto rozhoduje, čo s tým časom, ktorý je ti každý deň v láske venovaný, urobíš. A tiež je to tvoje vnímanie, tvoj pohľad, keď si myslíš, že sa ženie ako nezastaviteľný víchor alebo vlečie ako slimák po výdatnom obede. Si to ty ale i všetci, ktorí robia tie isté chyby. Náhliš sa v snahe predbehnúť tie nezastaviteľné ručičky hodín, ale v skutočnosti stojíš na tom istom mieste. Pýtaš sa prečo? Pretože nezáleží ani tak na tom, koľko toho za deň stihneš spraviť, ale na tom či ťa pri tom sprevádza tvoje srdce i duša. Alebo si len otrokom svojich povinností. Podľahol si ich ťarche a oni ohli tvoj chrbát. Zaslepili tvoje oči, a tak sa len snažíš ukazovať prstom a vymenovávať všetko či všetkých, kto za to môže bez toho, aby si začal hľadať chyby v sebe. 

Kedy sa konečne prestaneš zaoberať niečím, čo nemá hĺbku, zmysel a hodnotu? Neponúka ti to potešenie, pokoj ani radosť. 

No teraz nastal čas Vianoc. Za oknom pozoruješ hustú metelicu vločiek. S nadšením sleduješ tú nádheru, ktorá v tebe prebúdza spomienky. Uvedomuješ si aké pochabé sú tvoje problémy a výhovorky v porovnaní s veľkosťou myšlienky Vianoc. Slastne si dopraješ dúšok voňavého a sladkého vareného vína, voňajúceho po pomaranči, škorici a badyáne. Príjemne ťa zahreje na celom tele, presne tak ako vtedy, keď si stála so svojimi blízkymi na námestí, plnom ľudí so srdečnými úsmevmi a triasla sa od zimy. Vtedy to pre teba znamenalo tak veľa, blažené vykúpenie v podobe príjemného tepla. Razom ožila každá bunka v tvojom tele. Tak málo stačilo k dokonalému šťastiu. 

Dnes, po rokoch ťa nečakane prepadnú spomienky ako tajný zlodusi. Ty však s nimi nebudeš bojovať. Zohneš sa a spod postele vyberieš krabicu najtajnejších pokladov. Sfúkneš z nej poriadne hrubú vrstvu prachu, ktorá sa tam za ten dlhý čas usadila. Pomaly odklopíš veko a nazrieš dnu. Medzi hŕbou rôznych drobností, ktoré ti teraz prídu tak vzácne, sa objaví i jedna jediná drobná rolnička. Chceš ju uchopiť do rúk, no je tak drobná a krehká. Ihneď sa ti v mysli vybaví obraz, s ňou súvisiaci. Tie Vianoce nepatrili medzi tvoje najkrajšie, ale ani najhoršieho. Jednoducho boli - plynuli v čase. A ty si si len nedostatočne uvedomovala ich hodnotu. Rolnička predstavovala milý darček, no ani zďaleka nie ten najmilší. Dlhý čas sa válala pod stromčekom a čakala na svoju pani. Tá však bola zaslepená všetkým tým zhonom a pozlátkou veľkoleposti. Drobná rolnička, neschopná vylúdiť krásny zvonivý tón, nebola hodná tvojej pýchy. 

Táto spomienka ťa zarmútila a na krátky moment zanechala vyprahnutú púšť v tvojom srdce. Toľká pochabosť a márnivosť! Horda pýchy a chamtivosti!

Zahanbene stisneš pery, až sa celkom sfarbia do biela. Rolničku jemne vyberieš z krabice a pomaly trpezlivo si ju pootáčaš v prstoch. Odprisahala by si, že v živote si nemala možnosť vidieť či držať nič vzácnejšie. Pretože rolnička bola darovaná z čírej lásky, skromnosti a úcty. Jej hodnota sa nedala vyčísliť ani vyvážiť. 

Tvoje telo sa zmietalo v nekonečnej hanbe i radostnej vďačnosti súčasne. Kedysi si bola inou osobou, tou ktorá prahla po veľkých veciach. Dnes ale vieš, že "to najväčšie" sa skrýva v tom najmenšom. Vychutnávaš si Vianočnú náladu, spev kolied, smiech svojej rodiny a zapálené srdcia ohňom nikdy sa nekončiacej úprimnej čistej a nezištnej lásky. A vtedy sa stane zázrak - rolnička, ktorá nikdy nevydala zvuk, ti pokorne zazvoní pri prevracaní v rukách. A je to ten najkrajší najčistejší zvuk blaženosti. Znamenie, že zázraky sa dejú. Ak len v ne oddane veríš. 

Drahí čitatelia,

Čaro Vianoc neobišlo ani mňa, a zasypalo ma poriadnou dávkou  trblietavých ozdôb, ožiarilo svetlom sviec a rozkolísalo veselou melódiou. K tomu všetkému sa pridala istá dávka vareného vína na zahriatie mysle i prstov a riadky sa sypali ako sneh v pamätiach našich starých rodičov. Myšlienky ma zasypali ako lavína, a preto pre mňa nebolo jednoduché učesať ich do aspoň čitateľnej podoby. 

Aby som vám to teda vynahradila, prichádzam so želaním krásnych Vianočných sviatkov v znamení zdravia - ktoré je dnes tak potrebné a predsa tak podceňované, šťastia a lásky, ktoré rozhoria každé srdce a zacelia všetky rany (i tie hlboké). 

Priatelia, užite si dosýtosti (i trochu viac) tieto dni v blízkosti svojej rodiny, myslite na svojich priateľov a nezabudnime byť vďačný za každý jeden deň, okamih, slovo či objatie. 

V neposlednom rade, pevne dúfam, že sa vám Vianočná spomienka, ako i iné úvahy, páčili a že vám vniesli do života aspoň trochu chaosu, alebo poriadku - toto uváženie už nechám na vás. 

❄️🎀❄️