Neprestal si veriť, nevzdával si sa, neprivieral oči.
Robil si všetko, čo si mohol, obetoval si viac ako si mal.
Mnohé pády, trpké ťažkosti.
A ešte viac ľútosti. No ty si vstal.
Pýtaš sa, koľkokrát ešte?
Kde je toho zmysel, a tvoja snaha?
Kým si sa pri tom stal, a kto si bol...

Kde je ten dlhý zoznam toho, čo si stratil. Áno, udatne si bojoval.
Dňom i nocou, sám.
Trápením, slzami, no hrdo a pevne ako chrám.
Mal si plán.
No zostala len ľútosť a sklamanie.
Počuješ hlas.
Nevieš žiť so sebou, bez seba.
Chcel si to zvládnuť.
Platil si vysokú daň.
Stratil si dušu. A spolu s ňou všetko, čo ťa robilo jedinečne pravým.

Sila nostalgie a záhuba vlastnej mysle.
Krivé zuby a temná priepasť.
Ako špongia zúfalstva.
Nezostalo nič.
Kričia, aby si vstal a kráčal. Sám si pomažeš tvár blatom.
Otrok v rukách systému a falošnej slobody.
V temnej veznici krutosti.
Chceš byť len prach.

Pýtal si sa, ako to bude s tebou ďalej.
Dnes ťa zaujíma len, čia je to vina?
Čo príde zajtra - otázka, kedy sa to skončí.
Prosba o milosť, o posledný konečný nával tepla pred tým, než ťa pohltí chlad.