Vo vzduchu sa vznáša hutný oblak dráždivého plynu, ktorý ani náhodou nepripomína osviežujúcu esenciu čerstvého vánku. Zachádza hlboko do pľúc, zaplňuje ich a vám neostáva nič iné ako sa hlasno rozkašľať, aby ste sa toho štipľavého neľútostného jedu zbavili. Snažíte sa kašeľ tlmiť dlaňou ruky na ústach, no príliš sa vám to nedarí. Nemienite sa pridusiť len preto, že sa vašim smerom nechápavo upne niekoľko párov očí. 
Áno, sladkastý dym a tlmené svetlá majú vytvoriť tú správnu komornú atmosféru, pre tých ktorí si ju vedia vychutnať. Problémom je, že vy medzi nich nepatríte. Pokúšate sa dohľadať príčiny, prečo ste sa teda dobrovoľne nechali odtiahnuť na také, pre vás bizarné miesto. 
Ľudia okolo vás sa mihajú v záplave tanečných figúr. Snažia sa vykročiť tým správnym rytmom v ústrety melódie hudby, ktorá sa ozýva celou miestnosťou, v nelahodne hlučných tónoch. Keby ste sa prizreli bližšie, uvideli by ste, ako sa vaša šálka vlažného čaju - tak vyproseného - natriasa pod náporom vibrácií. 
Okom amatérskeho pozorovateľa sa snažíte vyčítať akúkoľvek emóciu v tvárach tých ľudí. Možno by ste aj zdarne uspeli, keby vám v tom nebránili masky zaisťujúce anonymitu svojmu nositeľovi. Predsa neprestajne kĺzate pohľadom zo strany na stranu. 
Prichytíte sa pri tom, že svojím spoločníkom nevenujete ani kúsok svojej pozornosti. Akoby to aj mohli postrádať?! Nie. To rozhodne nebolo v ich žalostnej povahe. Necítili ste voči nim nenávisť, možno len ľútosť. Jediný raz ste dobrovoľne podľahli ich vplyvu, podriadili sa ich vôli a chceli nahliadnuť za oponu. Okúsiť tú zhubnú márnivosť, skrytú dekandenciu, či deštruktívnu márnomyseľnosť. 
Hľadieť do očí živočíšnej primitívnosti a bojovať proti jej úpornej snahe zmocniť sa a podmaniť si všetko a všetkých. Snáď ste nahliadli do samotného pekla? Pripadalo vám, akoby sa všetci tí ľudia družne zhodli na predaji svojej duše - jediného vlastníctva, na ktorom záležalo - pánovi pekla - diablovi. 
Dýchal na vás chlad všetkej pretvárky, hanebnej žiadostivosť, lakomstva a pýchy. Zmraštili ste obočie a úzkostlivo pritiahli brašňu s huslami položenú na chladnej dlážke bližšie k nohám. Všetky smrteľné hriechy na vás cerili svoje zuby. Všemožne ste sa snažili nájsť jediný bod vášho záujmu, taký, ktorý by vás nabil nádejou, opil svojou zasnenou krásou v lepšie časy, v zmenu.
Čo všetko vás stálo, koľkú obeť ste museli priniesť, aby ste im slúžili v úprimnej zhode s vlastným svedomím. Akej odmeny sa vám dostalo okrem opovrhovania, pohŕdania, výsmeškov a nepochopenia? No necítili ste hnev. I pocit krivdy, kedysi spaľujúci vaše vnútro a drviaci vaše srdce, i tento zničujúci pocit ste zo seba vytesnili. V odhodlaní, že sa pokúsite byť lepším. 
No predsa ste sem prišli, zcela nepochopiteľne. 
Na krátky moment sa vás možno zmocnila pekelná závisť či skôr pochabá zvedavosť. Zapochybovali ste o svojej ceste, o jej správnosti. Pretože bolo toľko tých, ktorí kráčali oproti vám, no len málokto kráčal po vašom boku. 
Možno ste sa len chceli pridať k ostatným, vybrať si ľahšiu cestu, veď dnes už odlišovať sa či vzývať iné, väčšie hodnoty znamenalo dobrovoľne sa vydať zatrateniu spoločnosti. 
Aká naivná predstava, slepá viera, že práve tí, kráčajúci vlastnou cestou to budú mať ľahšie. 
Vy viete, že je to cesta útrap a prepadlíšť v sprevádzaní útrpnou samotou. 
No nezväzuje vás, nedrží v klietke ako zlatého kanárika núteného spievať tú istú melódiu neustále dokola. Dáva vám istú voľnosť. 
Rozhodne vstanete i so svojimi huslami - vernými priateľkami a razíte si cestu von. Kto tam o vás stál? Nenadobudli ste pocit, že by tí ľudia stáli vôbec sami o seba. Rozumeli i niečomu inému ako napĺňaniu vlastných túžob, ukájaniu pudov? 
Žalostne skloníte hlavu k zemi, predtým ako ju zdvihnete dohora a nadýchnete sa nebesky čerstvého vzduchu.
Každá bunka vo vašom tele zajasá a prebudí sa k životu. Čo viac by ste pre nich mohli urobiť? Nie je vo vašej moci prinavrátiť im zapredanú dušu. 
Položíte tvrdenú brašňu na zem, odklopíte ju a starostlivo z nej vyberiete husle. Opriete si ich o bradu a slákom začnete hladiť jednotlivé struny. 
Odmenou, tak čírou a krásnou, sú nádherné čisté tóny povznášajúcej melódie. Krídla duše vám trepocú radosťou a blahom. Presne toto je ten pravý pocit slobody. 
Ona totiž neubližuje. Práve naopak - dokáže uzdraviť každú bolesť a priniesť pokoj do každého zúfalstva. Len ak sa ju nesnažíte polapiť. Ale chránite ju, vážite si ju a pohládzate ju rovnako ako tie husle.