Konečne ste sa po úmornom a dlhom dni dočkali odmeny v podobe možnosti vyjsť na čerstvý vzduch. Blažene ste sa nadýchli, a do pľúc vám prenikol ostrý mráz. Kráčali ste pomaly a váhavo, pretože sa vám v mysli začali vynárať útržky myšlienok, ktoré sa časom zaiste pretvoria do veľkých úvah skromného a tichého mysliteľa.

Stalo sa to už takým vašim zvykom, či rutinou. Slastnou chvíľou pokoja, ktorú ste si láskavo venovali. Po niekoľkých metrov vám zrak padne na opustenú lavička, stojacu len kúsok od štrkom posiateho úzkeho chodníka, na ktorý ste práve vkročili. Rozhodli ste sa zcela spontánne a neúmyselne, presne tak ako to máte vo zvyku. Za ten čas, ktorý ste mali tú možnosť pobudnúť na tomto svete, ste sa naučili, že všetko si plynie svojím vlastným tempom i spôsobom. Nemá zmysel snažiť sa plávať proti tomu prúdu či chodu udalostí, len preto, že sa vám to v danom okamihu pobúrenia žiada. Nie všetko potrebuje vašu priazeň, nie je potrebné si nad všetkým lámať hlavu a ustavične s niečím bojovať. Veľakrát totiž narazíte na veterné mlyny, ktoré vás len oberajú o energiu a čas, a tak sa stávate ich otrokmi, bez nároku na odmenu. Bezuzdne sa zamotávate do vlastných sietí. Možno keby sa vám podarilo zahodiť vlastnú pýchu - uvideli by ste, že riešenia, ktoré sa vám ponúkajú, a zdajú sa byť príliš jednoduchými či nehodnými, sú tými správnymi.

Aspoň na chvíľu by ste si mali prestať myslieť, že ste stredom vesmíru a všetko sa krúti okolo vás. Nikto vám za ten krátky moment neukradne váš život, nepripraví vás o šťastie, lásku, úspech či čokoľvek iné. Ak sa na nejaký čas zastavíte, neprejde vám podstatná časť života pomedzi prsty ako sypký a nezbedný piesok. Nič z toho sa nestane. 

Napokon ste sa nechali zlákať onou lavičkou, ktorá mámila vaše srdce a viedla  vaše kroky. A síce je chladno - sneh už začal svojím jemným čarovným práškom  obsypávať chodníky i okolitú trávu, usádzať sa i na holých konároch stromov a veselo ozdobovať vrcholce smrekov - vy ste boli presvedčený, že vám chladno nebude. Hrial vás predsa teplý kašmírový šál a v ruke ste zvierali termosku s horúcim vianočným čajom. Nemohli ste predsa odolať tomu vábivému pocitu nazerať na svet i z inej perspektívy, celkom odlišného pohľadu. Pokojne a zmierlivo sledovať splašený let vtákov túžobne hľadajúc v okolí ľudských obydlí pár zrniek slnečnice. Príde vám ich ľúto, a tak hľadáte po vreckách možný zdroj potravy, ktorý by ste im ochotne poskytli. Ale vaše vrecká zívajú prázdnotou. Zahanbene sklopíte zrak, až pokým nezačujete nevinný detský smiech.

Ach, ako sladko vám znie v ušiach. Veru by ste sa radi vrátili do tých bezstarostných čias. Neodoláte letmému, no o to úprimnejšiemu úsmevu. Takému, ktorý zanechá vrásky okolo očí a zahreje srdcia. V tom k vám pribehne malé dievčatko. Zvedavo k vám zdvihne zrak, akoby sa chcelo niečo opýtať a nenachádzalo potrebnú odvahu. Vy ste si však všimli jej žiadostivé oči, prahnúce po vašom mäkkom sivom šále. Neváhate ani sekundu a ihneď si ho zložíte z krku. Starostlivo ho obmotáte okolo dievčaťa, nedbajúc na to, že vám zostane chladno. Úprimný obdiv, s ktorým k vám ono dievča vzhliada je vašou najväčšou odmenou. Dôkladne si vás prezerá s vďačnosťou vpísanou v tvári. Akoby ste boli jej tajným záchrannom. Dokonca jej ponúknete šálku teplého čaju a vľúdnym hlasom na ňu prehovoríte, aby ste zahnal jej plachosť. Vo vašich očiach totiž nie je len obyčajným hrajúcim sa dieťaťom. Nič nie je natoľko všedné, aby to nebolo hodné našej pozornosti a obdivu. 

Vašu myseľ zaplaví milosrdenstvo. Pretože stačí tak málo, aby ste aspoň sčasti vymazali tú krutosť a zlobu ľudí, tie deštruktívne vlastnosti, ktoré trónia aj vo vašom vnútri. Ani vy nie ste výnimkou, avšak využili ste možnosť voľby. Dobrota a láskavosť. Cnosť nezištnosti. Odhalené tajomstvo pochopenia. 

Možnosť niekoho obdarovať, stať sa pre niekoho zbožným želaním či bodom záujmu, a to nie len o Vianociach - nestojí nič a predsa prináša tak veľa. Povznáša srdcia a upokojuje myseľ. Dáva vám pocit výnimočnosti tak skromnej, že ste odhodlaní pomáhať i naďalej, nech by vás to stálo čokoľvek. 

Len vy a možnosť vyčarovať úsmev. Zapísať sa do povedomia ako človek mnohých nedokonalostí, ktoré ho robia lepším.