Možno že jedného dňa, 

…pochopíš, že aj zlé rozhodnutia ťa posunuli vpred, formovali tvoju osobnosť a dodávali pevnosť tvojmu charakteru 

…si uvedomíš, že je v poriadku niečo nevedieť, alebo sa zmýliť, pretože to ťa činí nie slabším, ale ľudskejším

…zistíš, že nie všetko potrebuje tvoju reakciu, pretože tvoj pokoj na duši je mnohokrát cennejší

… jedného dňa si dovolíš smútiť, plakať i kričať, ak to len uľaví tvojej duši. Poddáš sa tomu, čo si celý ten čas skrýval, dusil a zaháňal do úzadia. Zbavíš sa masky bezcitnosti, ktorá len veľmi chabo zakrývala tvoje srdce zlomené na niekoľko častí. 

…sa prestaneš neustále snažiť zapáčiť, alebo zavďačiť všetkým, lebo prídeš na to, že sú príliš zahľadený do seba, aby mohli oceniť snahu aj niekoho iného 

…prijmeš fakt, že veriť ľuďom je ťažké, niekedy až nemožné, stojí to veľa síl a predovšetkým odvahy, ale oplatí sa získať ľudí, ktorí ťa podporia a podvihnú v ťažkých časoch. A ty ich budeš obdivovať a vzhliadať k nim. 

Možno že jedného dňa, 

…sa zmieriš s krutosťou sveta, s bolesťou i trápením 

…a vytvoríš si svoj vlastný svet, kde budeš nekonečne šťastný 

…nebudeš viac cítiť strach, opustenosť, ani samotu, pretože nikdy nestratíš nádej budúcnosti a láskavosť minulosti 

…jedného dňa tiež naberieš odvahu urobiť niečo bláznivé, šialené, ale povznášajúce

…poďakuješ za všetko, najmä za chvíle, ktoré boli tak vzácne, nenahraditeľné a cenné, že si si prial, aby sa ti vryli do srdca. Pokojne by si zapredal vlastnú dušu diablovi, len aby trvali večne. 

… a potom prijmeš sám seba so všetkými nedokonalosťami, pretože práve tie ťa robia nenahraditeľným, čarovným vo svojej podstate, hodným obdivu