Otec sa vrátil neskoro večer, to som už s Blakom ležala prikrytá v posteli a snažila som sa vnímať seriál predo mnou. Potom som to vzdala, zaklapla notebook a odložila ho na stôl. Blake mi zaspal v náručí, preto som ho pohladila, pričom sa mi prsty zaborili do príjemného huňatého kožúšku a opatrne, aby sa nezobudil, som ho uložila späť na posteľ. Tichučko zamraučal a packou si prešiel po papuľke. Rozospaná a navyše v pyžame som sa vyteperila z izby a vybrala sa dole za otcom. Sedel za kuchynským stolom, všade bolo zhasnuté a svietil si telefónom na nejaké papiere. Dala som ruku na vypínač a zapla som svetlo. Pohľadom hľadal narušiteľa, a keď mu zrak spočinul na mne, unavene sa usmial.

,,Prečo ešte nespíš, anjelik?" zaujímal sa, ale zrakom už spočíval na tých papieroch. Podišla som o trochu bližšie.

,,Už pôjdem spať. Aj ty si choď ľahnúť, zajtra budeš unavený. Čo to tam máš?" vyzvedala som a ešte som o dva kroky skrátila vzdialenosť. Keď zaregistroval, že som blízko, založil papiere do nejakého spisu a postavil sa. Ten hrubý štós vzal so sebou.

,,Ja už teda idem, dobrú noc. A nebuď dlho hore. Zajtra ideš do školy."

Niečo som ešte zamrmlala, ale asi to už nepočul. Potom som si ešte šla naliať vodu. Napila som sa, bola som veľmi smädná a ľadová voda ma aspoň schladila. Napokon som vybehla hore po schodoch a schúlila sa pri Blakovi.

⚜⚜⚜

Ráno, keď som sedela na stoličke a prežúvala raňajky, ktoré sa skladali z cereálií a mlieka, som počula zatrúbenie. Od ľaku som nadskočila a skoro som na seba vyliala horúce mlieko. Vzala som si tašku a vybehla som von z domu. Ako som predpokladala, stálo predo mnou strieborné BMW. Zamkla som pre istotu na dvakrát a otvorila som zadné dvere. Nastúpila som a obom som venovala široký úsmev.

,,Dobré ráno," veselo som ich pozdravila. Zapla som si pás, ktorý sa mi akurát zarezával do kľúčnej kosti.

,,Aj tebe. Nejako sršíš entuziazmom. Čo sa stalo?"

Hneď vyzvedala moja najlepšia kamarátka. Otočila sa dozadu, plavé vlasy mala spletené do dvoch krátkych vrkočov.

,,Nič sa nestalo. Snažím sa myslieť pozitívne," vyriekla som napokon a snažila sa udržať na tvári ten úsmev.

,,No tak to už vyklop!" súrila ma kamarátka, lebo videla, že niečo nie je v poriadku. Nahlas som vzdychla a zložila si hlavu do dlaní.

,,Je tu Bob," riekla som. Isabell na mňa vypúlila tie modré oči a zdvihla ruky do vzduchu.

,,Izzy, prestaň, nevidím na cestu!" vykríkol Rickey, ktorý sedel za volantom a doteraz sa ani neozval.

,,Prepáč," zamrmlala, ale ďalej sa venovala mne.

,,Áno, včera sa u mňa zastavil," šepla som a opäť si schovala hlavu. Ryšavé vlasy mi padli do tváre, takže som nič nevidela.

,,A čo tu chce?" opýtala sa. Zdvihla som k nej pohľad. Pokrčila som plecami na znak, že som nemala ani poňatia.

,,Povedal, že ho rodičia dali na internát," vysvetlila som. Nevedela som ale, či tomu mám veriť. Bob nebol práve pravdovravný.

,,Kto je Bob?" spýtal sa Rickey a videla som, že sa snažil nadviazať očný kontakt cez spätné zrkadlo. Keď Izz videla, že sa nemám k odpovedi, obrátila sa k nemu.

,,Jej bývalý."

Rickey chápavo prikývol a ďalej sa pozeral cez čelné sklo.

,,Ach, Izzy, keby si len vedela! Snažila som sa pôsobiť drsne, ale keď som uvidela jeho oči. Vieš, že som na ňom zbožňovala tie jeho úžasné oči."

Pocítila som, že auto zabrzdilo a Rickey zaparkoval. Zatiahol ručnú brzdu a vypol svetlá. Všetci sme vystúpili, skoro naraz sme zabuchli dvere a on zamkol.

,,Ak by si chcela, pokojne ti požičiam Rickeyho. Môžeš sa pred Bobom tváriť, že máš frajera," ponúkla mi Isabell. Ak by som mala pravdu povedať, na pár sekúnd som nad tým rozmýšľala. Tým by som ho poriadne naštvala.

,,Mne to nerobí problém, Lorien. Pokojne sa zahrám pred tým idiotom na hocikoho," vložil sa do toho aj Rickey. V tú chvíľu som bola vďačná, že mám takých dobrých priateľov.

,,Veľmi si to vážim, ale nie, ďakujem. Poradím si s tým sama," odvetila som.

Obaja prikývli a chytili sa za ruky. Zazvonilo, ostrý tón zvončeka sa rozľahol celým pozemkom.

,,Tak ja už idem, majte sa!" zakričal Rickey. Vtisol jej bozk do vlasov a rozbehol sa. Tipovala som, že šiel na ihrisko, kde trénoval futbal.

,,Akú máš hodinu?" spýtala sa ma plavovláska.

Z tašky som si vytiahla rozvrh, lebo som ho ešte nepoznala veľmi dobre a zahľadela sa doň.

,,Hmm, bude to angličtina," vyhlásila som po dlhom študovaní.

,,Tak nič, ja mám biológiu. Vidíme sa potom," oznámila, rýchlo sme sa objali a každá sme šli iným smerom.

Deň ubehol ako voda, Boba som zatiaľ ani len nezahliadla. Uľavilo sa mi, možno ho v tej veľkej škole predsa len nebudem vídať. Pri obede som sedela s Izzy, Charlotte a Tiannou a neskôr k nám dobehol spotený Rickey, ktorý si vymáhal bozky od svojej priateľky, ktorej sa to nepáčilo. Takže sme sa dobre zabavili, pretože Isabell po ňom najprv kričala, nech sa osprchuje, potom začala hádzať zrnká ryže, ktorú mala na obed. Samozrejme, že sa netrafila, pretože on sa vždy uhol. Ale kvalitne som sa nasmiala a prišla som aj na iné myšlienky.

Po obede ma čakala posledná hodina. Biológia. Vzala som si všetky veci a mierila som na tretie poschodie. Sama a po schodoch. Už na druhom poschodí som ledva dýchala, ale snažila som sa tváriť vcelku normálne. Čo som dúfala, že sa mi aj podarilo. Dobehla som do učebne v sprievode zvonenia a sadla si do poslednej lavice. Otvorila som si hrubý zošit, ktorý bol už spolovice zapísaný a začala som hľadať v kabelke nejaké schopné pero. Medzitým sa dvere zabudli, čiže prišla naša profesorka. Len sa mi to zdalo čudné, pretože študenti sa ďalej zhovárali a v miestnosti panovala vrava a šum.

,,Je tu voľné?" spýtal sa niekto.

Rýchlo som sa narovnala a v tej rýchlosti som si treskla hlavu o roh stola. Zasyčala som a pošúchala si ranené miesto. Mlčky som prikývla a sledovala Boba, ako si sadol vedľa mňa. Konečne som vytiahla pero a pohodlne sa usadila. Dnu vošla profesorka, asi mala naponáhlo, lebo nás ani nepozdravila, ako to zvyčajne robila.

,,Nestíham opraviť písomky na ďalšiu hodinu, takže sa vám ospravedlňujem, ale dnes máte voľno," vychrlila skoro bez dychu, len čo dosadla za katedru.

Niektorí sa opäť rozhovorili, iní len potichu ťukali do mobilných telefónov. Ja som si podoprela hlavu rukou a dívala sa len tak do neznáma. Bralo ma na spánok, keďže som toho minulú noc veľa nenaspala.

,,Lorien?" oslovil ma spolusediaci. S povzdychom som sa k nemu otočila a spýtavo nadvihla obočie.

,,Prosím?" precedila som pomedzi zuby s nechuťou.

,,Mohla by si mi povedať, kde je telocvičňa?"

Vpíjal sa do mňa modrým pohľadom, takže som ten svoj musela sklopiť. Potom som mu vysvetlila, ako sa tam dostane. Nevedela som, ako prežijem tieto hodiny s ním po boku. A to som biológiu zbožňovala.

Zrazu mi zapípal mobil. Prehrabala som sa v kabelke, pokým som ho nenašla. Otvorila som správu od neznámeho čísla. Následne som klikla na priloženú fotografiu a telefón mi okamžite spadol na zem. Zopár spolužiakov sa na mňa pozrelo, ale nevnímala som ich. Srdce mi búšilo ako o život a v hlave mi začalo hučať.

,,Si v poriadku?" prihováral sa mi.

Priblížil sa s rukou k môjmu chrbtu, ale okamžite som sa odtiahla. Zdvihla som telefón z podlahy a ešte raz sa poriadne pozrela na tú fotku. Jednoznačne som bola na nej ja. Na druhú osobu nebolo veľmi vidieť, ale ja som poznala pravdu a s istotou som mohla povedať, že to bola Isabell. Na tej snímke som držala Hollienu mŕtvu ruku. Kľačala som na móle, tvárila som sa dosť previnilo a vyťahovala som Hollie z jazera. Panebože. Táto fotka vyzerala, akoby som ju zabila ja. Keby toto niekto použil... No povedala by som, že by som svoj život strávila vo väzení.

Zalapala som po dychu, a keď som počula zvonenie, vyštartovala som z triedy. Necítila som sa dobre, mierila som k dievčenským toaletám. Rozrazila som dvere, vpadla do prvej voľnej kabínky a vyvrátila som všetok obed. Stiahlo mi žalúdok a mala som pocit, akoby ma niekto vycucal. Ako použitý citrón. Sedela som na studenej podlahe bez života a mojím najlepším priateľom bol záchod, ktorý som tak vrúcne objímala.

⚜⚜⚜

Už mi bolo ako-tak lepšie, práve som sedela za pultom v mojej novej práci a ťukala som do pokladne nákup pána predo mnou. Bola som tu sotva pol hodinu a už som si tu nejako zvykla. Chýbalo mi pracovať. Vložila som mu nákup do tašky, popriala krásny zvyšok dňa, a keď sa za ním zabuchli dvere, šprintovala som na toaletu. Konečne som mala šancu po pol hodine.

,,Haló?" ozvalo sa zrazu a mňa už išlo poraziť, pretože som nemala ani chvíľu pre seba. Áno, na záchode.

,,Idem!" zakričala som, keď som spláchla, aby dotyčný vedel, že tu niekto bol. Zastrčila som si uvoľnený prameň vlasov za ucho.

,,Dobrý deň, ako vám môžem pomôcť?" začala som s vopred pripravenou formulkou a veselým úsmevom.

,,Zdravím," pozdravil chalan so silným prízvukom, ale ani na mňa nepozrel.

Postavila som sa za pult a zatiaľ som sa obzerala po obchode. Pohľad mi však stále zachádzal k tomu chalanovi. Oblečené mal obyčajné džínsy a čierne tričko. A keď sa zohol pre cyklistickú fľašu, všimla som si, ako sa mu napli svaly.

Ach, to bude jeden z tých fanatikov na posilňovanie, pomyslela som si skleslo.

Otočil sa, takže som mala možnosť stretnúť sa s jeho pohľadom. Mal oči rovnakej farby ako ja, len trochu tmavšie. Rukou si prešiel po tmavohnedých vlasoch, ktoré mal nakrátko ostrihané a kučeravé. Bradu mu pokrývalo mierne strnisko. Otvorila som ústa, pretože to bol naozaj kus chlapa a rýchlo ich aj zatvorila, kým si stihol niečo všimnúť. Na pult položil tú fľašu, ktorú si predtým obzeral a ešte nejaké vitamíny na energiu. Nablokovala som to a pokiaľ hľadal v peňaženke peniaze, obdivovala som jeho úžasné tetovanie orla na ľavom ramene.

,,Máš pekné tetovanie," pochválila som nahlas. Podal mi peniaze, ktoré som vložila do pokladne.

,,Ďakujem, Lorien Blackworthová."

Chvíľu som nechápala, odkiaľ poznal celé moje meno, ale potom mi jeho pohľad naznačil, že si to prečítal z kartičky, ktorú som mala pripevnenú na tričku.

,,Som Colin," oznámil a podal mi ruku. Stisla som mu ju a zasnene sa naňho zadívala.

,,Teší ma," šepla som.

,,Aj mňa. Páčia sa mi tvoje nezvyčajné vlasy," dodal ešte, a kým som sa stihla na čokoľvek zmohnúť, už ho nebolo.

Trvalo mi to trošku dlhšie, ale kapitola tu je. Čo na ňu vravíte? A dočkali ste sa aj novej postavy😊
Ďakujem za všetky komentáre a votes💕
Asi takto nejako si predstavujem Colina, máte ho hore v médiách⬆
Baruš