Na tento deň som čakala niekoľko mesiacov. Vanul jemný vetrík, všade bol hluk a krik, takže si nás nikto nevšimol. Bola to párty ako sa patrí. Izz ma donútila obliecť si čierne priliehavé šaty. Vzala som si lodičky po mame a vyčesala si vlasy dohora, kde som ich stiahla gumičkou. Izzy si na túto príležitosť kúpila tmavomodré šaty, ktoré jej ladili s očami. Lepili sa jej na telo, čím zvýrazňovali každú krivku. Tiež si obula lodičky, v rukách držala listovú kabelku, len vlasy jej padali v kučerách na plecia. Holliene čierne vlasy boli naopak rovné, dlhé po pás. Ona mala fialové šaty, v ktorých vyzerala neskutočne dobre, lodičky ako my a remienkovú kabelku, ktorá sa jej pohojdávala na pleci. Boli sme ako deň a noc, ale aj napriek tomu sme boli najlepšie kamarátky na svete.

Chichotajúc sa sme zišli po schodoch, ktoré viedli do obrovskej chaty. Bobovi rodičia išli na víkend preč, tak mu dali kľúče od chaty. Kto by bol povedal, že usporiada nezabudnuteľnú párty? V dave som ho hľadala, ale keď som ho nenašla, pobrala som sa s dievčatami k stolu. Stál pri ňom Kevin, ktorý nás všetky radostne a dlho objímal.

,,Kočky, ani neviete, ako vás milujem," zahlaholil značne podgurážený alkoholom.

,,Aj my teba, Kev!" zvrieskla som, aby ma bolo počuť cez hudbu a nadšené kričanie ostatných.

Kevin nám okamžite podal červené plastové kelímky. Odpila som si a s hrôzou som si uvedomila, že to je pivo.

,,Fuj," vyhŕkla som, keď mi horká tekutina skĺzla dolu hrdlom.

Hollie ma potľapkala po chrbte a zasmiala sa. Izzy ako vždy okupovala parket a vlnila sa do rytmu pesničky. Pri pohľade na ňu som sa usmiala a potiahla čiernovlásku za ruku.

,,Lorien, čo robíš?" zaškrečala a snažila sa mi vytrhnúť.

,,Hollie, treba sa zabávať!" vykríkla som.

Museli sme prejsť cez kopu opitých študentov, aby sme sa vôbec dostali na parket. Nadšene som zvýskla, chytila za ruku aj druhú kamarátku a bezcieľne sme skákali. Snažila som sa spievať, slová som poznala, ale vedela som, že idem úplne mimo tónu. Bolo mi to jedno. Hollie mi postúpala po nohách, takže som sa smiala a zároveň zavýjala od bolesti. Zrazu ma zozadu objali niečie ruky a na zátylku som pocítila teplý dych.

,,Dobre voniaš," šepol mi do ucha. Otočila som sa, ovinula mu ruky okolo krku a naklonila sa bližšie.

,,Kde si bol, Bob?"

Pustil ma, mierne odo mňa odstúpil a postavil sa do stredu, aby bol všetkým na očiach.

,,Priniesli sme viac chlastu, decká!" zakričal a všetci začali hulákať a obdivne tlieskať. Pridala som sa k ostatným, keďže toto bola pravdepodobne jedna z posledných párty predtým, než začne škola.

Niekto zo spolužiakov mi opäť strčil plastový pohár do ruky. Netušila som, kde sa podel starý, ale neriešila som to. Pozdvihla som pohár do vzduchu ako ostatní.

,,Na nás," zahulákali sme.

Zborovo sme sa zasmiali a priložila som si ho k perám. Nepozastavovala som sa nad tým, že to je pivo, len som ďalej pila. O chvíľu sa vedľa mňa zjavila Izzy. Ako prvé som si všimla, že sa ledva udržala na nohách a neustále mi niečo hovorila. Jasné, že som ju cez hluk a šum naokolo nebola schopná počuť. Odložila som dopitý pohár na stôl, ktorý bol neďaleko odo mňa. Chytila som ju pod pazuchu a odniesla ju k najbližšej sedačke. Spoločne sme sa na ňu usadili. Stále niečo mrmlala, ale nemala som náladu na to, aby som počúvala ten nezmyselný bľabot.

,,Lo, počúvaš ma vôbec?" zakričala snáď najviac, ako sa jej podarilo a nahla sa ku mne.

Ovanul ma jej alkoholový dych, čo mi nebolo dvakrát príjemné, ale ja som si už za tých sedemnásť rokov zvykla. Očami som skenovala okolie, Isabell som tvrdohlavo ignorovala a pokúšala som sa nájsť druhú kamarátku. Onedlho som ju zbadala pri stole s občerstvením, ako si do úst pchá pagáče. Rozmýšľala som, či ja som tá divná, alebo si naozaj dala do úst dva kusy. Musela som sa nad ňou zasmiať, pretože mi to pripadalo ako nejaká hra alebo výzva.

Keď ustalo Izzine šomranie, otočila som sa. Čo ma však prekvapilo, nebol určite fakt, že sedačka, na ktorej pred chvíľou sedela, bola prázdna. Ona tam totižto nechala aj drahé lodičky, ako mi stokrát povedala. Všetky tri sme vedeli, kto sa najviac opije, preto mi týždeň dopredu prízvukovala, že za každú cenu mám ochrániť jej milované lodičky. Povzdychla som si, vzala ich do rúk a išla zaniesť do auta, na ktorom sme prišli. Auto patrilo Isabell, síce som nevedela, prečo jej ho rodičia kúpili. Aj tak som častejšie šoférovala ja, keďže ona bola väčšinu času opitá. Očkom som skontrolovala kamarátky – Hollie sa stále zdržiavala pri jedle, Izzy asi predvádzala ako tancujú prostitútky a ja som len dúfala, že sa nezačne vyzliekať.

Rýchlo som to hodila za hlavu, a kým som vyšla z chaty, mala som v sebe už aj štamperlík vodky. Hodinky mi ukazovali, že je niečo po jedenástej večer. Mohla byť síce zima, ale ja som to nepocítila, pretože ma alkohol dostatočne zahrial. Odomkla som auto, hodila lodičky do kufra, – dúfala som, že nezistí, ako som sa k nim zachovala – a keď bolo auto zamknuté, chystala som sa na odchod.

,,Čo tu robíš sama?" ozval sa hlas. Hneď som vedela komu patrí, aj keď som ho v tej tme nevidela.

,,Izzy sa nejako rozbehla. Skoro sa vyzliekla, ale Hollie jej v tom zabránila," oznámil mi.

Pleskla som si rukou po čele a rýchlym krokom sa pobrala späť. Začala som chodiť tackavo, aj keď som skoro nič nevypila.

,,Kam ideš, Lo?" oslovil ma a chvíľku na to ma jeho paže objali okolo pása.

,,Dozrieť na kamarátky," odvetila som a snažila sa mu vymaniť.

Bozkával ma na ucho, prešiel na sánku a krk. Vzdychla som, pretože to bolo príjemné a aspoň na niekoľko sekúnd som zabudla na priateľky.

,,Chcem ťa," šepol.

To ma okamžite prebralo, pretože frajer nefrajer, netúžila som po rýchlovke v kríkoch ako nejaká štetka. Otočila som sa k nemu a pozrela mu do tváre.

,,Bob, si opitý. Poď dovnútra."

Tak som si prehodila jeho ruku cez plece a snažila sa nás oboch udržať na nohách. V lodičkách sa mi ťažko chodilo po kamenistej ceste, ktorá viedla do chaty. Už sme boli blízko, preto sme mali možnosť počuť hudbu a potlesk. Nemala som ani len poňatia, prečo som sa rozbehla, ale mala som zlé tušenie, ktoré sa vyplnilo. Boba som tam nechala, ale všimla som si, že sa aj sám pobral dnu. Teraz som sa dívala na scénku, ako si Isabell dáva dole ramienko od šiat a naokolo stáli samí chalani, ktorí jej do toho ešte tlieskali.

Och, bože!

,,Zábava skončila, perverzáci!" zvrieskla som, aby ma každý z nich počul a potom sa pobrala k Izz. Zastavila som ju vo vyzliekaní.

,,Koľko si toho už vypila?" spýtala som sa jej.

Nereagovala, zreničky jej behali raz na jednu, raz na druhú stranu. Potom upriamila pohľad na mňa a pripito sa zasmiala.

,,Šesť?"

Nechápala som, zamračila som sa, čím sa mi určite skrčilo obočie.

,,Šesť, čo?" naliehala som a mierne ňou zatriasla. Len som dúfala, že sa nepovracia.

,,Vodka!" zakričala, keď išiel okolo chalan s fľašou vodky. Keby som ju silno nedržala, už by sa za ním rozbehla.

,,Koľko?!"

,,To je moja pieseň!" vykríkla, absolútne ma nevnímala a vytrhla sa mi, keď začali hrať Party In The USA.

Zo spomínania nás vytrhol buchot. Isabell sa okamžite postavila z postele a bežala za zdrojom. Chvíľu som zostala v izbe, aby som spracovala fakt, že sme sa skoro dostali k tej udalosti. Vstala som, prstami si prečesala​ strapaté vlasy a pobrala sa za ňou.

,,Ešte raz to spravíš, prisahám, že nebudeš pozerať rozprávky a... vezmem ti toho veľkého plyšového medveďa​. Rozumieš?"

Už z diaľky som počula, ako Isabell kričí a presne som vedela aj na koho. Takže sa za ten rok nezmenila. Prišla som do kuchyne, kde si obe sestry zúrivo hľadeli do očí. Vyzerali ako dvojičky, nebyť toho vekového rozdielu a dĺžky vlasov.

,,Ahoj, Thalia," pozdravila som deväťročné dievčatko. Ona na mňa pozrela, akoby videla ducha a začala šialene vrieskať.

,,Lorien!" zvýskla a rozbehla sa za mnou.

Jej malé telíčko do mňa narazilo, a tak som ju zdvihla do náručia. Zatočila som ňou, na čo sa nadšene rozosmiala. Dlhé blonďavé vlásky jej všade viali a modré oči žiarili. Zaregistrovala som spúšť lentiliek, ktoré boli vysypané po celej podlahe, a rozbitú sklenenú nádobu, v ktorej boli predtým uložené. Izzy podišla ku mne a snažila sa mi vytrhnúť svoju sestru. Thalia sa ma držala ako kliešť, nie a nie pustiť.

,,Čo keby sme to spolu poupratovali?" navrhla som jej.

Kamarátka na mňa pretočila očami, ale vedela som, že pomôže. Rovnako ako ona, aj ja som počítala s tým, že dnes sa už určite osamote neporozprávame. Len som dúfala, že čoskoro áno.

Ako prvé by som chcela oznámiť, že minulosť bude písaná kurzívou, aby ste vedeli. Ako sa vám časť páčila? Musím vás ešte trochu napínať, až potom prezradím, čo sa stalo. Ďakujem za všetky krásne komentáre💖
Baruš