Stále som sedela na zemi a sledovala dvoch bijúcich sa mužov. Bob už veľmi nevládal, krvácalo mu z nosa, za to Colin mal ešte veľa sily. Hánky na rukách mal zakrvavené, stekala mu po nich čerstvo vytrysknutá krv. Párkrát sa utrel do džínsov, kde potom zostali krvavočervené fľaky. Zrejme mu to nevadilo, pretože si to ani nevšimol. Bob sa práve postavil zo zeme, kde doteraz ležal. Podopieral sa o stôl, o ktorý som bola predtým opretá. Nohy sa mu triasli, ruky takisto a spodná pera sa mu chvela od hnevu. Ťažko dýchal, rozťahoval nozdry ako nahnevaný býk. Konečne sa postavil, stále sa, však, pridržiaval oporného bodu, ktorý preňho predstavoval stôl. Pár fliaš na ňom zacinkalo, ako sa zaprel. Našťastie, žiadna z nich sa nerozbila.

Colin stál oproti nemu, plne pripravený zaútočiť. V očiach mal nenávisť a odpor, čo mi k nemu veľmi nepasovalo. Ešte nikdy som ho takého nevidela. Všimla som si, že na líci mal zopár šrámov. Jeden bol určite z tej nehody, ale zvyšné dva vyzerali byť nové. Biele tričko, v ktorom prišiel, sa na seba nepodobalo, bolo pokrčené, vyťahané a zašpinené od krvi.

,,D-dosť," zachrapčal Bob, ktorý vyzeral, že každú chvíľu pobozká podlahu. Colin k nemu podišiel čo najbližšie, aby mohol naňho zazerať.

,,Tak tebe stačí, čo?!" zasyčal naňho.

Ani jeho hlas som nespoznávala, akoby to bol úplne niekto iný. Nie Colin, ktorý mal rád futbal a sexy britský prízvuk. Ten, akoby sa vytratil a nahradil ho diabolský, z pekla poslaný, náhradník. Bob vystrašene prikývol, ale inak sa snažil nehýbať. Pri každom nepatrnom pohybe zvraštil tvár, lebo ho to bolelo.

,,A keď Lorien vravela nie, prestal si?!" pokračoval nahnevane. Pichol mu prstom do hrudi, na čo Bob prižmúril oči a bolestivo zasyčal. Colin mal už nastavenú päsť, ale nejaký chalan ho zastavil.

,,Nechaj ho, je opitý. Vážne sa chceš zahadzovať s takým odpadom?" dohováral mu neznámy.

Pravdepodobne, to bol jeho kamarát, pretože vyzeral byť tiež o dosť starší. Keď Colin prikývol, podvedome som vypustila všetok vzduch. Ani som nevedela, že som zadržiavala dych.

,,Ja sa oňho postarám," ponúkol sa a ani nečakal na súhlas. Vzal Boba za lem trička a ťahal ho za sebou.

Keď odišli, začala som sa triasť. Chcela som striasť všetky dotyky a bozky svojho bývalého. Vedela som, že bol opitý, ale nečakala som, že si dovolí takéto niečo. Pery som mala opuchnuté od bozku. Periférne som zbadala, že sa ku mne blížil môj záchranca. Schovala som si tvár do dlaní a pritiahla si kolená k telu.

,,Lorien?" oslovil ma pokojným hlasom.

Zdvihla som hlavu, aby som si všimla, že pri mne kľačal. Nečakane sa mi z očí pustili slzy. Samú ma to prekvapilo. Nechcela som plakať, nemala som prečo. Colin ma zachránil, Bob bol už preč. Nebolo mi ho ľúto, to vôbec nie. Zdvihol ruku a veľmi pomaly sa ňou blížil k mojej tvári. Dotkol sa môjho líca a palcom mi zotrel slzy. Predtým, než by stihol ruku stiahnuť, som na ňu položila svoju. Vyhľadala som jeho mäkký pohľad.

,,Ďakujem," zašepkala som.

,,Za to neďakuj, Lorien, už si o to koledoval," namietol a stiahol svoju ruku späť.

,,Nevedela som, že prídeš," poznamenala som. Už predtým som premýšľala, že preňho bude táto párty strata času.

,,Ani ja," krátko sa zasmial, ,,ale potom som sa dozvedel, že si tu aj ty."

Hneď ako dopovedal, sa mi do líc vohnala červeň. Najprv som mala pocit, že som až príliš opitá a toto všetko bolo výplodom mojej fantázie. Lenže aj keď som na chvíľu zatvorila oči a štipla sa do ruky, nič sa nezmenilo. Stále som sedela na zemi opretá o stenu, zatiaľ čo Colin vedľa mňa kľačal. Usmieval sa a vyzeral pri tom rozkošne. Opäť som cítila, ako ma zalieva teplo.

,,Inak, chcela som ti povedať, že sa už nemusíš hrať na môjho priateľa," vyriekla som horko-ťažko, ale aspoň som to už mala za sebou.

Nevedela som, ako dlho by som bola schopná hrať túto hru. Najprv som zbadala na jeho tvári šok, neskôr údiv a napokon nechápavosť. Akoby nedokázal pochopiť, čo som pred chvíľou vypustila z úst. Položil mi ruky na kolená. Hánky už boli pokryté zaschnutou krvou, ale aj tak som mala nutkanie prejsť mu po nich prstami. Preto som zdvihla ruku, ktorá sa mi zatriasla a opatrne som mu po nich prešla. Myklo ním, možno ho ten nevinný dotyk bolel. Muselo to byť ešte citlivé, preto som ruku stiahla.

,,Máš pravdu, už sa nechcem hrať na tvojho priateľa," potvrdil moje predošlé slová.

Dych sa mi zasekol kdesi na polceste a srdce mi zamrelo. Nečakala som, že zareaguje práve takto, a keď sa naklonil ešte bližšie ku mne, skoro som nedýchala. Dôkladne si ma premeral, rukou ma chytil za zátylok a o chvíľu som cítila jeho pery na svojich. Najprv sa dotkol mojej spodnej, jemne ju poláskal a potom som sa už úplne stratila. Bolo to oveľa lepšie než prvý bozk, oveľa vášnivejšie. Oči som mala zatvorené, takže som nevnímala nič iné, okrem Colina. Ruky som mu obmotala okolo krku a tiež som si kľakla. Pýtal si vstup do mojich úst a ja som mu ho s radosťou dala. Onedlho sa naše jazyky vzájomne spoznávali, prepletali sa a nacvičovali nový, vášnivý tanec. Keď ma prestal bozkávať, konečne som mohla chytiť dych.

,,Vau," vypískla som obdivne. Colin mi venoval úsmev, pri ktorom ukázal dokonalé zuby a pohladil ma po líci.

,,Tak?" spytoval sa a ja som spočiatku nechápala, čo myslí. Nadvihla som obočie. Nahol sa teda ešte viac, našpúlil pery a než som sa stihla zasmiať, pobozkal ma na kútik úst.

,,Takže sa nechceš hrať na môjho priateľa?" začala som nevinne. Ešte, že som kľačala, pretože nohy som mala ako zo želatíny a nevedela som, či by som sa na nich udržala.

,,Nie, to teda rozhodne nechcem," potvrdil. Tiež mu na perách pohrával úsmev, ale snažil sa ho zamaskovať. Nedarilo sa mu to.

,,Takže?" nadhodila som.

Tentokrát sa mu úsmev na tvár predral a bez ostychu si ma schúlil do náručia. V tej rýchlosti sa mi rozstrapatili ryšavé vlasy a zopár prameňov mi zakrylo výhľad.

,,Takže?" zopakoval po mne. ,,Takže sa už naňho hrať nebudem," pošepol mi sprisahanecky do ucha. Skoro som zabudla dýchať, keď to vyslovil. Srdce sa mi rozbehlo šialenou rýchlosťou, až som sa bála, že ho započul.

⚜⚜⚜

Vrátili sme sa späť do stredu diania. Ruka v ruke, a aj tak sa na nás nikto nedíval, pretože si všetci mysleli, že sme už spolu boli. Cítila som sa šťastne, pomaly som zabúdala na incident s Bobom. Netrápilo ma to, pretože to celé malo nejaké pozitívum. Uškŕňala som sa naňho a on mi to opätoval. Silno zvieral moju ruku, akoby ma už nechcel nikdy pustiť, čo mi až tak nevadilo.

,,Nevadí ti, ak pôjdem za babami?" spýtala som sa. Popravde, sa mi veľmi nechcelo ísť, ale nebola som s nimi celý večer.

,,Len bež," povedal a pustil ma.

Asi mieril za chalanmi, tuším som videla, ako hrali stolový futbal. To sa mu bude páčiť. Dievčatá som našla v strede parketu, smejúc sa.

,,Moja nádherná Lorien!" vykríkla Izzy, len čo ma zbadala. Preskenovala ma modrými kukadlami, od nôh obutých do sandál až po strapaté vlasy.

,,Ty si teda riadne sťatá," poznamenala som so smiechom, ale pridala sa k nej.

Ponúkla mi fľašu a bez toho, aby som zistila, aká tekutina je v nej, napila som sa. Hrdlo mi ovalila ostrá príchuť vodky. To nebolo až také strašné, hlavne, že to nebolo pivo. Tianna stála obďaleč aj so Charlotte. Vlnili sa do rytmu pesničky, ktorú som doteraz nevnímala. Opäť som vytrhla Isabell fľašu a logla si. Potriasla som hlavou, aby som vyhnala tú chuť z úst, ale aj tak to nemalo žiadny účinok. Pridali sme sa k babám, spoločne sme vrteli bokmi. Bola som rada za šaty, cítila som sa v nich dobre. Keď som už mala viac vypité, nerátala som, koľko som si odpila, vyzula som si sandále, pretože ma z tých podpätkov začali bolieť nohy. Potom som tancovala bosá, studená podlaha mi chladila chodidlá, ale mne bolo teplo od alkoholu. Cherry mi priniesla plastový pohár, v ktorom bola tmavá tekutina. Odpila som si a zistila som, že to bola opäť vodka, ale tentokrát zmiešaná s kolou. Izz ma chytila za ruky, preplietla si so mnou prsty a tancovali sme ako za starých čias.

V jednej chvíli som sa k nej naklonila a pripitým hlasom som zahlaholila: ,,Myslím, že chodím s Colinom."

Zasmiala sa, asi si myslela, že som už mimo, ale keď videla môj ako-tak vážny pohľad, prestala. Vyzerala byť v šoku, ale potom sa spamätala.

,,Gratulujem, zlatko!" vykríkla nadšene, až sa niekoľko ľudí za nami otočilo. Usmiala som sa na jej reakciu a poďakovala. ,,Vážne ti gratulujem, hodíte sa k sebe," pokračovala.

,,Vďaka."

Ďalej sme sa smiali, spievali sme asi milión pesničiek, z čoho som bola čoskoro ohučaná a tancovali sme dosť trápne tance. Dúfala som, že ma Colin nevidel.

Ahojte, som taká rada, že som stihla dopísať túto časť. Aj keď som sa na ňu veľmi tešila, nechcelo sa mi. To tá moja lenivosť. Snáď sa vám páčila a že to nebolo už príliš😂😊
Baruš