Zabili ste Hollie Tarotovú.

Pokračoval nápis na tabuli. Bol krvavočervený, akoby tým neznáma osoba chcela podčiarknuť tú desivosť.

Prebehla mnou hrôza. Mnoho študentov a profesorov začalo klásť otázky a najviac z nich sa týkali Hollie. Boli sme predsa ďaleko, nikto tu nevedel o Hollie. Niektorí len počuli zo správ, že zahynulo dievča z Phoenixu a prípad sa presunul na oddelenie do Tennessee.

Izzy mi zvierala ruku, potili sa jej dlane a ja som na tom nebola o nič lepšie. Mnohí študenti sa predierali dopredu, takže som viackrát dostala lakťom do brucha. Vykrikovali po sebe a neveriacky sa obzerali okolo seba. Po líci mi stiekla jedna jediná slza. Zdalo sa mi, že som v diaľke uvidela Charlotte, ako nahnevane niečo vykrikovala. V dave som nedokázala nájsť Tiannu a Colin sa tiež akoby zázrakom vyparil. Otáčala som sa okolo svojej osi, hľadala som nejaký oporný bod. Keď sa mi zrak zastavil na otcovi odenom v policajnej uniforme, svet sa mi rozkrútil a potom zastavil. Posledné, čo som počula, bol krik mojej najlepšej priateľky.

⚜⚜⚜

Nevedela som, čo sa stalo, ale zobudili ma nejasné hlasy a zvuk, ktorý vychádzal z televízora, hádala som. Pohla som pravou rukou a zažmurkala. Otvorila som oči, stretla sa s pohľadom nejakého staršieho pána a zmätene zamrkala. Šošovky sa mi prilepili v oku, preto som aktívne žmurkala, aby som doň dostala nejaké slzy. Konečne mi začali slziť, a tak som už necítila ten nepríjemný pocit. Prišlo mi to, že som mala v očiach úlomky zo skla.

Nevedela som určiť, kde som sa nachádzala, nič som tu nespoznávala. Zistila som, že som sedela na divnej tvrdej stoličke. Veľmi ma bolel zadok, preto som sa ponaťahovala a nahlas zívla. Vtedy mi do hlavy vystrelila tupá bolesť a ja som si spomenula, čo sa stalo. Nepoznala som dôvod svojho kolapsu, ale keď sa otec na mňa díval, videla som v jeho očiach strach. Nič iné, len strach. Akoby prijal fakt, že som naozaj zabila našu kamarátku Hollie. Vedela som, že sme spravili chybu. Obrovskú chybu, ktorú by som už nedokázala zmeniť a do smrti si to budem vyčítať. Nedokázala som uveriť tomu, že sme boli schopné hodiť ju tam späť. Uvrhnúť ju do tých temných vôd. Ešte teraz som mala pred očami, ako sa hladina uzatvorila a chytila do svojich spárov nevinnú obeť, akou bola Hollie. Vždy bola z nás tá dobrá.

Do miestnosti niekto vošiel, odkašľal si a ja som absolútne stratila niť môjho premýšľania. Predo mnou sa vytvorila pomyselná hmla. Poriadne som zaostrila a uprela zrak na otca.

,,Miles, je v poriadku?" oslovil niekto môjho otca, pravdepodobne jeho kolega, keďže mal oblečenú policajnú uniformu.

Z toho faktu som usúdila, že ma odviedli na policajnú stanicu. Veľmi som sa zľakla, srdce mi hlasno búšilo a v hrdle sa mi vytvorila obrovská guča. Otec poslal neznámeho muža preč a osameli sme. Urobil dva kroky vpred, a keď videl, že som neprejavila žiadne známky komunikácie, prehovoril.

,,Isabell podala výpoveď."

Tieto tri slová ma okamžite prebrali, vystrelila som zo stoličky a dostala som sa až k oknu, kde som zastavila. Len na mňa pozeral a nekomentoval moje počínanie.

,,Ona sa priznala?" spýtala som sa narovinu, aby som zistila, na čom som.

Vedela som, že som sa pohybovala po tenkom ľade. Ale za otázku sa predsa nezabíjalo. Aspoň som v to dúfala.

,,Nechápem, čo tým myslíš, anjelik. Porozprávala nám, čo sa stalo v tú noc," oznámil pokojne.

Keby som čo i len tušila, že by zareagoval takto, už dávno by som mu to vyklopila. A všetko do detailov. Možno by im to pomohlo pri vyšetrovaní.

,,A si s tým v pohode?" opýtala som sa opatrne.

V očakávaní výbuchu som prižmúrila oči a skrčila sa. Zadkom som sa oprela o parapet.

,,Prečo by som nemal byť?" nechápavo na mňa uprel hnedé oči a ja som mu pohľad neohrozene opätovala. Neurčito som pokrčila ramenami, pretože som nepoznala dôvod. Radšej som ani nechcela vedieť, čo všetko mu Izz vytárala. Veď sme si sľúbili, že to zostane medzi nami.

,,Komisár Blackworth, máme už nejaké informácie," prišiel ohlásiť otca nejaký starší pán.

,,Hneď prídem, ďakujem."

Otočil sa na mňa, aby si ma celú prezrel. Od hlavy až k pätám.

,,Môžem ťa tu nechať samú? Je ti dobre? Už neodpadneš?" zasypal ma otázkami a ja som sa zmohla len na prikývnutie. Ešte ma pohladil po líci a s nasledujúcimi slovami odišiel: ,,Isabell ťa čaká vonku."

Odlepila som sa od parapetu, o ktorý som sa neustále opierala, a opustila som miestnosť. Na chodbe panoval rozruch a aj keby som chcela, otca by som nenašla.

,,Majú kamerový záznam! Choď do zasadačky, je tam aj komisár!" kričal nejaký policajt na ostatných a súril ich.

Tiež by som rada vedela, o aký záznam sa jednalo. Bob predsa na chate nemal kamery, alebo áno? Keďže moja zvedavosť nepoľavovala, podišla som k nemu bližšie a nahlas si odkašľala, aby ma začal brať na vedomie.

,,Zdravím, o aký záznam sa jedná?"

Ani na mňa nepozrel, pravdepodobne ani netušil, že sa s ním niekto pokúšal rozprávať.

,,Prišiel záznam zo školy," začal, ale keď sa na mňa pozrel a zistil, že nepatrím k žiadnemu policajnému oddielu, zaúpel. ,,Strať sa, dievča! Nemáš tu čo robiť."

Naveľa-naveľa som odcupitala s dobrým pocitom. Mali záznam zo zápasu, a tak som dúfala, že nájdu niečo pozitívne. Snáď sa mi večer podarí vyspovedať otca. Vyšla som pred stanicu, kde som na lavičke zbadala sedieť Izzy. Dva zapletené vrkoče mi rozstrapatil vietor. Koruny stromov sa vznášali v pomyselnej piesni jari.

,,Tu si!" zvýskla priateľka, keď som podišla až k nej. Postavila sa a vrhla sa na mňa. Silno ma objala rukami a upokojujúco ma hladila po chrbte.

,,Čo si to, prosím ťa, vyklopila otcovi?" spustila som hneď, ako ma oslobodila zo zovretia. Nechápavo nadvihla obočie a zamračila sa.

,,O čom to hovoríš?" založila si ruky v bok.

,,Otec mi povedal, že si mu povedala, čo sa stalo v noci," vysvetlila som jej.

Cítila som sa veľmi divne, pretože sa mi zdalo, že bola kvôli niečomu podráždená.

,,Áno, to mal pravdu," potvrdila a opäť sa posadila na opustenú lavičku.

,,Na čo si myslela?!" vyčítala som jej a tiež sa vedľa nej posadila. Otočila sa, aby ma mohla prepichnúť tými modrými očami.

,,Chcela som podať výpoveď, vravela som ti, že ma niekto napadol s nožom v ruke. Určite to nenechám len tak."

V tom okamihu som si vydýchla. Zo srdca mi opadol obrovský balvan a hruď mi nezvieral ten nepríjemný pocit.

,,Vieš, ako som sa zľakla, ty trúba? Myslela som, že si otcovi povedala o tej noci," vyhlásila som naoko nahnevane a pohrozila jej ukazovákom.

,,To by som si nedovolila bez tvojho vedomia, Lorien," priznala a tiež sa tomu potom zasmiala. Naraz sme sa postavili a chytili sa pod pazuchy.

,,Ku tebe, či ku mne?" opýtala sa nadšene.

Pohodila blonďavou hrivou a nasadila vážny výraz. Nepochopila som zmenu jej nálady, ale keď som zdvihla zrak, tiež mi okamžite pokleslo to chvíľkové nadšenie.

,,Aha, koho to tu máme," zaironizovala. Z jednej strany k nám kráčal Bob a z druhej Colin. Netušila som, na ktorého som sa mala dívať, preto som zvolila jednofarebný betón. Bob prišiel k nám ako prvý, pretože som spoznala jeho špecifické topánky.

,,Ako ti je?" opýtal sa a ja som sa už viac nemohla schovávať.

,,Pred chvíľou mi bolo lepšie," odvrkla som. Založila som si ruky na prsiach a čakala, kým skončí táto veľmi produktívna konverzácia.

,,Och, ahoj, Isabell. Dlho sme sa nevideli. Ako si sa mala počas toho roku?" začala Izz a napodobnila jeho hlas, pričom som sa musela usmiať.

Bob sa na ňu zámerne nepozeral, myslím, že si ešte doteraz pamätal, akú správu mu napísala deň na to, čo ma podviedol.

,,Nehrajme tu divadielko. Nemáme sa radi, a tak to aj zostane, Isabell," ozval sa a prehrabol si blonďavé vlasy. Prepaľovali sa ľadovými pohľadmi a očakávala som, kedy sa do seba pustia.

,,Lorien! Bál som sa o teba," konečne k nám dorazil aj Colin a poškriabal sa na zarastenej brade.

O mňa? napadlo mi v mysli, ale nahlas som nič nepovedala. Len som sa usmiala a chystala sa mu oznámiť, že mi je už dobre.

,,A to je kto?" nahnevane sa opýtal môj bývalý a pohľad presunul na Colina.

Vonkoncom sa mu nemohol rovnať. Colin bol milý, starostlivý, nesprával sa namyslene a tipovala som, že by rozhodne nikoho nepodviedol. Bob si založil ruky na prsiach, rovnako ako ja, a tým sa mu napli svaly. Videla som, že Colin pokrútil hlavou a urobil to isté. Vtedy som sa uchechtla, pretože bolo vidieť, kto viac športoval.

,,To je Colin, Lorienin frajer," ozvala sa moja kamarátka.

V tú chvíľu som mala chuť tresnúť jej s niečím tvrdým po hlave. Videla som, ako dotyčný vypleštil oči nad novou situáciou, ale ujal sa jej ako chlap. Podišiel ku mne, chytil ma za pás a vtisol mi bozk na spánok.

Čo som to predtým vravela?

Teraz by som ju najradšej vybozkávala za tento skvelý nápad. Rozbúchalo sa mi srdce – dúfala som, že si Colin nič nevšimol – a roztriasli sa mi kolená. Izzy na mňa žmurkla a s nevyslovenou otázkou sa pobrala na odchod. Aj tak som porozumela jej očnému kontaktu. Kto asi opäť zažije policajný výsluch?

Zdravím! Veľmi ma mrzí, že ste museli čakať viac ako mesiac, ale pre tých, ktorí nečítajú moju nástenku: potrebovala som si spísať zopár vecí, aby mi dával príbeh zmysel a všetko zapadlo do deja. Teraz by to malo byť už v poriadku.
Ako sa vám páčila časť? Mysleli ste si tiež, že Izzy povedala Milesovi o Hollie? A čo ten Bob a Colin?
Ďakujem krásne za všetko❤
Baruš