Bolo asi sedem hodín. Všetci sme sedeli v reštaurácii na námestí pri parku. Síce bola tma, ale námestie bolo krásne osvetlené. James si objednal čokoládové palacinky, ja som si dal kura na prírodno s opekanými zemiakmi a Draco si objednal zeleninový šalát. Večera dopadla lepšie ako som si predstavoval. Draco si s Jamesom veľmi dobre rozumel. Odpovedal mu na všelijaké otázky, bavil sa s ním o svojom živote a dával mu rôzne rady. Nevedel som sa na nich vynadívať. Vyzerali spolu tak pekne, prirodzene. Povedal som si, že keby mal Draco deti, tak by bol z neho skvelý otec.

,,Tak ďakujem vám za večeru. Veľmi som si ju užil a nabudúce vás pozývam ja!" povedal Draco a kamarátsky prehrabol Jamesovi vlasy. Ten sa iba zasmial a potom sa opýtal.

,,Mohli by ste mi prosím vás niečo zaspievať, Pán Felton?"

,, Prosím tykaj mi. A ako si už mohol postrethúť s môjho ranného rozhovoru s tvojou mamou, moje pravé meno je Draco. Ale nikomu to nehovor, to je tajomstvo." povedal a spiklenecky naňho žmurkol. Potom si vytiahol z vrecka servítku a mávnutím prútika ju zmenil na gitaru. Kľakol si k nemu a začal spievať. Starý Draco by niečo také nikdy nespravil a hlavne nie na verejnosti. No vojna človeka zmení. A o Dracovi to platilo dvojnásob. Luxus a prepych na ktorý bol zvyknutý zmizol mávnutím čarovného prútika. Musel sa konečne postaviť na vlastné nohy a ja som mu bol v tých časoch oporou. Uvedomil si, že bez pomoci ľudí a skutočných priateľov je život ťažký. Snažil sa zmeniť a byť k ľuďom vľúdnejší, no keď si raz Malfoy, tak im už ostaneš. Ale nevadilo mi to. Miloval som ho a stále  milujem presne takého aký je.

Nemohol som od neho odtrhnúť oči. Keď spieval, akoby nikto iný okrem neho neexistoval. Len on a hudba. A ten lesk v jeho očiach napovedal, že toto ho vážne naplňuje. Bol nádherný. Teraz som si uvedomil, že nech už ma doma čaká čokoľvek, stálo to za to, aby som mohol vidieť Draca spievať a tak dobre vychádzať a mojim synom, ktorý ním bol očarený. Keď skončil pozrel sa na mňa a venoval mi malý úsmev, ktorý som mu oplatil. Potom sa ku mne nahol, ako by mi chcel niečo povedať, ale v momente keď si uvedomil že tu je James si to rozmyslel, prehrabol si vlasy dal Jamesovi gitaru a s plachým ,ďakujem, a ,ahoj, odišiel.

Pozeral som sa ako mizne v noci. Mal som sto chutí sa rozbehnúť za ním a  zastaviť ho, alebo mu niečo zakričať len aby ostal. Z predstavy čo všetko by som ešte mohol spraviť ma však vytrhlo zaťahanie za rukáv.

,,Oci prečo sa za ním tak pozeráš?"

,,Ako?"

,,Tak..." chvíľu rozmýšľal, ako by sa mal vyjadriť. ,, Zaľúbene?" nakoniec ryskol.

Ďakujem vám všetkým, ktorý to čítajú. Vážne to pre mňa veľa znamená. Už mám 180 pozretí. Nečakala som to. Myslela som si že to bude čítať iba moja kamarátka. Maximálne pár ľudí. Takže chcem poďakovať všetkým ktorý sa tejto poviedky držia. Veľmi ste ma potešili.😁😁😁😁