,,Prepáčte, ale boli by ste taký dobrý a podpísali by ste sa mi?" Povedal James a okamžite mu podával kartičku s jeho fotkou.

Draco sa naňho usmial tým svojím krivím úsmevom, čo sa vlastne dalo nazvať skôr úškrnom, a podpísal sa mu na kartičku. Jamesovi sa okamžite rozjasnili oči a úsmev mal taký veľký ako už dlho nie.

,, Ďakujem, ďakujem, ďakujem. Ani neviete, ako veľa to pre mňa znamená pán Felton."

Vtedy zakročila Ginny.

,,Malfoy, čo tu robíš? Ako je možné, že stále žiješ. Po tvojom náhlom zmiznutí, si všetci mysleli, že si mŕtvy. A prečo dávaš môjmu synovi podpis. Nevezme si nič čo je od teba. A odkedy vlastne spievaš?"

,,Ginny...." chcel som zastaviť jej príval otázok, ale Dracove zdvihnutie ruky ma v tom zastavilo.

,, Takže ktorou otázkou by som začal?" zdvihol Draco ruku a epicky si s ňou začal trieť bradu akože rozmýšľa.
,,Povedal by som ti, že ti do toho nič nie je, ale keď máš takého milého syna, myslím, že by som mohol spraviť výnimku."

,, Takže, nevolám sa Malfoy, ale Thomas Andrew Fenlon. Som tu lebo v mojom starom domove som ostať nechcel. Myslím že to ti vysvetlí tvoj dokonalý manžel." povedal a prižmúril na mňa oči. Ja som mu pohľad opetoval no on sa potom odvrátil a pokračoval ďalej.
,, Presťahoval som sa sem lebo sa mi tu páčilo a našiel som si tu dobre platenú prácu, a áno, než sa opýtaš, som spevák. A podotýkam, že vcelku slávny spevák. Dokonca slávny, krásny spevák. A tvojmu synovi dávam podpis, lebo je môj fanúšik a má úžasný vkus na hudbu, aj napriek tomu, že je to tvoj syn." povedal a striasol sa. No potom jeho tvár zase stvrdla a povedal ľadovým hlasom.
,,A to prečo nie som mŕtvy je len a len moja vec. Som si vedomí toho že by ma veľa ľudí najradšej videla mŕtveho, ale ja žijem od toho aby som druhým robil zle. A teraz ma ospravedlnte, potrebujem toho ešte veľa zariadiť. Prajem pekný deň." otočil sa že odíde, ale ja som mu to nedovolil.

Chytil som ho za zápästie. A silno ním trhol. On sa na mna otočil a pozrel sa na mňa zúženými zornicami.

,,Ginny, choď s deťmi na zmrzlinu. Ja si tu potrebujem ešte niečo vybaviť."

Ona poslúchla a stavil by som sa, že som na jej tvári zbadal úškrn. Určite si myslí, že idem s Dracom niečo urobiť. A áno, idem. No niečo úplne iné, ako si myslí ona.

James sa ešte stihol otočiť že chce niečo povedať, no ja som mu zakričal.
,,Neboj sa, vybavím ti, aby si si s ním mohol pokecať."
Draco iba prikývol a povzbudivo sa naňho usmial. James na chvíľu síce zaváhal, no nakoniec sa otočil a vydal sa za mamou a bratom, ktorý radostne poskakoval a nevedel sa dočkať zmrzliny.

Osameli sme.

Dneska sa to zo mňa sypalo. Ani neviem ako, ale nijako sa mi podarilo napísať okolo 300 slov a stále som nemohla prestať. No dúfam, že sa vám dnešná kapitola páčila. Aj keď vidím že to asi nikto nečíta okrem mojej kamarátky.😊