Zobudilo ma slnko svietiace cez okno rovno do mojej postele. Dnes sa mi tak veľmi nechce vstávať. Hlavne preto, že som sa nechcel stretnúť s Ginny, pretože som vedel čo má bude čakať. Neviem ako sa teraz budeme k sebe správať po včerajšej hádke. Najradšej by som stretnutie s ňou čo najviac oddialil, ale skúste to, keď s ňou bývate v jednom dome. Vstal som z postele obliekol sa, vykonal rannú hygienu a vydal sa dole po schodoch do kuchyne. Podľa vône, ktorá odtiaľ išla som usúdil, že Ginny bude práve tam. S malou dušičkou som otvoril dvere do kuchyne s tým, že to chcem mať čo najskôr za sebou. No to čo som uvidel mi vyrazilo dych.

,,Dobré ránko miláčik. Ako si sa vyspal?" prišla ku mne dala mi pusu na líce a išla naspäť ku peci aby jej neprihoreli palacinky.

,,Celkom dobre. Ako, čo, prečo...?" nevedel som sa vykoktať a neurčitým gestom som ukázal na stôl, kde sa nachádzali dobroty od výmyslu sveta.

,,Včera po našej hádke som trochu rozmýšľala a uvedomila si, že som to prehnala. Predsa nebudem žiarliť na MALFOYA a nedovolím mu, aby zase niečo zničil." povedala so znechutením v hlase a skoro si odpľula, keď povedala slovo Malfoy.

,,Ginny, on nič neničí. To ja." povedal som a ukázal jej svoj starý denník zo školy, ten istý čo našiel aj James. Včera večer som nad tým dlho rozmýšľal. Nechcem to zbytočne naťahovať. Tak veľmi by som jej chcel povedať že ju milujem, ale nejde to. Celý život som išiel cestou, ktorú mi predurčili druhý. Ale už to takto ďalej nejde. Aj ja chcem zažiť vo svojom živote aspoň kúsok šťastia. A to zažijem jedine s Dracom. Nechem Ginny klamať. Mám ju rád a záleží mi na nej. Preto som sa včera definitívne rozhodol. Nebudem ju ťahať za nos a pôjdem s pravdou von.

Tak po dlhom čase pridávam novú kapitolu. Ďakujem tým, ktorý ešte stále čítajú túto moju nepodarenú poviedku. Dúfam že ste mali dobré prázdniny. A ak nie tak nech vás táto kapča poteší.😊