V jej očiach sa pri čítaní denníka myhalo toľko emócii, že som ich nestíhal registrovať. Ale niektoré som zachytil. A to bol smútok, sklamanie, nedôvera, hnev, no nakoniec sa tam usadila ľútosť. Odložila denník na stôl a pozrela sa na mňa so slzami v očiach. Potom pristúpila ku mne a objala ma. Ostal som v šoku. Čakal som hocičo, ale toto nie. Stál som tam zmätený, neschopný vykonať akýkoľvek pohyb. Keď si Ginny všimla moje nepochopenie, odstúpila odo mňa a pozrela sa mi priamo do očí.

,,Prepáč."
Vyvalím na ňu oči akoby som ju v živote nevidel. Tak toto už prešlo všetky medze. Netuším čo som čakal, no toto určite nie.
,,Za čo? To ja by som sa ti tu mal ospravedlňovať. Nie naopak." vôbec som to nechápal.

,,Vieš, neuvedomovala som si ako si sa po celé tie roky cítil a mrzí ma to, ak som na teba tlačila. Keby si povedal..."

,,A čo som mal podľa teba povedať!" skočil som jej do reči. ,,Ahoj som Harry Potter a zaľúbil som sa do svojho úhlavného nepriateľa Draca Malfoya. Čo myslíš? Ako by ľudia reagovali na to že ich spasiteľ sveta je gay. A čo Dracovi rodičia? Myslíš si že by nám dali požehnanie? Lucius by svojho syna stiahol z kože keby zistil, že jeho jediný potomok nebude pokračovať v rodovej línií." všetko som jej to vikričal na jeden dych. Bolo mi ľúto že som na ňu sarkastický, ale muselo to ísť zo mňa von. Keď som sa konečne ukľudnil už som jej povedal iba to, že sme s Dracom plánovali po vojne spoločnú budúcnosť, ale keď videl ako mi dala pusu tak si uvedomil že by to asi nikdy nemohlo fungovať, tak ma nechal žiť svoj život.

Konečne som skončil. Teraz je to už iba na nej, ako to príjme.