Hneď ako sme sa ocitli v izbe, zavrel dvere a presunul sa k mini baru, kde si nalial alkohol. Podišiel som k nemu bližšie a postavil sa tesne za jeho chrbát. Nahol som sa tak aby som mal pery tesne pri jeho uchu a pošepol.

,,Nemusíš sa báť Draco. Už nikdy ťa nenechám tak dlho samého. Už nikdy. Budem vždy pri tebe." cítil som ako sa v mojom náruči zachvel. Zobral som mu pohár z ruky a položil ho na pult. Otočil som si ho k sebe tak, aby som mu videl do očí, sklonil som hlavu a dal mu na pery krátky motýli bozk.

Z pohľadu Draca:

V momente ako ma pobozkal vo mne vybuchla sopka emócií. Tak veľmi mi chýbal. Chcel som aby pokračoval. Lenže zdraví rozum mi to nedovolil a tak som sa od neho odtiahol.

,,Harry prestaň. Než sa stane niečo čo budeš ľutovať."

,,Nikdy som neoľutoval ani jedinú chvíľu, ktorú som strávil s tebou." povedal smrteľne vážne.

,,Nie ty ma nechápeš. Ja tu nemôžem ostať. Kým sme sa znovu nestretli tak si si žil pokojný život so svojou rodinou."

,, Počkaj o čom to...."

,,Neprerušuj ma Potter. Už si sa mohol po toľkých rokoch naučiť, že skákať druhým do reči je neslušné." zatváril sa urazene, no stíchol a tak som mohol pokračovať. ,,Viem že ma máš rád a...."

,,Ja ťa nemám rád. Ja ťa milujem!" povedal a hneď, ako si všimol môj pohľad  si uvedomil, že to zase spravil. Zadrmolil ospravedlnenie a stíchol. Dúfam že teraz už naozaj.

,,Proste tu máš rodinu a ja by som ti tu bol len na príťaž. Nechem aby sa ti kôli mne rozpadla." dopovedal som ticho, vykrútil sa z jeho zovretia a podišiel ku posteli, kde som si začal baliť veci do kufra.