Chytil som ho za zápästie a prudkým trhnutím pritiahol k sebe.

,,A to mi hovoríš len tak?" vyletel som naňho s podtónom hnevu v hlase.

,,A ako inak to mám povedať. Mám ti to zaspievať? Alebo by si si to nebodaj prial vo Francúzštine? Je pars. Maintenant vous me comprenez?" povedal s tým svojím typickým pohŕdaním v hlase a vytrhol sa mi zo zovretia. Teraz znel ako Malfoy s ktorým som sa kedysi hádal na chodbách Rokfortu. Nerád by som sa vracal k tým časom, a preto som zmiernil hlas a s väčším kľudom prehovoril.

,,Draco, vidím že sa niečo deje, tak sa to prosím nesnaž popierať. Poznám ťa. Možno lepšie ako si myslíš."

,,Nepoznáš ma Potter." zachvel sa mu hlas. ,,Možno kedysi, no nie teraz." sklopil hlavu a odmietal sa na mňa pozrieť. Podišiel som bližšie k nemu a pravou rukou mu zdvihol bradu, aby som ho prinútil pozrieť mi do očí. Myslel som si, že v nich uvidím len tú typickú Malfoyovskú masku bez štipky citu. No mýlil som sa. Čítal som v jeho očiach ako v otvorenej knihe.

Taaaak, ďalšia kapitola je tu. Viem že je krátka, ale to sú všetky moje kapitoly, takže nieje čo riešiť.😁 Chcela by som poďakovať všetkým ktorý to ešte čítajú, alebo tu dokonca zanechali koment či hviezdičku.😊