.....

To nemôže byť pravda. V tej chvíli akoby sa zastavil čas. Nevnímal som nič okolo seba. Ani hluk divákov či Jamesovo vískanie.

Perfektné upravené platinové vlasy, ktoré vás vábili k pohladeniu, aby ste zistili, či sú naozaj také jemné a hebké ako vyzerajú. Postava atléta, ktorej som sa nemohol nabažiť, keď moje prsty po nej kedysi bezostyšne kĺzali. Tvár boha a do nej vsadené svetlorúžové pery, ktoré vyzývali k horúcim bozkom. A nakonie oči. Krásne sivo - modré oči, ktoré sa na vás vždy pozerali s pohŕdaním a nadradenosťou. Tie sa vždy vryjú každému do duše a nedajú mu spať.

Pozeral som naňho až kým som si neuvedomil že pesnička skončila a on odchádza. Okamžite som sa vrátil do reality a rozbehol sa za ním. Akurát chcel vojsť do malého provizórneho domčeka, ktorý sa nachádzal za pódiom.

,,Draco?" oslovil som ho zadýchane, keď som ho dostihol.

Všimol som si ako zamrzol v pohybe s rukou na kľučke. Celé telo mal napäté. Pomali sa otočil a zadíval sa mi do očí a ja zas do tých jeho. Priezračné zelené smaragdy sa vpíjali do chladnej oceľovo šedej. Ale tentokrát v nich nebol chlad, pohŕdavosť, či opovrženie ako väčšinou. Nie. V tých očiach som čítal prekvapenie, strach, zúfalstvo a nakoniec hnev. Ale bol tam aj záblesk niečoho iného. Niečoho čo som vídal každý deň odkedy sme sa dali dohromady. Záblesk smútku, oddanosti a lásky.

,, Harry?"

Tak a ďalšia kapitola je na svete. Ospravedlňujem sa, že som dlhšie nič nepridala, ale mala som v poslednom čase toho veľa. No čo už. Koniec školského roka čo znamená veľa učenia. Dúfam že ste na tom lepšie ako ja a ak nie tak vás kapitola snáď odreaguje.😊😊