Po tom, čo sme si poobzerali dom, tak sme si vybalili veci, uvarili večeru a pustili telku. Taká typická rodinná atmosféra. Až na to že James mal zase na hlave slúchadlá a počúval hudbu. Už som to nevydržal a opýtal sa.

,,Čo to počúvaš ?"

,,Thomas Andrew Feltona. " Odpovedal mi a hneď mi podával jedno zo sluchátiek. Tak som si ho vzal a vložil si ho do ucha.

Ten chlap spieva celkom pekne. Pomyslel som si. Hoci nie som typ človeka, ktorý by dokázal dlho počúvať hudbu, no mám dojem, že tento hlas by som dokázal počúvať aj niekoľko hodín. Ten hlas mi niečo pripomína. Teda skôr niekoho. Kde som ho len počul. Nevedel som si ani za nič spomenúť, tak som to nechal tak a zase sa započúval do pesničky.

,,Oci ????" zrazu ma vytrhol s počúvania Jamesov hlas.

,,Áno?"

,,Vieš ja budem mať za pár dní narodeniny, tak ma napadlo že by som chcel ísť na koncert. Vieš, do Londýna príde vystupovať Thomas Felton a ja na ňom teraz fičím, aj všetci moji priatelia a bol by to riadny zážitok ísť na ten koncert. Ale nie som si teraz presne istý že kde, takže......."

,, Takže baľ veci a padáme odtiaľto. Pôjdeme sa pozrieť či nie je na námestí. Tam sa totiž väčšinou konajú veľké podujatia." Povedal som mu s lyšiackym úsmevom na tvári.

,,Huraaaa! Ďakujem.Ty si najlepší!" Objal ma už aj letel do izby sa pripraviť.

Som rád že je taký šťastný. Už som ho dlho nevidel sa smiať. No som sám zvedavý na ten koncert. A možno aj na samotného speváka. Uškrnul som sa. Tie moje myšlienky. No vtom som si znovu spomenul na NEHO. Sakra. Musím sa cez to konečne preniesť a zmieriť sa s tým že už ho proste neuvidím.

Fajn dneska extra dlhá kapitola. Keby to len tak mal niekto čítať okrem mňa. 😥Budem vďačná za každý like či komentár.😊😉