Stáli sme pred dverami. Bál som sa.

,,Oci? Pozeráš na tie dvere ako na vstup do pekla. Bojíš sa ich?"

Uchechtol som sa. ,,Nie James, nebojím sa dverí. Skôr toho čo nastane, keď nimi prejdem." odpovedal som a s malou dušičkou som do nich vstúpil.

Fľassssssss.

Na tvári mi pristála mokrá utierka a hneď na to sa domom rozľahol krik.

,,Ako si to predstavuješ? Vieš koľko je hodín?"

,,Povedal som ti, že sa vrátime neskoro."

,,Je POL DRUHEJ RÁNO."

,,Tak prečo ešte nespíš?" zapáral som. Vedel som ako veľmi ju to vyprovokuje, ale čo som mal robiť?

,,Harry James Potter! Prestaň sa so mnou zohrávať. Prečo ste boli tak dlho vonku a dokonca s Malfoyom?"

,,Veď mami, kľud. Ja som ho pozval a bolo to to najúžasnejšie čo som mohol kedy urobiť. On je super." snažil sa ma podržať James.

,,Ty kuš! Šmaraj do postele a do rána nech ťa nevidím."

,,Fajn!" povedal ofučane James a vybehol hore po  schodoch.

,,Ginny, vážne to bolo nutné? Veď vieš ako veľmi ho obdivuje."

,,MY sme jeho rodičia. Mal by obdivovať NÁS! A nie toho hnusného, slizkého, smrťožrúdskeho kreténa."

,,Dosť! Takto mu už v živote nepovieš. A hlavne nie v mojej prítomnosti. Nie je taký, nepoznáš ho. Si plná predsudkov." obraňoval som ho.

,,Už si sa dočista pomiatol? Zabudol si čo všetko nám spravil na škole?"

,,Dobre nebol stelesnením dobra, ale ja som s ním zažil na škole aj veľa pekných chvíľ." povedal som a zasnívane som si spomenul na náš zážitok na astronomickej veži.

,,HARRY!" zhíkla. ,,Uniklo mi niečo?" povedala zdesne, keď si všimla môj zasnený pohľad.

Uups. Skoro som sa prezradil. Nesmiem byť taký nápadný.
,,Ginny, Uniklo ti toho veľa a stále uniká. Tak sa spamätaj. Práve si vikričala Jamesa len za to, že bol so svojou obľúbenou hviezdou. Počúvaš sa vôbec? A potom sa čuduješ prečo sa deti k tebe tak správajú. Vôbec s nimi netráviš voľný čas. Navaríš, pouoratuješ to áno, ale deti chcú byť s tebou. Mne sa od teba dostáva pozornosti až, až. Ale na deti kričíš. Aj pre úplné hlúposti. Určite si to veľakrát zaslúžia, no väčšinou je to tým, že si nervózna a potom si ten hnev a frustráciu vybíjaš na nesprávnych ľuďoch. Mala si dnes vidieť Jamesa s Dracom. Vieš ako si spolu rozumeli? A to je pre Jamesa úplne cudzí. Dobre vieš, že sa vždy v spoločnosti izoluje a počúva hudbu. Za dnešný večer nevytiahol telefón ani raz, natož aby si pustil hudbu. Draco ho tak zamestnal, že na počúvanie ani nepomyslel. Rozprávali sa, smiali sa. Ako by boli spolu odjakživa."

,,Chceš mi tím povedať, že ten smrťožrúd je lepší ako ja?" zase sa rozkričala.

,,Nič také nehovorím. Ale nejdem popierať, že si to myslím." povedal som a vydal som sa hore schodami, tak ako pred chvíľou James.

,,Kde ideš? Ešte sme spolu neskončili."

,,Ja už s tebou áno. Dobrú noc Ginn."

Domom sa znovu rozľahol prenikavý a frustrovaný víkrik.