Pred cestou sa rozhodli najesť. Saria mala aspoň príležitosť zistiť o Kalonovi viac. Čo sa s ním stalo, keď stratil svoju milovanú prácu pre kráľa Upírov?

„Kalon? Odkedy ty schvaľuješ kradnutie?" opýtala sa.

„Neschvaľujem to. Iba som postrašil toho, kto si to zaslúžil," odvetil.

„Chcem vedieť, čím sa živíš?" pokrčila nosom. Kalon sa uškrnul.

„Ver, horší ako ona už nebudeš," prehodila Celia.

„Som iba čašníčka," zavrčala Saria.

„A zlodejka," dodal Montego, no pohľad zo svojej polievky nezdvihol.

„Ver mi, že som horší," zasmial sa Kalon a poobzeral sa okolo seba.

„Odstraňujem ľudí, ktorí si to zaslúžia," zašepkal.

„Čože?" zamračil sa Soran.

„Ty si vrah?!" vyvalila Saria oči a lyžice zacinkali o taniere, keď štyri bytosti zdvihli zrak k Upírovi. Líška nemohla uveriť, že jej láskavý priateľ, bývalý najlepší generál a učiteľ sa živí ako nájomný vrah.

„To znie strašne kruto," pokrčil nosom.

„Pozri, robím to pre dobro."

„Dobro? Ako môžeš vraždiť pre dobro?!" zasyčala Celia a Saria ju v duchu musela poľutovať. Členov jej výpravy tvoria skutočne čudné indivíduá. Zlodejská Líška, Vlk s podrezaným jazykom a teraz aj Upír vrah. Ak aj Soran je v skutočnosti nejaký černokňažník, tak ich výlet bude viac ako zaujímavý.

„Napríklad si vezmime rodinku. Navonok s dokonalou harmóniou, avšak za dverami sa skrýva hnusné tajomstvo a povedzme, že muž svoju ženu týra. Ona sa bojí a nemôže od neho odísť, pretože sa jej vyhráža, že neublíži len jej, ale aj dieťaťu. Matka vyhľadá mňa, poprípade jej dobrá kamarátka, ktorá o všetkom vie, a ja prídem a zbavím ju trápenia," vysvetlil pokojným hlasom Kalon.

„Žartuješ?" pozrel na neho Montego.

„Stále pomáham ľuďom. Ale diskrétnejšie a za pár peňazí alebo jedlo, či nocľah. Podľa toho, čo potrebujem a ako sa dohodnem s klientom. Čudovali by ste sa, koľko mám zákaziek. Všetko je prísne tajné a aj keby ma chytili, mojich klientov to neohrozí. Zodpovednosť beriem na seba."

Všetci naňho hľadeli so spadnutými sánkami. Saria netušila, čo má povedať. Bolo to zároveň odporné aj milé. Chránil ale aj zabíjal. Kalon sa len potulne usmial a pokračoval v jedení.

„Kde je vlastne hrad Fallington?" prehovoril po chvíli Montego.

„No ehm," zamumlala Celia s červenými lícami.

„Ty to nevieš?!" oborila sa Líška na Elfku.

„Chceš mi povedať, že ste ma donútili ísť na výpravu a pri tom, nemáš ani poňatia, kde je náš cieľ?!" vyprskla.

„T-to musíme zistiť," zakoktala sa Celia a pozerala sa po ostatných, či to náhodou nevedia. Soran sa mračil a Montego vyvaľoval oči. Líška mala neskutočnú chuť po Elfke skočiť. Takže ona ju vytiahne na šialenú výpravu a netuší, kde sa nachádza ich cieľ? To si z nej uťahuje?

„Viem, kde to je," prehovoril Kalon a pritiahol na seba pozornosť ostaných Elementárov. Celia vyzerala akoby ho bola chcela od šťastia vybozkávať.

„Vo Vegraxe, kráľovstve Ľudí. Bol som tam, ale čo je na tom starom hrade také zaujímavé? Chápem, že tam chodia sem-tam turisti sa pozrieť, pretože je to jeden z mýtických hradov, ale čo tam budeme hľadať my?" nadvihol Kalon obočie.

„Niečo, čo nám pomôže," odvetila Celia a Saria si odfrkla. Táto výprava sa jej páči čoraz menej a menej.

Keď sa všetci najedli, opäť zamierili na vlakovú stanicu. Saria sa držala blízko Kalona. Jeho jediného poznala a on jej pomohol s novým životom po vojne. Asi rok totiž bývala práve v Aezene. Hoci mal za sebou nepekný príbeh, ktorý ho donútil zmeniť sa, stále v ňom bol poriadny kus starého Kalona. Tentoraz celkom rýchlo prebehli tržnicou a dostali sa na vlakovú stanicu.

Bola neskutočne obrovská a skladala sa z niekoľkých hál navzájom poprepájaných krátkymi chodbami. Nachádzalo sa tu množstvo drobných obchodíkov s novinami, bagetami a rôznymi drobnosťami. Pri východe k nástupištiam stál mladý upír, ktorý hral na gitare a spieval. Pred sebou mal klobúk a každému posielal úsmevy na všetky strany. Keď mu do klobúka niekto hodil peniaze, usmial sa ešte širšie a kývol hlavou. Niekoľko ľudí sa tu motalo s obrovskou batožinou, iní len s kabelkami a malými kufríkmi. Zopár starých rodičov sa rozhodlo navštíviť svojich blízkych v iných častiach Aezenu alebo v iných kráľovstvách a potešiť sa vnúčatami. Iní chceli prekvapiť svojich milovaných nečakaným príchodom. Niektorí vysoko postavení sa snažili nezmeškať vlak na poradu a nervózne sa prechádzali hore dole. A niektorí si len tak vyšli na výlet ako skupina asi tridsiatich mladých bytostí, na ktoré kričali dve učiteľky. Všedný ruch a vravu ľudí sem-tam prehlušil príjemný ženský hlas, ktorý oznamoval príchod a odchod najbližších vlakov.

Saria sa obzerala okolo seba. Vždy mala rady vlaky a vlakové stanice. Pozorovala ľudí v ich bežných alebo výnimočných dňoch. Každý bol niečím iný a mal iný príbeh, ktorý si väčšinou mohla iba domýšľať. Šla s Kalonom kúpiť lístky a traja ďalší cestovatelia čakali neďaleko.

„Netušil som, že máš v sebe element," prerušil ticho Upír. Saria pokrčila plecami.

„Radšej mi povedz, či ťa Caedmon len tak nechá odísť do Vegraxu?"

„S Caedmonom sme sa rozišli."

„Vy dvaja?" vyvalili Líška oči.

„V poslednej dobe sme sa len hádali, tak sme to radšej ukončili, než sa neskôr zabijeme. Nebol to chlap pre mňa."

„To ma mrzí, Kalon. Caedmon vyzeral ako ten pravý."

„Keby sme sa vzali, asi by sme sa obaja zbláznili," zasmial sa Kalon.

„A ty? Nejaké vzťahy po tom, čo si odišla?"

„Nič moc. Posledný mi vydržal päť mesiacov," mykla Líška plecami.

Kalon kúpil lístky a spolu sa vracali k skupinke.

„Poďme si niekam sadnúť, kde nebude taký zhon," prehovorila Celia a spolu prechádzali chodbou do druhej haly. Bola o čosi menšia ako hlavná, ale stále neskutočne obrovská. Bolo tu niekoľko lavičiek a jedna trafika. Zatvorená. Saria sa zamračila. Niečo sa jej nezdalo. Vošli dnu a prešli niekoľko krokov k lavičkám.

„Ako často sa stane, že na hlavnej stanici v Aezene je prázdna hala?" prehovoril Montego. Jeho hlas sa ozýval od stien.

„Práveže nikdy. Nech je to akákoľvek hala," odvetil Kalon.

„Asi by sme mali vypadnúť," pridala sa Líška.

Halou sa ozvalo zachrčanie. Ten zvuk spôsobil, že Sariine vlasy na zátylku sa naježili. Mala neskutočnú chuť vziať nohy na plecia a utekať tak ďaleko ako len bude môcť, ale nohy jej zamrzli. Nedokázala sa ani len pohnúť. Kalon s Montegom urobili prvý krok. Jeden doprava, druhý doľava. Zrazu sa ozvalo zvláštne syknutie a v tom momente aj prekvapený výkrik. Saria prudko otočila hlavu a zbadala, že jej priateľ je prilepený k najbližšej stene lepkavou čiernou hmotou.

„Preč!" skríkol Upír.

Ostatné bytosti automaticky urobili krok vzad, keď sa ozval rýchly ťapot. Akoby niekto behal po bahne. Saria sa obzerala, ale nič nezbadala. Až pokiaľ nepadla blízko Sorana veľká odporná ónyxová slza. Vytvorila zapáchajúcu mláku. Saria opatrne pozrela hore a zbadala to monštrum. Urobilo niekoľko rýchlych ťapotov a zastavilo na stene čelom k nim. Vyvrátilo neprirodzene lepkavú čiernu hlavu. Bola to iba čierna odporná guľa, na ktorej žiarili mŕtvolné oči. Nič viac. Nebolo vidno žiadny nos, uši, ústa, hoci Saria pochybovala, že táto beštia nemá rovnaké tesáky ako plaz z uličky. Telo bolo ľudské akoby vyšlo z ropy. Avšak bolo väčšie a neskutočne chudé a ohybné.

„Panebože," vydýchla Líška.

Ozval sa zúrivý krik a na tvora mieril obrovský vietor. Zhodil ho na zem a v ten moment sa zachvela zem. Saria spadla z nôh a prudko trhla hlavou. Soran so Celiou využívali svoje elementy. Montego vytasil zbrane a Saria ho napodobnila. Ale zatiaľ čo Montego sa vrhol na tvora, Saria utekala ku Kalonovi. Vrazila lovecký nôž do hmoty a chcela ju prerezať, no jej nôž sa iba skĺzol po povrchu. Panikárila a bodala nožom. Nič sa nedialo.

„Saria, zbrane sú zbytočné!" snažil sa ju zastaviť Kalon.

„Musí to nejako," fučala Líška, hoci tušila, že má Upír pravdu.

„Pozor!" vykríkol a Líščie dievča sa len tak-tak vyhlo odpornej hmote.

„Celia, pomoc!" skríkla na Elfku. Blondínka sa otočila a rozbehla sa k zúfalej Sarii, zatiaľ čo Montego so Soranom sa snažili beštiu zlikvidovať. Bola prirýchla a bolo priam nemožné ju zasiahnuť či zbraňou, alebo ju nechať zhltnúť zemou. Liezla po strope, stenách vždy keď sa cítila zemou ohrozená.

„Znič to!" skríkla Saria na Elfku.

Prikývla a položila na hmotu dlaň, keď sa ozval výstrel.

„Pozor!" vykríkol Kalon opäť a dievčatá sa otočili. Uskočili nabok a Upíra obalila ďalšia dávka odpornej hmoty. Pokrčil nosom a zavrčal.

Netvor si prestal všímať chlapcov a utekal k dievčatám. Celia sa ho snažila zhodiť zo stropu vzduchom, ale tvor sa jednoducho prilepil. Jeho oči sa zabodli do ich tvárí. Saria preglgla. Nikdy, skutočne nikdy nevidela tak prázdne mŕtve oči ako mal ten tvor. Žiadne zrenice či dúhovky, iba holé bielka.

„Ako ho zhodíš?" vypískla.

„Musí to ísť!" odsekla Celia.

Chlapci sa k nim rozbehli a beštia sa nervózne obzerala. Montego mával rukami vôkol seba ako šialený. Snažil sa využiť vodu, ale neobjavila sa ani kvapka. Soran sa snažil rozpútať v miestnosti zemetrasenie, ktoré by netvora zhodilo zo stropu, ale tá ohava sa držala ako kliešť. Zemetrasenie spôsobilo iba to, že Elementári boli nútení klesnúť na kolená. Tú chvíľku netvor využil a vypustil ďalšiu lepkavú sieť.

„Pozor!" vykríka Celia a odhodila Líšku nabok. Elfka však bola lapená na zemi a márne sa mrvila. Chytila sa ako mucha do pavúčej siete. Saria vyplašene cúvala preč. Zozadu ju schmatli niečie paže a vytiahli na nohy. Opierala sa o Montegovu hruď a vyjavene zízala na odporného hnijúceho tvora.

„Čo budeme robiť?" zašepkala.

„Neviem," vydýchol Soran.

„Musíme ho nalákať na zem, kde bude zraniteľnejší."

„Nejde to. Akoby v tej odpornej gebuzine bol kúsok rozumu," vrtel Montego hlavou. Tvor sa k nim pomaly približoval.

„Dopekla, tak už niečo urobte!" kričala Celia.

„Mám nápad! Soran ty mi musíš pomôcť, Saria odveď od nás pozornosť!" vydával rozkazy Vlčí chlapec.

„Ja?" nadvihla Saria obočie, ale chlapci utekali preč. Zavrčala a pohrala s mečom a dýkou v ruke. Pohodila vlasmi a nechala vyplávať líšku na povrch. Obluda útočila na utekajúceho Čarodejníka s Vlkom.

„Hej, ja som tu," skríkla a spoza opaska vytiahla nôž, ktorý vrhla do netvora. Odrazil sa od neho ako od štítu. No, na zaujatie to stačilo. 

Lepkavý ropný človek sa otočil a ako pavúk sa blížil k Líške, ktorá sa zahnala mečom. Beštia po nej vrhla svoju sieť, ale Líška sa elegantne vyhla. Veľkou chudou rukou s pazúrmi sa zahnal. Saria sa len tak nedala. Provokovala netvora, ktorý sa k nej zo steny skláňal, ale stále nezišiel na podlahu. Uškrnula sa a skočila naňho. Oblapila ho rukami okolo krku a nohami okolo odporne slizkých bokov. Dúfala, že spadnú na zem, ale netvor bol prilepený. Hľadela do jeho mŕtvych desivých očí a obalil ju strach, ktorý sa prehĺbil, keď ju jednou slizkou rukou beštia chytila za chrbát. Saria vyvalila oči, keď pocítila ten neskutočný chlad. Bolo to príšerné. Akoby sa tá paprča dotýkala až jej kostí. Srdce sa jej vyplašene roztrepotalo.

„Montego! Soran!" skríkla, keď konečne našla hlas.

Netvor sa priblížil svojou prázdnou tvárou k tej jej vyplašenej. Tam, kde mali byť pery sa otvoril otvor a odhalil ostré drobné tesáky v troch radách. Bolo to ako nočná mora a Saria sa tak úpenlivo snažila zobudiť, ale nemohla. Bola ako paralyzovaná. Pre strach sa nedokázala prinútiť k pohybu. Navyše ten odporný pocit, že tvor sa dotýka jej kostí. V hrdle mala hrču. Chcela sa schúliť do klbka a plakať. Akoby netvor odhaľoval celú jej podstatu.

„Saria!" skríkol Vlk. Ozval sa výstrel. Pred machovo zelenými očami sa guľka stratila v krku temného netvora. Otvoril ústa a ticho zavrešťala. Odlepila sa od stropu a spolu s Líškou spadla na zem. Líščie dievča zjačalo a snažila sa vymotať spod odporného tela. Triasla sa.

„Držím ťa," šepol Montego a vytiahol ju spod hnijúcej kopy hmoty Temnoty. Zdvihol ju na nohy akoby nevážila ani gram. Soran zatiaľ utekal pomôcť Celii. Pod zemskou mágiou začala hmota tvrdnúť a potom praskať. Potom spolu zamierili ku Kalonovi a vyslobodili aj jeho. Upír vyskočil na nohy a s odporom sa striasol. Rukami si prešiel po tele a krčil obočie. Saria sa odtiahla od Montega a duchom neprítomná hľadela na ostatných. Celia sa obrátila k Montegovi.

„Ako si?" začala.

„Náboje sú obalené mágiou. Soran do nich vložil zem a zapečatil zaklínadlom," odvetil Montego s úškrnom.

„Porozprávame sa neskôr. Teraz radšej vypadnime," nadhodil Soran a pätica Elementárov sa tackavo a vydesene dostala z haly.