Saria lapala po dychu. Triasla sa na zemi a nevedomky sa pritískala k Montegovi. Toto nemôže byť pravda. Je to len zlý sen. Nič viac. Možno má halucinácie. Nebolo v tom drinku niečo?

Vlk sa postavil a natiahol k nej ruku, ktorú s vďakou prijala a pomohol jej postaviť sa na želatínové nohy. Objala si rukami ramená a z otvorenými ústami zízala na Sorana a Celiu. Chrbát ju štípal.

„Odpovie mi niekto?" ozval sa Montego.

„Ten tvor nemá meno. Jednoducho bol to kúsok Temnoty. Po svete ich behajú tisícky a stále ich počet narastá. Ani sa nenazdáme a opäť sa svet ponorí do strachu a chaosu," prekrížila si Celia ruky na prsiach a víťazne hľadela na znepokojenú Sariu.

„A našli sme ďalšieho člena na výpravu," uškrnula sa a svoj chladný pohľad uprela do nočných vlčích očí. Saria sa spamätala a zavrčala.

„O čom to hovoríte?" nechápal Montego.

„Ani sa nepýtaj!" odsekla Saria. „Sú to šialenci!"

Celia sa napaprčila, avšak skočil do toho Čarodejník.

„Pozri, mrzí nás, že sme ťa vyplašili. Uznávam, skutočne, to nebol vhodný spôsob, ako ťa požiadať o pomoc. Avšak potrebujeme ťa. Sama si videla, čo sa deje."

„Dopekla, môžete mi povedať o čo tu ide?" vyprskol Montego. Elfka otvárala ústa, ale Soran na ňu nepekne pozrel a vypustil slová z úst skôr ako jeho spoločníčka.

„Tieto tvory sú všade. Sú to zvyšky Temnoty, ktorú porazila princezná Ardentia. Zastavila to najhoršie, avšak Temnota bola od nej o krok napred a pred svojím zánikom sa roztrieštila na niekoľko častí. Tieto časti alebo teda Démonove diery vypúšťajú do sveta kreatúry ako to, čo vás napadlo. Démonove diery sa musia uzavrieť, avšak dokážu to len Elementári. Ľudia a bytosti so schopnosťou ovládať istý element. Celia má moc ovládať vietor," ukázal na Elfku, „a ja zem. Mimochodom, volám sa Soran."

„Takže vy hľadáte tie diery, správne?" nadvihol Montego obočie.

„Áno. A vy dvaja nám ich môžete pomôcť zastaviť," prikývol Soran.

„Ale ja neviem ovládať žiadny element!" vyprskla Líška.

„Možno zatiaľ, ale pochybujem! Napriahla si ruku, videla som to!" uškrnula sa Celia a Saria na ňu hnusne pozrela.

„To neznamená, že viem element ovládať, jasné?! Nič sa nestalo. Bol to...reflex," ohradilo sa Líščie dievča.

„Dobre, teraz sa stalo niečo čudné," pripustil Vlk.

„Toho tvora som od nás na chvíľu dostal pomocou vody. Znamená to, že som Elementár? Alebo je to len náhoda?"

„Nikdy sa ti to nestalo?" obrátila Celia pozornosť na potenciálneho poslucháča a záujemcu pridať sa k nej.

„Nikdy to nebol takýto extrém," mykol plecami a potom mu po tvári prebehol tieň. Prekrížil si ruky na prsiach a s prižmúrenými očami hľadel na dvojicu. Saria mu chcela dať po hlave, aby sa spamätal. Toto nie je ich vec! Ale však, čo ju po tom? Nech si robí ten Vlk, čo chce. Aspoň ho už nikdy neuvidí.

„Čo vlastne odo mňa chcete?"

„Aby si nám pomohol zničiť Démonove diery," odvetila Celia celá vzrušená, že príťažlivý Vlčí chlapec sa lapá do jej siete. Saria blysla pohľadom po Montegovi. Jeho úškrn prezrádzal, že to nebude také ľahké. Čosi bude chcieť.

„A keď sa pridám, naučíte ma ovládnuť moju moc? Naučíte ma používať vodu? Tak, ako to budem potrebovať?" Sarii spadla sánka. Takže zaslepený mocou sa nechá vtiahnuť do tohto šialenstva?! Idiot.

Celia však zrozpačitela a aj Soran nervózne preniesol váhu na druhú nohu. To sa Montegovi akosi nepáčilo a nadvihol obočie. Saria zavrtela hlavou. Čo je schopní človek urobiť pre moc?

„Môžeme sa o to pokúsiť ja alebo Soran. Avšak ak nájdeme učiteľa s mágiou, piateho člena výpravy, môžem ti zaručiť, že svoju moc dokážeš ovládať minimálne na úrovni svojho boja so zbraňami," vykrútila sa z toho Celia.

„Ak nájdete učiteľa?" zamračil sa Vlk.

„Ale môžem to skúsiť, kým ho nájdeme. Som Čarodejník," prehovoril rýchlo Soran a Vlk váhal. Premeral si ich pohľadom. Saria sa naňho znechutene dívala. Celý čas si ju nevšímali, ale to jej vyhovovalo. Čakala na vhodnú chvíľu sa okolo nich prešmyknúť. Nech sa len k sebe pekne vrhnú a navzájom sa objímu. Alebo nech sa tu začnú hrať s dákymi rituálmi a ona bude voľná. Doma si vyčistí rany a všetko bude ako má byť.

„Fajn," prikývol nakoniec Montego a Celia si vydýchla. Saria opatrne urobila krok, keď ju zastavila Elfka. Dopekla, čakala pridlho.

„A ty?"

„Čo ja?" zamračilo sa Líščie dievča.

„Pomôžeš nám, však?" Celia mala očividne skvelú náladu.

„Môžem vám povedať, kde nájdete učiteľa, ale to je všetko," sladko sa usmiala a zmenila sa na svoju ľudskú podobu. Chcela kráčať ďalej, ale Celia ju schmatla za lakeť. Líška zavrčala a nenávistne jej hľadela do očí.

„Musíš sa k nám pridať!" zasyčala Celia.

„Nie, nemusím a ani to neurobím! Nie je to môj problém!" odsekla Saria.

„Týka sa to nás všetkých! Viem, že ty nám musíš pomôcť! Je to osud!"

Saria sa nahlas rozosmiala.

„Si smiešna! Počúvaš sa?!"

„Ty si len sebecká a zbabelá!"

„To odvoláš!" zavrčala Saria.

„V žiadnom prípade! Je to pravda," uškrnula sa Celia.

„Hej!" vstúpil do toho Montego a Saria sa prudko vytrhla zo Celiinho zovretia. Dievčatá po sebe zízali a vraždili sa pohľadmi.

„Pridáš sa k nám," pokojne prehodil Montego.

„A ty ma chceš ako presvedčiť?"

„Odhalením tvojich tajomstiev," žmurkol. Sarii zamrzol úsmev na perách.

„Si Líška. Ako dlho to skrývaš pred ostatnými?" zapriadol Vlk.

„Nik ti neuverí. Som dobrá v maskovaní," žmurkla Saria.

„Zlodejke nik neuverí," zaškeril sa Montego.

„Nič na mňa nemáš!"

„Práve naopak. Len si to predstav. Stráže ťa v lepšom prípade zavrú, možno len na niekoľko mesiacov, záleží od tvojich lúpeží, ale väzni sú pod dohľadom stráží. Mužov. V cele nebudeš mať svoj zázračný krém, elixír alebo čo. Prídu na to, že si Líška. A keby aj nie, mladá žena ako ty pred ich chlipnými rukami nemá šancu. Nik ti neuverí a ty budeš žiaľ trpieť. Ver mi, viem, o čom vravím." Montego krúžil okolo Líščieho dievčaťa a jej nepríjemné obavy vyslovil nahlas. Nenávidela ho za to. Nenávidela, že má niečo proti nej, že pozná jej tajomstvá a chce ju takto nepekne zneužiť.

„Nemáš dôkaz!" odsekla.

„Ale mám. Tú dýku máš stále pri sebe."

„Odhodím ju."

„Budem svedčiť proti tebe!" ozvala sa zrazu Celia. Saria nadvihla obočie.

„Nebola si tam!" uškrnula sa.

„Vieš, aký je svet odporný, však?" sladko zapriadla.

„Snažím sa vždy o spravodlivosť. A ak mi k tomu pomôže drobné klamstvo, prečo nie? Som len náhodný okoloidúci svedok. Je celkom fajn byť žiačkou samotnej kráľovnej Elfov," nevinne zaklipkala mihalnicami.

„Neurobíte to!" zavrčala Saria.

„Skutočne?" zašepkal Montego a rozbehol sa z uličky. Saria okamžite za ním. Počula za sebou kroky, takže Soran aj Celia bežia za ňou.

„Hej, pane! Hej, vy, ochranka!" kričal Montego a ochrankár pred barom, z ktorého Saria utiekla, sa otočil. Saria vypískla. Ten Vlk to myslí vážne. On by ju skutočne predhodil strážam. Zúfalo zaskučala.

„Čo je?" otrávene sa otočil ochrankár.

„Fajn!" skríkla Líška.

„Niekto vám vbehol do baru a nevidel som náramok, ktorý by mu povolil vstup," odvetil Montego ochrankárovi a potom sa zvrtol a kráčal k trom bytostiam s úsmevom od ucha k uchu.

„Takže?" naklonil sa k Sarii.

„Pridám sa k vám šialencom!" zavrčala nedobrovoľne. Montego sa žiarivo usmial a Celia si nahlas vydýchla. Soran na ňu pozrel so značnou úľavou. 

Saria chcela Vlkovi jednu vraziť. Odporný vydierač. Už keď ho videla v reštaurácií, tušila, že so sebou prinesie problémy. Ale toto bol oveľa vyšší level problémov, aký si nebola schopná ani len predstaviť. Prečo ju museli vtiahnuť do tohto šialenstva? Odkiaľ Celia prišla na to, že práve oné Líščie dievča sa k nim musí pridať? Na svete je toľko Elementárov. Určite sa nájdu aj medzi strážami Elfov, prečo teda nehľadala tam? Sarii sa to nepáčilo. Však týchto ľudí ani nepozná a oni nepoznajú ju.

„Tak vidíš. Aj tvoje srdce v hĺbke túži pomôcť," žmurkla na ňu blondínka a prehodila si anjelské vlasy cez plece. Saria zaškrípala zubami. Potriasla hlavou a našpúlila pery. Nevinne zaklipkala mihalnicami. Možno sa jej ešte podarí z výpravy vykrútiť.

„Ale chcem sa ísť domov vyspať a prezliecť," prehovorila.

„Fajn, odpočinok sa nám zíde a v tomto," premerala si Celia Líšku od hlavy po päty vo vyzývavých červených šatách, teraz aj roztrhaných, „skutočne nemôžeš nikam ako do baru ísť."

„Náhodou, tie šaty sú úžasné, však chlapci?" zapriadla Líška a žmurkla na Vlka a Čarodejníka. Montego si prešiel palcom po perách a s úškrnom prikyvoval, zatiaľ, čo Soran očervenel a rýchlo odvrátil zrak. Saria sa zasmiala.

„Tak v ktorom hoteli vás nájdem?" obrátila sa na Celiu.

„Prosím?! Tak to si vyhoď z hlavy! Ideme s tebou," prekrížila si Elfka ruky na prsiach a poslala nahnevanej Líške vzdušný bozk.