Dnes večer sa Saria rozhodla zahodiť svoje zábrany. Chcela sa pobaviť a predstava lichotiacich mužov sa jej priveľmi páčila. Líška je v zvádzaní najlepšia z bytostí a prečo by si aj Saria nemohla pobaviť? Na dva dni toho bolo na ňu až moc. Najskôr ju vydesil Vlk a potom si Elfka s Čarodejníkom zmyslia, že musí zachrániť svet.

Potriasla hlavou a pre seba sa usmiala. Svoje maskovanie odložila a bola z nej oná nádherná bytosť, ktorú tak skrýva. Bolo zvláštne byť opäť Líškou na povrchu. Chvost zvesený sa jej motal zozadu okolo nôh a svojimi zvieracími uškami počula omnoho lepšie ako zvyčajne. Ňufáčikom dokázala zachytiť silnejšie okolité vône.

Za zábavou ušla do iného mesta. Predsa len nechcela riskovať, že by ju niekto náhodou spoznal, keby zavítal do kaviarne, kde Líščie dievča pracovalo. Vmiešala sa do davu ostatných bytostí a kráčala do jedného klubu. Ozývala sa stade hlasná tanečná hudba a smiech. Nebola to nejaká krčma a zdalo sa, že je to slušný podnik. Saria ho nepoznala, iba súdila podľa lákavého neónového vzhľadu s veľkým krikľavým názvom a svetlami. Vošla dnu a zvedavo sa poobzerala.

Väčšinou sa to tu hemžilo Elfami, keďže toto je ich kráľovstvo. Avšak našla tu aj iné bytosti. Dokonca zbadala aj jedného Lišiaka. Zastavila sa pri bare a objednala si drink. Pritom sa stále obzerala ako zlodejka. Avšak teraz nehľadala niečo hodnotné, ale skôr niekoho príťažlivého. Niekoho, kto o ňu prejaví záujem, zaplatí za ňu a možno ju odvezie aj domov. Nechcela nič, iba sa pobaviť a zatancovať si. Niekoľko mužov po nej pokukovalo a ona sa len hanblivo usmievala. V duchu sa však škerila. Predsa sa pri nej niekto zastavil.

„Ahoj, krásavica. Tak teba som tu teda ešte nevidel," prehovoril sexy chrapľavý hlas. Líščie dievča sa ticho zasmialo a otočilo sa na svojho prvého odvážlivca. Prekvapene nadvihla obočie, keď hľadela do nebesky jasných, neskutočne krásnych a iskrivých očí. Lišiakových očí.

„Pretože nie som odtiaľto," odpovedala a vložila si slamku medzi pery.

„Máš vystriehnutú korisť?" naklonil sa k nej bližšie, aby ho počula. Vedela, ako to Lišiak myslí. Bol to buď pracovne alebo sa rovnako hral. Samozrejme s príťažlivosťou a cudzími citmi. Líšky jednoducho držia spolu a koľkokrát Saria videla, ako si navzájom pomáhajú hľadať svoje „hračky".

„Nie, zatiaľ sa len obzerám, kto by stál za zábavu," odpovedala mu.

„Nie kšeft?" nadvihol prekvapene obočie a ona si urazene odfrkla.

„Musím sa živiť predajom svojho tela nadržaným samcom?!"

„Hej! Nechcel som sa ťa dotknúť!" zdvihol ruky na obranu.

„Som tu z rovnakého dôvodu ako ty. Pobaviť sa. Teda myslím, že si sem prišla za zábavou a lichôtkami a nie vyskúšať niekoľko drinkov." Saria sa zasmiala.

„Ako sa vlastne voláš?"

„Dario."

„Saria."

„Takže, Saria, chceš pomôcť?" uškrnul sa, pričom si priam užíval chuť jej mena na jazyku. Pobavene ho sledovala. On mal svoje triky, presne ako ona. Zaujímavé, akí sú si podobní. Prešibaní, avšak svoju bystrosť, skrývajú za atraktívnym zovňajškom a snažia sa prispôsobiť svojej obeti.

„Myslím, že to zvládnem sama, ale ani tebe sa akosi nedarí," podpichla ho hravo a nevinne zaklipkala mihalnicami. Dario sa uškrnul a zavrtel hlavou.

„Bože, dlho som sa nebavil s Líškou."

„Sme na tom rovnako."

Zasmiali sa, keď jeho oči zaiskrili. Saria sa otočila a sledovala jeho pohľad. Uškrnula sa, keď našla, na čo tak víťazne hľadí. Našiel svoju korisť. Šťuchla ho lakťom a kývla na dievča.

„Bež za ňou a nechaj ma, aby som si našla svoju korisť. Ty ňou nie si a ani ja tvojou," zapriadla mu oproti perám a on sa rozosmial, pričom barmanovi hodil niekoľko bankoviek.

„Za tú krásnu slečnu to ťahám ja!" Saria sa usmiala a on na ňu žmurkol.

„Tešilo ma, Saria," pobozkal ju galantne na líce.

„Aj mňa Dario." Lišiak zmizol za nádhernou Elfkou a už venoval celú svoju pozornosť jej. 

Líščie dievča sa rozhodlo zatancovať si. Pri bare sa totiž začínali tvoriť páriky a ona tiež nechcela byť sama. Vrtela bokmi a niekoľkí chlapi po nej pokrikovali. Na všetkých sa len hanblivo usmievala a odťahovala sa. Hrala sa s nimi a vyčkávala na toho, kto si jej pozornosť zaslúži. Hľadala toho odvážlivca, ktorý sa chytí do jej siete. Reakcia na seba nedala dlho čakať.

„Ja som hneď vedel, že si iná," zašepkal jej zvodne do uška mužský hlas. Chrbtom sa dotýkala jeho hrude a on položil svoje veľké dlane na jej boky. Usmiala sa a zaklonila hlavu. Oprela sa o jeho telo, z ktorého sálalo príjemné teplo. Zdá sa, že Líška našla svoju korisť. Otočila sa, zvedavá na svojho Vyvoleného pre dnešnú hru. Keď ho zbadala, takmer jej oči vypadli. To si z nej hviezdy uťahujú?!

„Ty," vydýchla úplne šokovaná.

„Ja," uškrnul sa a pritiahol ju k sebe bližšie. 

Líščie dievča úplne zamrzlo a len hľadelo do jeho príťažlivej vlčej tváre. Bol to Vlk. Vlk, ktorého okradla a potom ho stretla v kaviarni. Ten Vlk, ktorý s ňou flirtoval! Srdce sa jej od strachu roztrepotalo ako vták. Však on teraz pozná jej tajomstvo! Ešte včera bola preňho len obyčajná čašníčka, s ktorou chcel ísť na kávu a mal v pláne ju podplatiť, aby pristúpila. A dnes je tu, vidí jej skutočnú tvár! Vedela, že toto nie je dobré a skutočne bola vyplašená.

„Č-čo tu robíš?!" zakoktala.

„Prekvapená, že ma vidíš?" uškrnul sa.

„Ty ma snáď prenasleduješ?!" vyprskla.

„To by som si nedovolil," zasmial sa a sklonil sa k jej tvári.

„Ak ťa to tak veľmi zaujíma, tak som sa len prišiel zabaviť."

„Ale to si nemusel prísť za mnou!"

„Chcel som," mykol plecami.

„Mimochodom, moje meno je Montego," zatočil sa s ňou. Saria sa zaškerila. Nechcela byť v jeho prítomnosti. Skutočne nechcela! Ten arogantný idiot teraz pozná jej tajomstvo! Musí sa ho zbaviť! Ako je možné, že sa stretli zas? Akoby toho ale nebolo málo, kútikom oka zachytila ďalšie známe tváre. Tých dvoch šialencov, ktorí trepali niečo o Elementároch.

„Musím ísť," zamrmlala a začala sa odťahovať.

„Povedz mi aspoň tvoje meno," naliehal a odmietal ju pustiť.

„To pre teba nie je podstatné," zavrčala. Montego nadvihol obočie a obzrel sa, keď si všimol, ako dievča v jeho náručí znepokojene hľadí do davu.

„Máš problémy?" opýtal sa a smaragdové oči našli zafírové.

„Dá sa to povedať aj tak," odvetila Saria a zistila, že ten Čarodejník Soran ju zbadal a hneď volá Elfku. Saria v duchu zanadávala a prudko sa vytrhla z Montegovho náručia.

„Pomôžem ti," zakričal Vlčí chlapec a chcel ju schmatnúť za lakeť, ale Líščie dievča reagovalo automaticky. Vytiahla spod opaska ukrytú dýku a namierila ňou na Montegovu hruď. Nikto si ich nevšímal, všetci sa zabávali. Nikto nevenoval pozornosť menšej šarvátke medzi Vlkom a Líškou. Montego vyjavene zízal na dýku. Saria vyľakaná svojím konaním, dýku rýchlo ukryla. Zdesená, čo sa práve stalo sa rozbehla preč.

Preboha! Preboha! Preboha! Však sa práve dokonale prezradila! Tomu poondiatemu Vlkovi odhalila nie len svoje líščie tajomstvo, ale práve mu na zlatej tácke podala zlodejku, ktorá ho okradla. Vie, kde ju môže nájsť! Vie, kde pracuje, pozná jej tajomstvo. Sarii tĺklo srdce ako zvon. Vlk môže zničiť celý jej život! A to len pre to, lebo nedokázala zostať pokojná! Celý čas stráži svoje tajomstvá a teraz ju odhalia! Nemôže ísť do väzenia! Je Líška, mladé dievča a Strážnici nie sú práve ohľaduplní. Môžu ju znásilniť a nie raz. A každému bude ukradnutá. Nadávala v hlave ako pohan a predierala sa davom. 

Konečne vybehla na vzduch, avšak počula, ako za ňou kričí Montego. Poobzerala sa a rozbehla sa doprava do tmavej uličke. Utekala hlbšie a hlbšie do tieňov. Ocitla sa v slepej uličke. Vydýchla a oprela sa o chladnú stenu za sebou.

Potom však zacítila zvláštny pach. Smrdelo to ako hnijúce telo. Vlasy na zátylku sa jej naježili a ona vybrala ukradnutú dýku. Spoza opaska nečujne vytiahla lovecký nôž. Očami behala po stenách, ale nič nevidela, iba vzdialené svetlá mesta. Niečo čľuplo na zem a Líška sa prudko otočila tým smerom. Videla nechutnú čiernu slzu obrovských rozmerov, ktorá spadla na zem a vytvorila mláku. Zamračila sa a stisla pery. Zbrane mala pripravené. Opatrne sa k tomu sklonila a prikryla si ústa, aby potlačila vyplašený výkrik. Čierna ako tuš, odporne zapáchajúca hmota bola slizká a neveštila nič dobré.

Saria si uvedomila, že musí odtiaľ vypadnúť. Urobila krok, keď sa ozvalo desivé hrdelné zavrčanie. Toto vrčanie ale nepochádzalo od žiadnej bytosti zo zábavy. Opatrne sa otočila a hľadela do očí rovnako sfarbeného a desivého lepkavého plaza ako bola slza. Jeho oči boli mŕtvolne biele bez dúhoviek a zreníc, a keď otvoril papuľu odhalil tri rady ostrých malých tesákov. Hoci neboli obrovské, nebudili dojem, že ak by plaz niekoho pohryzol bolo by to ako uhryznutie škrečkom. Tento tvor pochádzal zo samotného Pekla! 

Saria cúvla a zdvihla svoje zbrane. Tvor vyplazil červený jazyk a vrhol sa vpred. Dievča šikovne uskočilo a zahnalo sa po plazovom chvoste. Dýka hladko prešla po slizkom tele. Plaza akoby len pošteklila. Démon sa otočil a zreval. Saria by najradšej ušla, avšak únikovú cestu jej zatarasil jej nepriateľ. Opäť sa zahnala, ale nepomohlo to. Tvor na sebe nemal ani škrabanec. Cúvala k stene. Pevne zovrela rukoväte a zúfalo rozmýšľala, čo bude robiť. Plaz sa k nej blížil pomaly, akoby sa s ňou hral. Saria vycerila tesáky a zavrčala. Tvor po nej skočil a ona sa len o chlp vyhla. Cestu mala voľnú a rozbehla sa. Beštia zrevala a uväznila Líščie dievča pod sebou. Saria vykríkla, keď spadla z nôh. Ostré pazúry sa jej zarezali do chrbta a ona sa neubránila kriku. Bolelo to. Sakra, moc to bolelo!

„Hej!" skríkol ktosi. Ozval sa výstrel a Saria videla, ako sa guľka stratila v tele beštie. Tá na chvíľu zostala stáť ako socha. Saria sa trepala, avšak nedokázala sa vymaniť spod pazúrov. Omámene hľadela na plaza, ktorého lepkavá roztekajúca koža prijala guľku ako potravu. Plaz zdvihol tvár a zreval. Zliezol zo Sarie a vrhol sa na útočníka. Dievča sa so skučaním posadilo a videla svojho záchrancu. Montego. 

Strieľal zo zbrane po plazovi, ale nepomáhalo to. Tvorovi to vôbec neublížilo. Zahnal sa po Vlkovi, ktorý elegantne uskočil a odkotúľal sa z dosahu. Vytiahol spoza opaska meč a zabodol ho do chvosta. Hmota sa uvoľnila okolo zranenia a ostrie s cinkotom dopadlo na zem. Tvor zreval a vyplazil jazyk. Otočil sa a mŕtvolnými očami prebodával Vlka. Saria vrhla svoj lovecký nôž, ktorý sa zabodol do prednej paprče plaza. Hmota sa rozostúpila ako láva a nôž rovnako ako meč tvorovi nespôsobili žiadne závažné zranenie. Ako predátor sa rýchlo pohyboval smerom s Sarii. Ranená Líška cúvala a v ruke zvierala ukradnutú dýku. Pred ňu však skočil čierny vlk a zahnal sa po plazovi. Beštia zavrtela hlavou a zrevala. Líščie dievča ovinul odporný zápach hnijúceho mäsa a starých kostí. Plaz odhodil Vlka, ktorý sa so skučaním zviezol na zem. Líška zaprskala a zahnala sa dýkou. Avšak opäť žiaden škrabanec.

Tvor bol tak blízko až cítila jeho odporný dych. Čakala na najhoršie, keď do plaza zaútočil obrovský prúd vody. Zaprskal ako vyľakaná mačka a cúvol pred toľkým náporom elementu. Saria vyjavene hľadela na to divadlo. V jej srdci sa čosi chcelo dostať von, avšak Líška to potlačila. Keď prúd ustal, odvážila sa pozrieť na Montega, ktorý mal natiahnutú ruku a vyzeral úplne šokovane. Je to Elementár! Doplazil sa k nej, keď tvor nahlas zreval.

„Urob to znova!" vykríkla a sama automaticky natiahla ruku. Cítila, ako jej prsty zavibrovali pod silou mágie. Dýchala nahlas a plytko.

„Ja neviem, ako som to urobil," vyhŕkol Montego.

„Hej!" skríkol dievčenský hlas a do tvora narazil vietor, ktorý ho hodil o úzku stenu uličky. Zareval a otočil sa na nových nepriateľov. Sarii takmer oči vypadli z jamiek. Stál tam Soran a Celia. Elfka sklonila ruky a Čarodejník dupol nohou na zem. Po jeho dotyku sa roztriasla a beštia zaskučala. Začala sa škriabať po stenách.

„Pozor!" skríkol Soran na Líšku a Vlka, ktorí rýchlo cúvali pred otvárajúcou sa zemou. Celia mykla oboma zápästiami a zhodila plaza do otvorenej zeme. Plaz sa zvíjal a jačal. Jeho rev zanikol po mohutnom zatvorení zeme. Na povrchu zostala len jemná prasklina ako jazva.

„Čo to, dočerta, bolo?!"