Druhý deň bol rušný a Saria s Azaleou ledva stíhali prijímať a roznášať objednávky. Akoby sa celé kráľovstvo Iska rozhodlo pre ich podnik. Dievčatá sa zvŕtali od zákazníka k zákazníkovi a ani na chvíľu si nedovolili vydýchnuť či zastaviť sa. Bolo toho jednoducho veľa. Dokonca ani na obed ruch neutíchol a Saria sa nevedela dočkať malej pauzy. Chcelo sa jej cikať, ale nemohla si pre zákazníkov odbehnúť.

Konečne okolo druhej to šialenstvo utíchlo a Saria utekala ako o život na dámske toalety. Konečne si uľavila. Keď sa vrátila, Azalea si ju rýchlo odchytila.

„Hej! Čo je?" zasmiala sa mladá Líška.

„Pozri sa naňho!" šepla jej poloelfka a kývla hlavou pred seba. Saria sledovala daný smer, pričom zachytila pach. Nadvihla obočie a pozrela na kamarátku.

„Vlk?"

„Nesmierne sexy Vlk," zapriadla.

„Čože?"

„Nevidíš to? Priam to z neho kričí, že je vlk samotár. Pozri, nikde žiadny priatelia, rodina či svorka. Je na ňom niečo tak nebezpečné a lákavé," namotávala si poloelfka prameň vlasov na prst a hľadela na Vlkov chrbát.

„Tak bež za ním!" šťuchla ju Saria lakťom.

„Zbláznila si sa?!" vypískla. „Bež ty!"

„Si šialená," zasmiala sa Líška a vzala si blok s ceruzkou.

„Dobrý deň, čo vám prinesiem?" postavila sa pred Vlka a on zdvihol zrak z ponuky, ktorá bola na každom stole pre zákazníkov. 

Sarii stiahlo hrdlo. Bol to ten Vlk, ktorého v noci okradla o nádhernú dýku. V klube však panovalo prítmie a mala naponáhlo. Teraz však bol jej zákazníkom a ona mala šancu si ho detailne obzrieť. Havranie dlhšie vlasy mal rozstrapatené vetrom, oči boli hlboké vo farbe zafíru. Ostré črty tváre mu zdobilo niekoľkodňové strnisko, čo mu len pridávalo body na príťažlivosti. Pod bielym tričkom a koženou bundou sa rysovala vyšportovaná postava, avšak Sariu najväčšmi zaujal atramentový vzor, ktorý mu zdobil kúsok krku. Kto viem, kam až vedie a čo znamená?

„Dám si espresso a tvarohový zákusok," prehovoril hlbokým hlasom s prízvukom, podľa ktorého Saria spoznala, že pochádza z Kusiye, Vlčieho kráľovstva. Cestovateľ. Samotár. Jej obeť z včerajšej noci.

Líška sa len sladko usmiala, zaznačila si objednávku a oznámila, že to čochvíľa má na stole. Ani najmenším detailom nedala najavo to, že ho spoznala. Zvrtla sa na päte a kráčala späť. Tušila, že Vlk vetrí, aby zistil jej pôvod, ale výrazná lákavá kokosová aróma prekryla jej líšku.

Predala objednávku kamarátke a spolu sa pustili do jej plnenia.

„Díva sa sem," šepla Azalea, keď nakladala na tanier koláč.

„Poznáš ho?"

„Áno," takmer nečujte jej odpovedala Saria.

„Je z môjho včerajšieho lovu."

„Čo si v noci robila?"

„To, čo vždy," odpovedala s nevinným úsmevom a vzala od kamarátky koláč spolu so svojou kávou.

„Nech sa páči," usmiala sa nacvičeným úsmevom pre zákazníkov. On jej úsmev vrátil a v očiach mu zaiskrilo. Saria sa zberala na odchod, ale zastavil ju jeho hlboký hlas.

„Nevideli sme sa už niekedy?" opýtal sa.

Líščie dievča stŕplo. Zaskočil ju. Nemôže si ju pamätať! Pri love si vždy dáva veľký pozor a bola si istá, že jej do tváre nevidel. Nemohol. Alebo predsa? Nie, to je šialené. Je opatrná, prešibaná. Vlk chce istotne len flirtovať. Má zbytočné obavy.

„To si nemyslím," nevinne sa usmiala a zažmurkala mihalnicami.

„Ale ja myslím, že áno," uškrnul sa.

„Isto si ma s niekým pletiete."

„Pochybujem."

„Prepáčte, ale istotne sme sa nikdy nevideli."

„Pekné tváre si pamätám."

Líška sa napla a falošne sa naňho usmiala. Otočila sa a odišla. Nechcelo sa jej s ním doťahovať a už vôbec nie flirtovať. Len včera bol s nejakou štetkou, tak nech si nájde aj dnes nejakú. Saria taká nie je, hoci je Líška. Nikdy sa nebude živiť svojím telom, aby potešila nadržaných samcov. Radšej bude o hlade.

Vlkov smiech ju prenasledoval až k Azalee. Asi sa dobre bavil a myslel si, že ju dostal do rozpakov. Netušil, že ju svojimi rečami rozčuľoval.

„Tak?" pýtala sa Azalea.

„Je to idiot," prevrátila Saria očami.

„Nebodaj ťa očaril."

„Ako si na to prišla, keď som ti povedala, že je to idiot?"

Azalea sa rozosmiala. Veľavravne šťuchla kamarátku lakťom a kývla hlavou na samotárskeho Vlka, pričom sa začala ovievať rukami. Líška zavrčala a prebodla poloelfku pohľadom. Možno bol vlčí chlapec príťažlivý, ale Sarii sa nepáčilo, že možno predsa len niečo tuší. Možno si ju skutočne nepamätal, len chcel flirtovať. Ale čo ak vie, kto je? Udá ju? Nie, nemôže ísť do chládku. Jej veselé noci by skončili a to radšej ani nemyslela na svoj život, ktorý bol celkom príjemný. Konfliktom so strážou by sa to len všetko pokazilo.

Venovala sa ďalším zákazníkom, keď si očkom všimla, že Vlk už dopil kávu a po koláči nezostali ani omrvinky. Nechcela ísť za ním, a tak tam poslala Azaleu. Saria umývala jednotlivé poháre, šálky a tanieriky s príbormi. Zrak ani raz od práce nezdvihla, pokiaľ za ňou neprišla kamarátka.

„Chce s tebou hovoriť," šepla je do ucha.

„Čože?! Nie!" protestovala.

„Bež! Potvora ťa sleduje a zas z toho urobí drámu pred šéfkou," zasyčala Azalea a Saria zaskučala. Utrela si ruky do utierky a vybehla spoza pultu. Rýchlym krokom si to mierila k Vlkovi a odolávala pokušeniu zaškrtiť ho zozadu. Aspoň by už nikdy nevyzradil jej tajomstvo. 

Keby ju takzvaná Potvora nesledovala, nešla by za ním. Avšak Potvora mala tendenciu z obyčajného gesta vytvoriť obrovskú drámu len aby mala pikantný príbeh pre svoju priateľku, ktorá je čírou náhodou majiteľka podniku. Tam by to však neskončilo. Saria mala už skúsenosti s jej klebetami. Odporná ženská. Ak by sa dalo živiť ohováraním a očierňovaním druhých ľudí Potvora by bola nechutne bohatá. Teda už aj je, pretože po jej zosnulom manželovi jej zostala veľká čiastka. Keďže Saria nechcela mať problém so šéfkou, pokorne sklonila hlavu a kráčala k vlčiemu zákazníkovi.

„Chceli ste so mnou hovoriť?" prekrížila si ruky na prsiach.

„Si približne v mojom veku!" zasmial sa Vlk.

„Pokojne mi tykaj." Saria prehltla štipľavú poznámku.

„Takže?" netrpezlivo prestúpila z nohy na nohu.

„Nesadneš si?" pobavene na ňu hľadel.

„Som v práci," odvrkla.

„Aj keby som ťa pozval na kávu?"

„Čo nerozumieš na vete: Som v práci?"

„Keby som tvoju šéfku obmäkčil?" nedal sa len tak ľahko odbiť Vlk a vytiahol peňaženku, z ktorej trčali nemalé sumy. Saria zavrčala. Vytočil ju a urazil.

„Tak pozri," zasyčala a oprela sa o stôl. Ich tváre boli od seba na veľmi malú vzdialenosť, pričom jedna sa sebavedomo uškŕňala a tá druhá naopak krčila obočie a šľahala z očí blesky.

„Ja nie som nijaká štetka, za ktorú si zaplatíš! Možno ľahko namotáš ženy, ale na mňa rýchlo zabudni! Takže pýtam sa ešte raz. Čo nechápeš na vete: Som v práci?!" Vlk sa krátko zasmial a lakťami sa oprel o stôl, takže bol k Sarii ešte bližšie. Jej reakcia ho evidentne nevystrašila, naopak pobavila ho. To sa Sarii nepáčilo. Ani trochu.

„Ja si ženy platiť nemusím," prehodil.

„Skutočne? Tak, čo malo znamenať toto?!" zavrčala ticho Líška.

„Chcel som ťa len oslobodiť," uškrnul sa a vytiahol pár bankoviek. Položil ich na stôl a odtiahol sa od líščieho dievčaťa. So spokojným úškrnom vstal a napravil si bundu. Slnečné lúče sa odrazili od jeho tetovania.

„Možno sa ešte stretneme."

„Jedine v pekle!" odsekla. Len sa zasmial a odišiel.

Sariina tvár horela až jej farba takmer splývala s vlasmi. Z uší sa jej pomaly parilo ako z lokomotívy. Čo si ten idiot o sebe, vlastne, myslí?! Sariu nedokázalo nič väčšmi vytočiť, ako to, že ju niekto mal za štetku. Vraždila by za také myšlienky!

Zvyšok dňa bol vcelku pokojný. Sarii ale neustále liezol do myšlienok ten arogantný Vlk, ktorého okradla. Stále bola nahnevaná, a hoci sa snažila ako len vedela, ten idiot jej odmietol vyliezť z hlavy. Keby ho aspoň neokradla. Bože, prečo si vybrala za obeť takého nadržanca? Žralo ju to a Azalea sa jej len smiala.

Keď nastal večer, mladá Líška sa rozhodla ísť domov. Nemala chuť na toho, koho okradne a on sa jej potom zjaví v kaviarni. Ani náhodou! Raz to stačilo a ešte stále ju škrie, či predsa len o niečom ten namyslený Vlk nevie. Nechcela utekať. Páčilo sa jej v Iske. Zvládla sa osamostatnil a začať žiť svojím životom. Našla si pár priateľov, prácu aj domov. Bola samostatná a nezávislá. Nemohla si dovoliť veľký luxus, predsa len jej plat čašníčky nebol práve zlatá studňa, a hoci občasné úlovky jej vynášali viac, často si ich nechávala. Bola to jej korisť. Bola na seba hrdá. Dokázala sa o seba postarať.

Zatvárala podnik a v duchu sa tešila na príjemnú sprchu a svoju mäkučkú posteľ.