„Stále nemôžem uveriť, že si nás zachrániť vlastne ty!" vrtel Montego hlavou, keď prechádzali lesom. 

Leto útočilo v plnej sile. Stromy žiarili na zeleno, slnko sa pokúšalo cez ich konáre prestrčiť svoje horúce lúče, avšak cestovateľov chránili príjemné tiene od lesných mĺkvych strážcov. V korunách štebotali vtáčiky a po jednom konári sa rozbehla vrtká veverička. Zastala, drobnými prednými labkami si pretrela hlavičku a zavetrila malým ňufáčikom. Potom opäť zmizla niekde v korunách. V diaľke bolo počuť tichý šum rieky. Bytosti boli od nej ešte priďaleko, aby mohli zreteľne počuť jej symfóniu.

„Skutočne si ich neočaroval? Periphoia nie je práve láskavá Víla a navyše je neskutočne tvrdohlavá," nadvihol Kalon obočie.

„Nemusí sa všetko hneď riešiť ostrým konfliktom," pokrčil Soran plecami stále trochu červený v tvári. Jemne sa na spoločníkov usmial a oni nechápavo vrteli hlavami.

„Myslela som, že dostať sa odtiaľ bude neskutočne náročné a budeme potrebovať premyslený plán a stratégiu. Nie, že si len tak odkráčame," prehovorila Celia.

„Najťažšie bolo odtrhnúť Sorana od jeho fanúšičiek," zasmiala sa Saria.

„Sú nepochopené. Teta ma vždy učila, že keď dokážeš niekomu pomôcť, nemôžeš ho odmietnuť. Nikdy nevieš, kedy budeš potrebovať pomocnú ruku ty," mykol Soran plecom, no nepokračoval. Zahanbene sa prikrčil a vtiahol hlavu medzi plecia. Správal sa akoby povedal niečo, čo nemal.

„Vyplatilo sa ti to niekedy? Teda, chcem povedať, všetci sme sebecké krysy. Oplatil ti niekedy niekto v živote tvoju láskavosť?" bol zvedavý Vlčí chlapec. Soran sa trošku ošil.

„Ale áno. Napríklad teraz tie Víly," odvetil.

„Ale ľudia ťa môžu využívať, nie? Odmietneš ich niekedy?" zamračila sa Celia.

„Ako vravím, keď viem, pomôžem," sklopil zrak Soran.

„Nikdy si neodmietol pomôcť niekomu inému?" vyvalil Kalon oči. Soran zavrtel hlavou a sklonil tvár na konskú šiju.

„Veľmi si sa ale s vďakou nestretol, však?" dotkla sa Saria jeho pleca.

„Nie som typ, ktorý za to niečo očakáva," pozrel na ňu s úsmevom Soran, ale jeho oči boli smutné. Saria ho nemusela poznať od malička, aby vedela, že ľudia jeho láskavosť radi využívali. Soran jednoducho nedokázal odolať volaniu o pomoc. A to si mnohí nevážili. Navyše nie je ani nejaký priebojný typ, radšej ticho mlčí a trpí. Preto bez rečí súhlasil, že sa pridá na túto šialenú výpravu. Celia potrebuje jeho pomoc a on jej vie pomôcť. Niečo má spoločné s Kalonom. Avšak Saria naopak Kalona poznala a vedela, že je láskavý, ale rozhodne a nenechá si skákať po hlave.

„Vieš, že tak som to nemyslela," usmiala sa naňho Saria nežne. Sorana si celkom obľúbila. Na rozdiel od Celie bol milý. Cítila k nemu dôveru a priateľstvo. Čarodejník si povzdychol a opatrne na ňu pozrel.

„Len rozprávaj. Možno ma konečne naučíš držať jazyk za zubami," povzbudil ho Montego s úškrnom. Vlkova poznámka vyvolala úprimný smiech u Kalona. Soran si všetkých opatrne premeral, akoby zvažoval, či si z neho neuťahujú. Povzdychol si.

„Hneď po mojom narodení mama zomrela. Vyrastal som s otcom a jeho sestrou, ktorá bola podľa neho trošku pomätená a psychicky chorá. Zatiaľ, čo teta mi čítala rozprávky, učila ma presádzať kvety a rozpoznávať bylinky, otec sa zo mňa pokúšal urobiť chlapa. Chcel, aby som bol bojovníkom a pokúšal sa ma naučiť rôzne zaklínadlá a kliatby. Nadával tete, že zo mňa robí ženu v domácnosti," kyslo sa zatváril, no na jeho poznámke sa nikto nezasmial. 

Saria tušila, že chlapec sa im otvára a nikto ho nechcel vyplašiť ako plachého srnca. Soran bol z nich najpokojnejší a najtichší. Saria mala približný obraz o každom jednom členovi výpravy, no Soran bol úplne iná káva.

„Ale ja som jednoducho nezvládal také zaklínadla. Bol som úplne neschopný a ani dnes nie som v tom najlepší. V škole sa mi tiež nedarilo v zaklínadlách. Mal som problém napodobniť niektoré gestá, či vysloviť čarovné formuly. Vraví sa o Čarodejníkoch, že sú najmocnejší zo všetkých bytostí a ja v sebe ešte nosím element. Očakávalo sa, že budem jeden z najlepších a opak je pravdou. V škole sa to rýchlo rozkríklo. Spolužiakom som skôr nedobrovoľne pomáhal s domácimi úlohami. Aj tak, len čo som im pomohol, odišli. Nikdy som nemal veľa priateľov, otec radšej odvracal zrak, keď videl, že jeho jediný syn nie je schopný sa brániť. Pokúšal sa ma aspoň naučiť používať zbrane, keď neviem čarovať ako vojak, ale v boji s dýkami som snáď ešte horší ako v čomkoľvek inom."

Jeho hlas rušili len príjemné zvuky lesa. Štyri ostatné bytosti mlčali a neopovážili sa Čarodejníka vyrušiť. Saria v duchu vrtela hlavou. Akí vedia byť ľudia vôkol odporní. Nikto nie je dokonalí, no len čo nájdu vašu chybu, využijú ju proti vám tak často ako sa len dá.

„Samozrejme, že som sa koľkokrát chcel ohradiť, ale nikdy som to nedokázal. Nedokážem otvoriť ústa ako napríklad ty Montego alebo Kalon, Saria, Celia. Aj tak by ma nikto nepočúval. Teta vravela, že to, čo robíme iným sa nám vždy vráti. Božie mlyny melú pomaly, ale isto a spravodlivo. A existujú aj iné čarovné slová oveľa silnejšie ako kliatby. A tie slová pozná každá jedna bytosť."

„Panebože," vydýchla Saria. 

Zastavila svojho aj Soranovho koňa a natiahla ruky k Čarodejníkovi, pričom ho zovrela v náručí. Určite bol o pár rokov mladší ako Líška. Nemal ani dvadsať, no takú múdrosť od nikoho v jeho veku nečakala. Bol priveľmi dobrý a obetavý a nikto to neocenil. No, aj tak zostal, taký aký je a nikdy sa nevzdal rád svojej tety. Saria by bola najradšej nakopala zadky všetkých tým prekliatym idiotom, ktorí ho ranili a bolo im to úplne ukradnuté. Soran opatrne omotal paže okolo Líščieho dievčaťa. Jemne ho hladkala po vlasoch. Až teraz jej došli Soranove slová, ktoré povedal, keď Montego vôkol prskal odporné slová. Nemôže povedať nič, čo by mi už niekto neoplieskal o hlavu. Poznala ho krátko, ale prišlo je ho ľúto. Odtiahla sa od neho a pozrela mu do gaštanových očí.

„Si úžasný, Soran! A možno si nemal veľa priateľov, no teraz máš nás," usmiala sa naňho a jeho líca zahoreli červeňou. Ostatní sa len usmievali. Netušili, čo by mali na Soranov príbeh povedať. Saria si neskutočne vážila jeho odvahu, že im dokázal povedať o tom, kým vlastne je. Ona sama sa skrýva, kryje svoj pach a utláča líšku. Soran naopak. Je sám sebou v každej situácií. A práve to im zachránilo život.

***

Kráčali tretí deň po útoku Víl. Atmosféra sa o čosi uvoľnila a aj Saria sa snažila čo najmenej spochybňovať celú výpravu. Montego si zase dával pozor na jazyk a ešte v ten večer, ako sa im Soran zveril, Saria videla Vlka ako večer odtiahol Elfku o niekoľko metrov od táboriska a niečo jej zapálene vysvetľoval. Určite sa ospravedlňoval, pretože Celia sa usmievala a nerobilo jej viac problém pozrieť na Vlčieho chlapca.

Kalon sa pokúšal naučiť Montega a Sariu ovládať ich elementy. Vlkovi sa pomerne darilo, hoci voda mu niekoľkokrát utiekla spod kontroly. Naopak Saria nedôverčivo napodobňovala Kalonove gestá a slová. Upír pri nej niekoľkokrát strácal trpezlivosť. Obvinil ju, že sa vôbec nesnaží, nie je sústredená, či dokonca odmieta spolupracovať. Líška ho vždy iba prebodla pohľadom a odsekla, že ona na tejto výprave nie je dobrovoľne a o svoju moc nestojí. Toho sa chytila Celia a ponúkla jej dlhú prednášku o výnimočnosti Elementárov. Saria ju počastovala škaredým gestom a odišla. 

Montegovi sa naopak moc veľmi páčila a niekoľko krát sa hral s Čarodejníkom. Vytváral bubliny a poletovali im okolo hláv a Soran ich zlomyseľne praskal. Montego sa snažil udržať vodnú bublinu, čo najpevnejšiu a diery vždy obnoviť, ale zatiaľ v tejto ich hre vyhrával Soran. Títo dvaja si k sebe našli zvláštnu priateľskú cestu.

Čarodejník sa s Vlkom opäť hrali a Kalon so Sariou boli na čele. Tlmene sa zhovárali o svojich životoch po Sariinom odchode z Aezenu. Kalon krčil nosom nad Sariinou záľubou, no ona mu vrátila úder s jeho novou prácou. Chvíľu sa hravo provokovali.

„Počujete to?" ozval sa zrazu Vlčí chlapec. Zastali a ticho načúvali.

„Čo myslíš?" zamračila sa Celia zozadu, keď ticho preťalo zaskučanie.

Montegovi nebolo viac treba. Tryskom sa hnal do údolia ignorujúc volanie priateľov. Ako prvá sa spamätala Líška a ponáhľala sa za ním. Kričala na neho, avšak Vlk sa neobzrel. Čoskoro začula viac. Erdžanie koní a vlčie vrčanie. Pozná Montego tých Vlkov?

Saria div nespadla z koňa, keď Montego vyskočil zo sedla a premenil sa v letku do svojho vlčieho tela. Jeho sivko vyplašene odbočil, ale čierneho vlka to netrápilo. Naťahoval laby a uháňal k miestu šarvátky. Saria ho nasledovala, ale jej žrebec nestačil Montegovej rýchlosti a náskoku. O chvíľu zahliadla celú scénku.

Asi dvanásť, možno viac Kentaurov sa stavalo na zadné a nahnevane švihali reťazami. Pred nimi utekali mladé Vlky a vystrašene skučali. Z druhej strany sa k nim rútila pieskovo-sfarbená staršia Vlčica. Montego zavrčal a vmiešal sa do boja. Strčil do mohutného grošovaného Kentaura a mladý Vlk sa okamžite vymotal z reťazí. Montego sa staval na zadné a útočil na Kentaura, ktorý nahnevane vyprskol nadávku. 

Saria sa rútila k nim. Čierny vlk skákal pred vĺčatá a chránil ich vlastným telom. Líška vytiahla meč a vtrhla do centra diania. Oproti nej sa vyrútil biely Kentaur ako býk. Pevnejšie zovrela rukoväť meča, pripravená sa zahnať. Avšak jej kôň poskočil a cúvol pred Kentaurom. Saria pevne zovrela opraty a švihla mečom. Hoci mal jej súper mohutné telo, vôbec nebol pomalý. Jej útoku sa ladne vyhol a Líščie dievča zhodil zo sedla. Pristála na zadku a odkotúľala sa z dosahu kopýt. Pevne stískala meč, pričom sa stavala na nohy, aby zaútočila na Kentaura, ktorý zhodil sedlo a skladal uzdu z ukradnutého hnedáka. Ticho sa mu prihováral a Sarii očervenela tvár. Už je to jej kôň, tak čo ten poondiaty Kentaur robí?! No, skôr ako mohla čokoľvek urobiť, ozvalo sa zarinčanie kovu a na plece jej padlo ťažké železo. Zaskučala a prudko sa otočila. Uskočila Kentaurovi, ktorý ju chcel zamotať do reťazí ako vĺčatá. 

Avšak hoci mali Kentauri veľa práce s Montegom, vĺčatami a pieskovou vlčicou, nezabránilo im to venovať veľkú pozornosť aj Sarii. Bolo ich mnoho a hoci nechala vyplávať na povrch svoju líšku, bola oproti Kentaurom maličká. Bojovala s jedným, keď druhý okolo jej hrude prehodil reťaz a stiahol. Meč spadol do trávy a Líška zaskučala. Obzrela sa na grošovaného Kentaura s havraními dlhými kučeravými vlasmi a prenikavými modrými očami. Potiahol reťazou a Saria spadla na zadok. Metala sa a snažila sa vymotať, no okolo tela sa jej utiahla ďalšia reťaz. Vykrikovala nadávky a vyhrážky. 

Okolo nej sa prehnal Montego a odsotil o polovicu menšieho bieleho vlka, ktorému by sa inak ušla oceľová slučka. Vĺča bolo síce zachránené, avšak do reťaze sa chytil záchranca. Vrčal, skákal, ceril tesáky. Slučka sa zatiahla a Montego vyplazil jazyk. Vĺčatá utekali preč na čele s pieskovou vlčicou. Keď zbadala, že Montego je lapený otočila a skryla mláďatá za sebou. Kentauri sa k nim blížili a Líšku ťahali za sebou. Ozval sa krik a do boja sa vrhli ďalšie tri bytosti. 

Kentauri sa rozzúrili ešte väčšmi a Saria mala pocit, že ich zle spočítala. Muselo ich byť viac ako dvanásť. Časť sa vrhla do boja s troma novými nepriateľmi, zatiaľ čo ostatní, vrátane Sariinho väzniteľa sa blížili k vĺčatám. Montego zreval a kmásal reťaze. Vlčica sa rozbehla k nemu a chcela mu pomôcť. Pred papuľkou jej preletela reťaz. Montego vyceril tesáky a vzoprel sa na zadné. Kentaur ho kopol do boku a Vlk so skučaním spadol na zem. Vlčica sa vyhla ďalšiemu útoku, no záchranca vyskočil na laby a sotil svojho väzniteľa do hrude. Zatackal sa a popustil reťaz. Montego neváhal a strčil do pieskovej Vlčice. Sarii sa zdalo, že spolu komunikujú. Montega stále zvieral jeden Kentaur, no Vlk sebou šklbal, že bolo priam nemožné ho udržať. Ozvalo sa zavrčanie a Saria pozrela vpravo, kde stáli v bezpečnej vzdialenosti vĺčatá. Cerili tesáky a srsť sa im ježila. Líška bola zmätená. Poznajú svojho záchrancu? 

Montego zaskučal, keď ďalšie dve slučky uväznili jeho telo. Dve zvierali jeho krk a jedna laby. Spadol na ňufák, no ako náhle sa Vlčica s mladými k nemu priblížili vyceril tesáky a zavrčal. Aj Saria z toho tónu poznala autoritu, nepotrebovala vidieť stiahnuté uši Vlčice. Váhala. Avšak, keď sa po nej Kentaur zahnal, odbehla k vĺčatám. Obzrela sa na bojisko, no Montego zreval a ona sa s mláďatami stratila v lese.

„Eirika!" vykríkol jeden Kentaur smerom k Celii.