Saria uháňala a zastavovala, iba keď to bolo nevyhnutné. Cesta bola o to kratšia. Nič ju nezdržovalo. Bola ako víchor. Hnala sa svetom ako tieň. Nie. Ako oheň. Neľútostný plameň. Navyše necválala priamo do hlavného mesta krajiny Ľudí. Narazila na malé mesto, kde sa na ňu usmialo šťastie. Cez mesto totiž viedla železničná trať. S pár prestupmi bola v cieli oveľa skôr ako trvala celá výprava. Napadlo jej, že niekto mal poriadne preštudovať trasu a nie sa nechať slepo viesť Kalonom, ktorý tadiaľ prechádzal ako generál so svojím vojskom, takže si nemohol dovoliť luxus ako vlak. Netušila, čo sa stalo s ostatnými, ale verila, že sú v poriadku a výpravu pravdepodobne aj dokončili.

Prechádzala ulicami hlavného mesta Malawi. Koňa predala na trhu, našla pre neho dobrého majiteľa. Za peniaze si kúpila krásne šaty, aby budila dojem bohatej dámy. Keď odchádzala od nových priateľov, nemala poňatia, kam pôjde. Do Isky sa stopercentne vrátiť nemohla. Svoj život v tej krajine stratila v momente, ako ju donútili ísť na tú výpravu. Netušila, kam by mohla ísť. Napadlo jej iba toto jediné miesto. Keď osud chce, bude hrať jeho hru. Bude čeliť minulosti a svojmu pôvodu. Aspoň nachvíľu.

Odhodlane kráčala k bráne a s nádychom nasadila na tvár úsmev. Miesto úzkych nohavíc, tielka a koženej bundy pred bránou stála v nádherných zelených dlhých šatách. Zbrane rafinovane skryla pod oblečenie, no niekoľkých sa musela vzdať na trhu. Sebavedome vykročila k svojmu domovu. Ako očakávala, stráže ju zastavili a odmietli vpustiť dnu. Len sa nežne usmiala na dvoch Líščích bojovníkov. Nie je predsa hlúpa.

„Kráľ vám nepovedal, že očakáva návštevu?" zažmurkala.

„Kto ste?!" štekol jeden z nich.

„Žartujete?" vykríkla dotknuto.

„Som Saria Blesse. Kráľova sesternica!" odfrkla si urazene.

Stráže si vymenili nedôverčivé pohľady.

„Panebože na nebesiach, ty to vidíš!" prevrátila očami a začala sa hrabať v kabelke, ktorú si kúpila za svoje úspory, ktoré si vzala ešte pred odchodom na výpravu. Mrmlala si popod nos a muži ju pozorovali.

„Ach tu je to!" Víťazoslávne vytiahla z list. Strčila ho jednému mužovi, ktorý ho opatrne vzal. Behal očami po riadkoch a potom ho podal kolegovi. Saria prestúpila z nohy na nohu a našpúlila pery.

„Ospravedlňujeme sa, Saria Blesse. Asi nám kapitán zabudol o vás povedať," uklonil sa jeden a viedol ju do zámku. V duchu sa víťazne škerila.

„To sa stáva. Len si robíte svoju prácu. Sebakey ma upozornil, aby som pre istotu mala pri sebe list a dobre som urobila," mávla rukou s milým úsmevom. Muž jej ho opätoval.

„Prišli ste pešo?" opýtal sa prekvapene.

„Samozrejme, že nie! Iba od trhoviska. Chcela som sa prejsť bez zbytočného rozruchu a tiež pozrieť aj tovar od obchodníkov. Čo som tu bola naposledy, pekne to tu ožilo. A ten ponúkaný sortiment. Nájde sa tam hádam všetko. Je to možno aj vyše desať rokov, čo som naposledy bola tu u svojich príbuzných," trkotala. Klamala až sa hory zeleneli, ale to jej vždy išlo najlepšie. Podvody a lži. Zatajovanie a zaobalenie pravdy,

„Netuším, kedy ste tu boli naposledy, ale Malawi len rozvitá," odpovedal pyšne strážca. Saria sa zasmiala a prikývla.

Nechala sa zaviesť do veľkolepej sály, kde sedel na tróne mladý muž. Na ryšavých vlasoch mu sedela koruna, v smaragdových očiach žiarili iskričky. Vytiahol sa do výšky, oči opäť nabrali veselý lesk. Bol taký, ako si ho pamätala, ibaže vyspelejší a mocnejší. Saria vždy vedela, že on na trón v Malawi jednoducho patrí. Seba si na ňom nevedela ani len predstaviť, no pre tohto kráľa bol ako stvorený. Bol zahĺbených do nejakých papierov s jedným so svojich radcov, ktorého Saria nepoznala. Kráľ bol taký zaujatý rozhovorom so svojím spoločníkom, že muža a svoju sestru si ani len nevšimol. Muž zákona si odkašľal a uklonil sa. Až teraz dvaja muži zdvihli zrak od papierov a venovali pohľad dvojici pred sebou.

„Prepáčte, že vyrušujem, vaše veličenstvo," prehovoril pokorne.

„Ale práve dorazila vaša sesternica. Saria Blesse."

Líška sa usmiala a uklonila sa pred svojím bratom. Kráľ sa zamračil a postavil sa. Na čele sa mu vytvorila vráska. Samozrejme, žiadny list jej nenapísal. To ona ho napísal v jednej z knižníc a vlastnoručne ho podpísala. Bola šťastná, že jeho podpis nie je až taký náročný ako iné.

„Sesternica?" nadvihol obočie. Premeral si dievčinu so sklonenou hlavou.

Je to päť rokov, čo sa nevideli. Nechala ho v tom, že jeho sestra je mŕtva. Veril rozprávke, ktorej sa držala celá Hilabetea. Do srdca ju bodol osteň žiaľ. Ako mu to mohla urobiť? Nikdy si toto nezaslúžil. Zdvihla tvár a pozrela mu do jeho očí, ktoré boli ako tie jej.

„Bratranček!" roztiahla ruky, div nimi neudrela strážnika.

Šťastne sa usmiala na kráľa a ich smaragdové oči hlboké ako les sa stretli. V mužových sa okamžite blyslo poznanie. Odľahlo jej.

„Panebože!" vykríkol a zovrel ju v pevnom objatí. Chcel vysloviť jej meno, ale skočila mu do reči a trkotala, ako ju potešilo mesto aj práca stráži. Bľabotala, čo jej na jazyk prišlo, len aby prehlušila Sebakeyho a jeho snahu vysloviť meno, ktoré pochovala pred piatimi rokmi.

„Pane, preberieme to teda neskôr," uklonil sa jeho radca a vzdialil sa. 

Kráľ si ho nevšímal. Oči mal len pre svoju sestru, ktorá mala byť mŕtva. Keď strážnik videl toto vrúcne privítanie a Saria skutočne nie je Sebakeymu cudzia, ospravedlnil sa a vrátil sa späť na svoje miesto. Sebakey jej chytil tvár do dlaní. Užasnuto si ju obzeral rovnako ako ona jeho. Otváral ústa, aby vyslovil meno svojej sestry, ale Líška ho prerušila.

„Saria," šepla. Stále tu bolo mnoho uší.

„Saria," vydýchol zmätene, no opäť ju zovrel v náručí. Objala ho okolo krku a šepla jeho meno. Tak neskutočne jej chýbal. Jej opora, dôvera jej veľký braček. Milovala ho a nesmierne ju mrzelo, že mu nepovedala pravdu skôr, avšak bolo to pre jeho dobro. Musela sa stratiť. Teraz je zúfalá. Chrasty stále opadávajú, no v kráľovstve v Malawi vybledli a rany sa zahojili.

„Ty si tu. Panebože, ako? Vieš, ako si mi chýbala? Kde si bola? Prečo?"

„Keď budeme sami," zavrtela hlavou. Rýchlo prikývol a chytil ju za ruku. Zjavne kašľal na svoje povinnosti a rozhodol sa to z nej vypáčiť okamžite. Saria dúfala, že jej ponúkne aspoň sprchu, ale zjavne to bude musieť počkať. 

Ťahal ju do záhrady, niekoľko stráži za jeho chrbtom. Držali sa v úctivej vzdialenosti, aby dopriali dvojici súkromie, čo Saria neskutočne ocenila.

„Ardentia, čo sa stalo?" zašepkal.

„Prečo zrazu Saria Blesse?"

Líščia princezná sa usmiala a všetko mu vyklopila. Začala pekne od začiatku, keď prebodla srdce Mačaciemu cisárovi. Pokračovala svojím životom v Aezene s Kalonom, potom odchode do Isky až po stretnutie s Elementármi, úlomkoch Temnoty a boji proti nim. Porozprávala mu o výprave, o Montegovi. Sebakey ju počúval úplne ohromený.

„Ty si žila poriadne divokým životom," zamrmlal, keď skončila.

„Skôr zbabelým," sklonila tvár.

„Sebakey, strašne ma to mrzí. To ja som vypustila tie úlomky, nechala ťa v tom, že som mŕtva a ukryla sa. Robím to zas, viem, ale,"

„Ale teraz si pri mne," chytil ju za plecia.

„Zase sme spolu, Fénix, a to je hlavné. Nemôžem sa na teba hnevať. Nikdy som to nedokázal. Mám ťa na to priveľmi rád a aj vtedy si sa vrátila, keď ťa ľudia potrebovali. A opäť si tu, pri mne, keď ťa potrebujem. A tie úlomky? Čert to ber! Myslíš, že o nich neviem? Nikdy som ich nedával tebe za vinu. Nie si na to sama a nikdy si nebola. Riešim to."

„Riešiš to?" vyvalila oči.

„Samozrejme. Hlavy kráľovstiev o tom vedia. Máme Venandiov. Nechceme však vyvolávať paniku. Nech si všetci užívajú, že ich princezná Ardentia zachránila."

„Skôr to len zhoršila."

„Sú to len smietky, ktoré treba po veľkom neporiadku zamiesť."

„Takže som mala celý čas pravdu?"

„Mala."

Neveriacky sa zasmiala a pozrela do diaľky. 

Mala pravdu. Celá výprava bola hlúposť. Bola to len šialená hra. Bohvie odkiaľ mala Celia to prekliate proroctvo. Keby to bola vedela, nie keby mala nejaký dôkaz pre Celiu, nikdy by nezažila tie hrôzy. Nikdy by sa nemusela zúčastniť tej prekliatej výpravy. Potom si však spomenula aj na to pekné. Keby nebola výprava, nevidela by opäť Kalona, nenašla zlatého priateľa Sorana, nezískala kamarátku Celiu, ktorá bola za ňu ochotná obetovať život. Nespoznala by Vlčieho princa Montega a teraz by tu nestála. Nevidela by svojho brata, pretože by stále bola ďaleko pred minulosťou.

Zhlboka sa nadýchla a otočila sa k nemu. Zvedavo ju pozoroval.

„No, dosť bolo o mojom úbohom živote. Vy sa pochváľte, vaše veličenstvo," šťuchla ho lakťom a on sa rozosmial. Začal rozprávať teraz on.

Dozvedela sa všetko. Ako sa mu len s pomocou svojich priateľov podarilo napraviť Malawi a priviesť ho späť k životu. Dalo mu to zabrať, ale nemal na výber. Malawi malo posledného člena kráľovskej rodiny, posledného dediča trónu. Priznal sa aj k smútku za svojou rodinou a strachom, že to nezvládne, pretože jemu trón patriť nemal. Rozhovoril sa o výčitkách, ktoré pociťoval, keď údajne zomrela. Vyčítal si, že mal svoju sestru, budúcu kráľovnú chrániť a nie, aby ona zachránila jeho krk. Potom sa však začalo blýskať na lepšie časy. Malawi sa obnovilo ako iné kráľovstvá a pekne rozkvitalo. Dnes sa okrem zachránenej nádhernej krajiny mohol pýšiť aj založenou rodinou. Pred rokom mu jeho manželka priviedla na svet malého potomka a Saria sa nemohla dočkať, kedy uvidí svojho synovca. Sľúbil jej, že pri večeri spozná aj švagrinú, aj synovca. Sariu to dojalo. Aspoň niekto z kráľovskej rodiny mal šťastný koniec.

Keď sa vracali späť do zámku, pretože ich čakala večera, chytil ju za ruky a donútil ju ešte zastaviť sa. Nadvihla obočie.

„Urobím pre teba všetko, Ardentia. Len si povedz a máš to. Šaty, šperky, knihy, topánky, zbrane... Patrí ti to. Ale prosím ťa, sľúb mi jednu vec," chytil jej ruky do svojich dlaní. Chcela protestovať, ale on pokračoval.

„Už ma prosím neopúšťaj."

„Sebakey," vydýchla a objala ho okolo krku.

Nič od neho nechcela, iba odpustenie. Hoci on tvrdí opak, ona veľmi dobre vedela, že si to nezaslúži. Nemala v pláne mu opäť ublížiť a zmiznúť bez rozlúčky. Ak sa aj čokoľvek stane a bude nútená odísť, nenechá ho v nevedomosti. Vždy si dôverovali, no ona toto puto narušila. Chcela ho obnoviť a dúfala, že už nikdy nebude musieť utekať. Nechcela stratiť svojho brata. Jej poslednú rodinu. Nie po tretíkrát. 

Aloha! Hola!

Sľúbila som kapitolu skoršie ako v sobotu, takže tu ju máte :D Už len čosi vyše týždňa a sú Vianoce! Aj vy sa tak tešíte? ^o^ Keby ešte tak pekne nasnežilo a zamrzlo to. Dokonalé sviatky, no nie? :3 A ako sa Vám páčila kapitola? Saria sa stretla so svojím bratom Sebakeym a skutočne bola výprava jedna veľká hlúposť, ale viac o tom neskôr ;) Touto kapitolou tiež končí prvá etapa príbehu :3 A PvD je #3 vo Fantasy? En serio? O.o Mi amors, muchas gracias por todo! Ste úžasní! Te Amo♥♥♥                       *CleoDeFuego*