Líška pomaly rozlepila viečka, no rýchlo oči prižmúrila, keď sa zrak stretol s ostrým svetlom lámp. Pred ňou sa zrazu zjavila ženská krásna tvár s nežným úsmevom. Posvietila jej baterkou do očí.

„Dobré ránko. Už som odratúvala minúty, kedy sa zobudíš," prehovorila sladkým hláskom. Saria nič nevravela. Strašne ju bolela hlava a priam príšerne ju škrabalo v krku. Pokúsila sa posadiť a žena približne v jej veku jej pomohla.

„Opatrne. Ako sa voláš?"

„Saria," zamumlala Líška.

„Dobre, Saria. Moje meno je Ophiel. Ako sa cítiš? Nemáš pocit, že ti je v lebke tesno?" Saria sa zamračila. Tesno v lebke, o čom tá ženská splieta?

„Iba ma bolí hlava," zamumlala. Ophiel sa usmiala a Saria opatrne zavetrila, aby určila jej pôvod. Starala sa o ňu Mačka.

„Tvoj samec ťa zachránil len tak-tak. Takmer úplne ťa zničila Temnota alebo aspoň teda jej úlomok. Našťastie bol Vlk dosť odvážny alebo skôr hlúpy, aby ťa zachránil a nezabil ťa. Musíte sa veľmi milovať, keď to poznal, že si stále tam a navyše bez veľkých zranení ťa zachránil. Zväčša, keď niekoho posadne Temnota nie je šanca na záchranu alebo obeť priatelia vážne zrania. Ty si mala obrovské šťastie, ako vravím," trkotala Ophiel.

„Čože?" dostala zo seba Líška. Hrdlo ju pálilo.

„Budeš úplne v poriadku, dnes by sme ťa mohli aj prepustiť. Nemala by si mať trvalé následky, ale určite buď opatrná a nebolo by na škodu využiť element, aby si sa ubránila. Prinesiem ti jeden čaj, ktorý ti vyčistí organizmus od posledných zvyškov. Neboj sa, nie je to odporná gebuzina. Tvoj samec sa už o tom presvedčil," žmurkla a vzdialila sa od postele. 

Hodila na Sariu toľko informácií, že Líška jej ani len nedokázala vyvrátiť, že s Montegom netvorí pár. Mačacie dievča už otváralo dvere, keď sa ešte otočilo s úsmevom na zmätenú Líšku.

„Mimochodom, máš návštevu."

Ani nezavrela dvere a dnu sa vrútila Elfka s anjelskými blonďavými vlasmi. Starosti jej lemovali tvár a oči boli vyvalené od strachu. Prirútila sa k posteli a Sariu tuho zovrela v náručí. Ako rýchlo ju objala, tak ju aj pustila.

„Panebože, Saria, tak ma to mrzí! Keby som to bola vedela, nikdy by som ťa nenútila, aby si odhalila svoj element. Chaos, prepánakráľa, ten je nebezpečný aj pre zdatného Elementára. Bože, prosím ťa, odpusti mi to." Saria na ňu hľadela ako machom ovalená. Ona snáď umrela alebo čo sa to deje? A prečo si Celia myslí, že Líška ovláda chaos?

„Celia spomaľ! Čo sa stalo? Kde to som?" chytila ju za plecia.

„Ovládla ťa Temnota a ty si potom bojovala proti nám. Bol v tebe jeden úlomok a poriadne silný."

„To viem."

„Montegovi sa podarilo ťa zachránil. Bol to geniálny nápad ako vtedy s tou zbraňou. No, obaja ste sa zložili. Najskôr ty a po chvíli aj on. Okamžite sme utekali s vami do tejto mačacej dediny, kde vám pomohli. Vedia, ako treba vyliečiť nakazených." Vtedy dnu vkročila Mačka Ophiel, ktorá bola pri Sarii, keď vstala.

„To je ten čaj, uľaví sa ti," usmiala sa a nechala dievčatá samé. Saria vzala hrnček do rúk a nedôverčivo zazrela na modrastú tekutinu. Voňalo to ako zázvor. Opatrne si odchlipla a Mačka skutočne neklamala. Nebolo to nijako odporné, iba trošku štipľavé a korenisté, ale prečo to bolo modré?

„To, čo som urobila sa nedá odpustiť, Saria, no chcem ti povedať, že ma to strašne mrzí," zvesila Elfka plecia.

„Nič ti nevyčítam. Ja som chcela, aby ste ma zabili. Kričala som, aby ste to urobili a neváhali. Nevidela som iné východisko," pokrčila plecami.

„Saria, to nemôžeš myslieť vážne!" zbledla Elfka.

„Sme priatelia. Viem, že sa niekedy správam ako panovačná mrcha, ale chcem pomôcť ostatným. Musím niečo urobiť, keď viem ako a prisahám, že keby si mi dala čo i len malinké znamenie, že si tam, urobila som všetko preto, aby som ťa odtiaľ dostala. Žiaľ s Temnotou a už vôbec nie s nakazenými nemám toľko skúseností. Takže, prepáč."

Sariu to dojalo. Hoci Celiu nemala práve v láske za to, čo jej urobila, no to, že by pre jej záchranu urobila všetko bolo strašne milé a Líškino srdce nemohlo zostať chladné. Elfka určite nemala veľa priateľov. Hoci bola poriadne otravná, Saria si akosi nevedela predstaviť, že by sa nepoznali. Odložila hrnček s čajom, ktorý oslobodzoval jej hrdlo a posunula sa na posteli.

„No poď sem!" roztiahla ruky a zovrela otravnú Elfku v náručí. Tá najskôr zamrzla, ale o chvíľu Saria cítila ako sa Celiine paže omotali okolo jej pliec. Hoci je Celia taká, aká je, Saria nechcela, aby pociťovala vinu, za to, že by ju nechala zomrieť. Predsa len to Líška chcela. Keď sa od seba odtiahli, Elfka si utrela oči od sĺz a usmievala sa na Sariu.

„Som rada, že si v poriadku, no priznaj sa, že si bola celkom aj rada, že ťa Temnota ovládla," žmurkla na ňu a Saria pobavene nadvihla obočie.

„Nevidím v tom nijakú výhodu," pokrčila ramenami.

„A to, že si sa bozkávala s Montegom? Vidím, ako sa na seba pozeráte už dlhšie," podpichla ju Elfka a Saria očervenela až jej tvár splývala s vlasmi. Hravo drgla Celiu lakťom a ona sa rozosmiala. Hoci ju priviedla do rozpakov, Saria bola rada, že aj Celia je iba dievča a nie zapálená „hrdinka".

„Prestaň!" zasyčalo Líščie dievča, no usmievalo sa.

„Stačí mi, že tá Mačka si myslela, že Montego a ja tvoríme pár."

„No, páči sa ti," skonštatovala Celia.

„Neblázni!" rozosmiala sa Líška, no Vlčí chlapec ju skutočne priťahoval.

„Kde máš vlastne mužskú časť?" zmenila tému.

„Montega so Soranom som vyhnala nájsť nejaké ubytovanie. Potrebujem poriadny kúpeľ a myslím, že ty tiež, a samozrejme aj mäkkú posteľ," privrela slastne Elfka oči a Saria jej musela dať za pravdu.

„Ale Kalon je zničený," stíšila hlas a zvážnela.

„Čože?" vyvalila Líška oči.

„Čo sa stalo? Aj jeho ovládla Temnota?"

„Nepodarilo sa jej to. No, mala by si sa s ním pozhovárať ty," sklopila Celia zrak a Saria zafučala. Teraz budú okolo nej všetci chodiť po špičkách? Vrieskala na nich, aby ju zabili. To, že ju nepočuli nie je jej problém. Vošla si rukou do vlasov, pričom sa zvalila na vankúš.

„Prosím, zavolaj ho sem. A keby odmietal ísť, použi aj vietor," zamrmlala.

Váha z matracu sa zdvihla a kroky prešli za dvere. Saria ticho počúvala. Kalon nechcel ísť dovnútra, ale Celia ho hnala. Oni majú voči nej výčitky? A čo potom ona? Takmer ich zabila! Nakoniec sa otvorili dvere a rýchlo aj zavreli. Saria sa uškrnula nad Celiiným spôsobom. Otvorila oči a posadila sa. 

Upír stál nervózny opretý o dvere. Zrak klopil k zemi a mohutné čokoládové paže mal za chrbtom. Hrýzol si do pier a keď vycítil Sariin pohľad, chcel použiť tieň, aby sa vyparil.

„Kalon," zaskučala. Pristúpil k nej, ale nepozrel na ňu.

„Prosím ťa, videl si ma aj horšie, pamätáš?" pousmiala sa Líška a dotkla sa jeho paže. Tmavé kútiky sa mykli v miernom úsmeve, ale rýchlo opäť klesli.

„Saria, ja..."

„Preboha, prestaň!" zaprskala Líška.

„Si rovnaký ako Celia! Neprežívajte to tak!"

„Čo si neuvedomuješ, že som ťa takmer zabil? A nútil som do toho aj ostatných?!" odsekol Kalon a konečne zdvihol zrak. Jeho oči sa ligotali a Sariu pichlo pri srdci.

„Keď som bola uväznená Temnotou, ďakovala som ti. Pretože smrť som si zaslúžila, Kalon. Som rada, že si mal toľko rozumu a snažil sa donútiť Montega k činom, keď som ťa odhodila. Chcel si urobiť to, čo bolo správne."

„Nebolo to správne. Saria si pre mňa ako mladšia sestra. Mám ťa chrániť a nie ťa zabiť a iných k tomu povzbudzovať. Asi preto už nie som generálom. Keď urobím chybu, je to tá najväčšia, akú kto môže urobiť."

„Prestať byť taký sentimentálny!" prevrátila Saria očami a objala ho okolo pliec. Nežne ho pobozkala na líce a oprela si hlavu o jeho svalnaté rameno.

„Aj ja ťa ľúbim ako svojho brata. No, prosím, netráp sa pre mňa. Keby si ma bol zabil, urobil by si dobre. Zastavil by si démona a aj mňa od odpornej vlády akou panoval Temný cisár. Zachránil by si ma."

„Montego to zvládol lepšie," zahundral Kalon.

„Chceš ma pobozkať?" rozosmiala sa Saria a Kalon na ňu pobavene pozrel. Oči mal stále sklenené a Saria tušila, že keď bude sám, asi si aj poplače, teraz len hrá tvrdého chlapa, no aspoň sa usmial.

„Nie si môj typ," odvetil a dotkol sa jej paže.

„Tak možno nemám mužské prirodzenie a pekáč buchiet na bruchu, no zas nie som taká odporná, nie?" našpúlila pery a Kalon sa rozosmial.

„Dopekla, Saria!" brnkol jej po nose.

„No, keď sme už pri bozkávaní, aké to bolo s Montegom?"

„Čo s tým všetci máte, preboha?" rozhodila rukami.

„Žiarliš?"

„Sexy je, ale to je všetko čo, má," odfrkol si Upír.

Obaja sa zasmiali a Saria sa schúlila v Kalonovom náručí. Cítila sa zle, hneď z niekoľkých príčin a jednou z nich bol aj Montego. Ten bozk znamenal až príliš veľa. Musel cítiť pri tom, čo ona. Bála sa mu pozrieť do očí, netušila, čo v nich uvidí. Najradšej by bola ušla, ale ako má uniknúť pred Vlkom, ktorý ju tak šialene priťahuje a jej srdce nenecháva zamrznutým?