Autorka svou povídku nepojmenovala, tak zdovolením (i bez něj) jsem jí ji pojmenovala.

Už je to mesiac od tej "nehody" a znova tu stojíme v daždi sami dvaja. Ja viem, že to nebola nehoda viem, že za to môžeš ty. Tak prečo si znova ticho? Vieš na čo máš odpovedať, tak už niečo povec! Nebuď ticho a nečum do tej debilnej zeme, ako každý deň, čo sa tu stretneme! Musíš mi to povedať! No tak! Nechcem sa ťa na to opitať vieš veľmi dobre, že by som sa rozplakala nezvládla by som to. Tak ma do toho nenút pretože ja to nedokážem. Už niečo povec, Yukine! Ty špinaví vrah! No tak prečo si to spravil?! Prečo si ich zabil?! Nič ti nespravili! Si idiot Yukine. Vieš prečo? Pretože ja som ťa milovala a myslela som si, že aj ty mňa ale asi som sa milila. Znova si to spravil znova si ma dohnal ku slzám. Chcela som ti dať facku, ale ty si mi chytil ruku a ja som mohla vidieť v tvojich očiach smútok bolesť a ľútosť, ale najviac ma dorazilo to, že som ti v nich videla lásku, Yukine. Už si to nevidržal ani ty a v tvojich očiach, ako najkrajšia obloha plná hviezd sa zjavili slzy. Aké to bolo slzy Yukine? Čoho si ľutoval? Žeby ťa zožieralo sebavedomie? Padla som na zem a ty so mnou plakala som ti do náručia a buchala ti do hrude. Nevravím, že si si to nezaslúži zaslúžil dráhy, Yukine. Trochu som sa ukľudníla a už ťa ani nebuhala do hrude. Áno stále som dýchala až moc rýchlo, ale bolo mi to jedno.

"P-prečo si to spravil? Prečo práve moji rodičia? Yukine." povedala som a znova sa rozplakala.

"Nespravil som to naschvál. Bol som predsa súčasť vašej rodiny, tak potom prečo si myslíš, že som to bol ja? Bola to nehoda. Ale najviac ma mrzí na tom to, že mi neveríš a nenávidíš ma. Ale Yumeko, ja ťa stále milujem."

Dokončil svoj monológ a odišiel.

V ten deň som prisahala, že pomstim smrť svojich rodičov znova mi klamal. Má pravdu nenávidím ho! Keby aspoň prišiel pred hrob mojich rodičov a ospravedlnil sa sám, tak by som ku možno odpustila možno!

Ale Yukine, bolo to prví krát, čo si sa so mnou rozprával od tej "nehody".

Pamätáš si to? Ja si pamätám všetko pamätám si, ako sme spolu začali chodiť po pol roku, ako sme spolu boli som ťa predstavila rodičom bolo im to čudné, lebo keď som mala priateľa, tak som im ho nikdy nepredstavovala nechcela som pretože som neverila, že budeme spolu dlho. Ale ty si bol iní s tebou som to, tak necítila. Začali sme chodiť spolu na chatu aj s rodičmi. Spoločné sme tam aj pustili lampión pamätáš? Bolo to krásne, ale ty si musel všetko zničiť.

Prečo si išiel na svojom debilnom aute dokonca na jeepe mal si ísť s nami a nenarazil by si do nikoho do ničoho. Len ty si musel ísť a predvádzať sa, ako vždy ty idiot.

Pozbierala som sa z mokrej zeme a zobrala dáždnik a išla domov. Áno je to môj domov môj krásny domov. Zdedila som ho po mojich milovaných rodičoch. Ale zival prázdnotou dvoj poschodový dom. Ako vždy som išla ku vám do ložnice. Ľahla som si už suchá a vliezla do veľkej manželskej postele a všetko si znova premietala. Nechcela som spať. Znova by sa mi snívali nočné mory o vás moji dráhy rodičia. Plakala som znova, tak moc ste mi chýbali prísť o dvoch rodičov nie je vôbec ľahké trhlao mi to srdce na malé kúsky. Nezaspala som, ale aj tak som vás videla v rohu izby, ako na mňa dávate pozor a smutné pozeráte. Ja viem zmenila som sa mávam veľké kruhy pod očami a opuchnuté oči musí vás pohľad na mňa bolieť prepáčte mi to. Zrazu ste pristúpili ku mne a povedali.

"Netráp sa srdiečko veď si ho milovala. Nemôže za to, tak mu odpusť no, tak mi sme sú už s ockom odpustili je rada na tebe." povedala.

Odišli a znova ma nechali samu.

Znova som išla na našu ulicu, Yukine.

Ale nebol si tam. Boli to len ruže. Zobrala som ich a dala do vazi.

A teraz sú položené na tvojom hrobe aj s listom kde som ti napísala všetko, ale hlavne svoje pocity. Zabil si sa kvôli mne myslela si si, že keď skočiš, tak skočím za tebou no milil si sa neskončila som áno milujem ťa, ale nie na toľko aby som sa zabila. Práve som pomstili smrť svojich rodičov a teraz som tu pri tvojom hrobe, Yukine, skrčim sa a dávam bozk na pohrebný kameň zbohom, Yukine

Autor: