Keď z vankúša vyletí prvé pierko, ani si to nevšimnete.

Ale po ňom lezú von ďaľšie a ďaľšie, niektoré odlietajú do neznáma, iné sa vám neposlušne zapletajú do vlasov.

Ale pokračujete.

Veľký vankúš sa vám v ruke zdá neprirodzene ťažký.

Kakao na nočnom stolíku chladne a čaká na to, že ho vypijete.

To sa ale nestane.

Pištíte ako malé dieťa a je vám to jedno.

Prvý gombík odletí a za sebou ťahá nitku, ktorou bol pšitý k vankúšu.

Nikto si ho nevšíma.

Vankúš, vaša zbraň.

Vŕzgajúca posteľ pod nohami.

Periny skopnuté na zemi, nech nezavadzajú.

Nič iné vás nezaujíma, nič nevnímate.

Až kým sa nerozbije žiarovka.

Váš nepriateľ zastane, črepy sa sypú na posteľ.

Vankúš dovtedy nebezpečne sa dvíhajúci nad vašu hlavu klesne.

A potom sa rozosmejete, obaja naraz.

Koho zaujíma, čo vám na neporiadok povie mama?

Chlapec sa zdvihne a zanesie sklo do koša.

Vaša príležitosť.

Pripravíte sa na vhodný okamih.

Hneď ako vojde, dostane vankúšom do hlavy.

Myslíte si, že sa vzdal?

Kdeže, vankúšová vojna iba začína.