„Dobré ráno," pozdravil Jakub veselo, len čo v sobotu vstal a vošiel do kuchyne. Hoci v noci nespal veľa, mal dobrú náladu. Aj keď bol z nastávajúceho víkendu dosť nervózny, tešil sa, že uvidí Mateja. Že s ním bude môcť konečne stráviť viac času, než len hodinu, a bude ho môcť bez obáv z odhalenia objať a pobozkať. To bolo to, čo mu posledné dni chýbalo čoraz viac. Predstava toho, ako leží v jeho náručí, dotýka sa ho, ale zároveň sa snaží vyhnať z hlavy hriešne myšlienky, ho privádzala do šialenstva. Cítil sa tak veľmi rozpoltený a netušil, ako sa toho zbaviť.

„Dobré," odzdravila mu mama s úsmevom a začudovane si ho prezerala. „Nie si hore nejako skoro? Cez víkend nezvykneš vyliezť skôr ako o deviatej. A ešte je len pol ôsmej."

„Dnes som potreboval vstať skôr," mykol plecom a nalial si z pripravenej kanvice kávu. „Mám dnes toho dosť, dohodol som sa s Martinom, že sa k nemu pôjdem učiť. A večer by sme potom chceli niekde vybehnúť, chápeš, odreagovať sa, takže tam ostanem aj na noc. Zajtra by som sa potom okolo obeda vrátil domov."

Mrzelo ho, že musel mame klamať, ale inak to nešlo. Dúfal, že jeho drobné klamstvo neodhalí. Aj keď už bol dospelý, stále mala oňho strach. Na jednej strane ju chápal, no na druhej to bolo strašne obmedzujúce. Netušil, ako by reagovala na to, keby jej na rovinu povedal, že ide na noc ku svojmu priateľovi, hoci pri všetkej počestnosti. Musel jej dať najprv šancu spracovať to, že je gay.

„Martin je ten spolužiak z Piešťan?"

Vydýchol si. Zdalo sa, že mu uverila. Nemala dôvod pochybovať, o Martinovi už niečo vedela. Dokonca ho párkrát videla a skonštatovala, že je to celkom milý chlapec. „Áno, mami, presne ten."

„A prečo nemohol on prísť ku nám?"

„Očakávam, že skončíme dosť neskoro a od tých večerných vlakov už nemá potom prípoj domov. A tu nemá kde spať. Nenechám ho na tom otrasnom gauči, navyše v prechodovej obývačke. A na zemi v mojej izbe to tiež nie je pohodlné. Oni majú veľký dom, Martinova sestra je teraz dlhodobo v zahraničí -"

„Rozumiem," prerušila mama jeho monológ. Trápilo ju, že si ani jeden z jej synov nemôže domov pozvať žiadneho kamaráta na prespanie. Ich byt, postavený ešte v minulom storočí, nutne potreboval nejaké rekonštrukčné práce a nové zariadenie. No kde naň vziať? Často nostalgicky spomínala na ich domček so záhradou pár minút od centra, v ktorom ešte donedávna žili všetci štyria. No odkedy od nich odišiel Róbert kvôli mladej milenke, peniaze chýbali. Dom museli predať a kúpili si byt na sídlisku na okraji mesta. „Tak si potom hlavne dávaj pozor na ceste. Aj cez deň to môže byť nebezpečné. A mimochodom, urobila som lievance, dáš si?"

„Pochybuješ?"

Bola to ich rodinná tradícia už roky. V sobotu ráno mama vždy vypražila za misu lievancov a keď sa s Miškom zobudili, vrhli sa ne ako hladné šelmy. Pokiaľ ešte s nimi býval otec, mali v ňom silnú konkurenciu.

Mama pred neho položila tanier a s chuťou sa pustil do raňajok. Keď dojedal, vošiel do kuchyne rozospatý strapatý Miško. Zamumlal pozdrav a sadol si za stôl.

„Ani ty nemôžeš spať?" zasmiala sa mama. „Čo je to dnes s vami dvoma?"

„Mal som blbý sen. A potom Kubovi zvonil mobil, tak ma zobudil. To čo máš za debilné zvonenie? Myslel som, že dostanem infarkt."

Pri zmienke o telefonáte Jakub vyskočil zo stoličky a utekal do izby. Bol s Matejom dohodnutý, že mu zavolá, keď bude môcť prísť. Takže už sa asi vrátil zo sobotňajšieho nákupu. Schytil mobil a srdce mu zaplesalo. Na displeji svietila okrem neprijatého hovoru aj doručená správa.

Ahoj zlato, ak si už vstal, môžeš prísť. Ja som na tvoj príchod pripravený. Odmena za tvoju šikovnosť ťa už čaká. Tak dúfam, že si ju zaslúžiš. Teším sa na teba.

A zase tá prekliata odmena. Akoby nestačilo, že mu to od včera nedalo pokoj a dlho sa kvôli tomu prevaľoval v posteli a nemohol zaspať - pretože jeho predstavivosť mu predkladala tie najšialenejšie nápady - ešte mu to Matej láskavo nezabudol pripomenúť a vzbudiť v ňom novú dávku nervozity a zvedavosti. Rýchlo si ustlal posteľ, pozbieral rozhádzané šatstvo, obliekol sa, zbalil do batoha skriptá a svoje poznámky z prednášok, nejaké veci, bez ktorých sa rozhodne nezaobíde a až potom Matejovi odpísal.

Vyrážam z domu, o dvadsať minút som u teba 😘

***

Sedel na gauči opretý o Matejovu hruď a snažil sa zahnať všetky dotieravé myšlienky, neustále sa mu honiace hlavou. So zavretými očami si užíval mužove objatie, no jeho myseľ bola plná rozporuplných emócií, vďaka ktorým sa nedokázal upokojiť. Výrazná korenistá vôňa Matejovho parfumu ho vyvádzala z rovnováhy a predstava blížiacej sa noci mu spôsobovala motýle v bruchu. Naozaj bol dobrý nápad tam ostať cez noc? Nemal by sa zdvihnúť, kým je ešte čas, utekať domov a dať si studenú sprchu?

„Nad čím premýšľaš?" zaujímal sa Matej, vidiac jeho zamyslený výraz.

„Nad všetkým," priznal popravde. „Nad skúškami, nami, tou zákazkou... Mám v hlave neskutočný bordel."

„Chápem, ako sa cítiš," prehrabol mu Matej vlasy a nežne ho pobozkal na čelo. Motýlí dotyk mal u Jakuba za následok ďalšiu várku zimomriavok. „Ale mám z teba radosť," pokračoval. „Skúšku si zvládol bravúrne, na pondelok si pripravený tak, že to dáš ľavou zadnou a bez reptania si prežil aj môj teror."

Jakub sa hanblivo usmial a otvoril oči. Ich pohľady sa stretli a opäť tak mohol obdivovať krásu a hĺbku Matejových smaragdov. „Aj keď si prísny, nebolo to také strašné. Bál som sa, že to bude horšie. Ale aj tak mám z tej morfológie strach. Chalani, čo na nej už boli v predtermíne, hovorili, že ten blázon vyhadzoval jedna radosť."

„Neboj sa, ty si na ňu pripravený dobre, ver mi. Tak už ju pusť z hlavy a mysli na niečo krajšie. Napríklad na nás."

„Pokúsim sa," zamumlal. „Ale keď aj z teba som strašne nervózny," priznal zahanbene.

„Zo mňa? A prečo?" prekvapene nadvihol Matej obočie. „Myslel som, že ťa to už prešlo."

„To som si myslel aj ja. Ale keď som s tebou sám, proste musím myslieť na hlúposti... Sám neviem prečo. A serie ma, že som taký neskúsený a bojím sa, že -"

„Ššš," Matej si ho prudko stočil k sebe a umlčal ho poriadnym bozkom. Cítil, ako sa napätý Jakub pomaly uvoľňoval. „Upokoj sa a vypusť svoje nezmyselné obavy z hlavy. Neurobil by som nič, čím by som ti ublížil, alebo čo by si nechcel sám," uistil ho, keď sa po chvíli odtiahol. „Alebo by sme si mohli dať niečo na upokojenie, čo ty na to? Mám ešte tú medovinu od Vianoc."

„To znie fajn," súhlasil. „A prepáč mi, neviem, čo to so mnou je. Samozrejme ti verím," ospravedlňujúco sklopil pohľad. „Ale zmeňme tému, prosím. Počul som, že si mal predvčerom zaujímavú telesnú so štvrtákmi," nadhodil, dúfajúc, že Matej to pochopí a nebude sa vracať k predchádzajúcej téme. 

„No, niečo mi o tom hovor," pretočil učiteľ očami a Jakubovi odľahlo. „Myslel som, že ma porazí, keď mi to ten kolega v stredu oznámil. Ja a telesná absolútne nejde dokopy. Taký neskutočný stres som mal na tej hodine, ako nikdy. Dokonca keď som začínal učiť, bál som sa menej ako vtedy."

Na Jakubovej tvári sa konečne objavil úsmev. „Hej, Miško spomínal. Vraj si vyzeral, že si z toho vydesený viac ako oni. Ale vraj si to nakoniec zvládol dobre. Páčili sa mu tie hry, čo ste hrali."

„Tak vidíš. Aj ty to zvládneš v pondelok. A aby som nezabudol... Ešte mám pre teba jedno prekvapenie."

„To vážne?" pozrel naňho prekvapene. „Myslel som si, že odmenou za šikovnosť boli tie mačacie jazýčky a -"

„To je pravda. Ale keď som bol včera v meste, niečo mi padlo do oka. A pomyslel som si, že by sa ti to mohlo hodiť."

„No tak ma už nenapínaj," zaskučal. Neznášal takéto naťahovanie.

„Nedočkavec," zasmial sa Matej pobavene. „Tak ma pusti a o sekundu som späť." Zmizol v spálni a o chvíľu odtiaľ vyšiel s malým balíčkom v ruke.

„Čo je to?"

„Rozbaľ a uvidíš. Snáď sa ti to bude páčiť."

„Panebože, ten je skvelý!" Jakub fascinovane hľadel na čierno-červený károvaný šál a v hlave mal zmätok. Prečo mu ho dal? Čím si ho zaslúžil? A prečo zaňho neustále utráca toľko peňazí? „Ale... musel byť veľmi drahý..."

„Nebol. A keby aj, nerieš. Je to darček. Dám krk na to, že v ňom budeš vyzerať neodolateľne. A mimochodom, stále si mi nepovedal, kedy máš narodeniny," spomenul si. 

„Prvého apríla," zamumlal. Dúfal, že Matej si ušetrí poznámky narážajúce na fakt, že sa narodil na Deň vtákov, ktoré ho posledných pár rokov pravidelne prenasledovali. To, čo však nasledovalo, mu úplne vyrazilo dych. 

„To máš ešte dobré. Ja som sa narodil dvadsiateho deviateho februára."