Nasledujúcich pár dní bolo pre Jakuba takpovediac nočnou morou.

V utorok Matej na poslednú chvíľu odvolal Miškovu hodinu flauty. Nezavolal, poslal len stručnú esemesku, že mu je to ľúto, ale niečo mu do toho náhle prišlo. A tak, namiesto toho, aby strávil hodinku v Matejovej spoločnosti a v nestráženej chvíli si ukradol pár letných dotykov a bozkov, musel celé popoludnie počúvať Miškove nešťastné fňukanie. Tak veľmi sa na tú flautu tešil...

Najhoršie na celej situácii bolo, že vôbec netušil, čo sa deje. Matej mu okrem tej jednej správy vôbec neodpovedal, ani nedvíhal telefón. Niekoľko hodín bol ako na tŕňoch. Prechádzal sa hore-dolu po izbe a na balkón chodil fajčiť jednu od druhej. Od nervozity sa nedokázal ani prinútiť učiť sa, hoci sa skúška zo staršej anglickej literatúry približovala míľovými krokmi. Pokiaľ poriadne nezamaká, neurobí ju. No ako by sa mohol sústrediť na školu, keď jeho predstavivosť pracovala na plné obrátky a hlavou mu vírili samé šialené a nepravdepodobné scenáre toho, čo všetko sa mohlo stať?

Až keď sa podvečer jeho izbou rozozneli tóny skladby Poison od Alice Cooper a na displeji mobilného telefónu sa objavila Matejova podobizeň, vydýchol si.

„No ahoj, čo sa s tebou deje?" vyhŕkol, keď hovor prijal.

„Ahoj, zlato, ani sa nepýtaj," vzdychol Matej ťažko a Jakub v jeho hlase počul stopy hnevu. „Len teraz som prišiel domov. Tá prekliata ježibaba Kropáčková si vymyslela, že som ju v práci viackrát sexuálne obťažoval, tak si ma dala riaditeľka zavolať na koberček."

„To si robíš prdel?" vykríkol Jakub a vyskočil ako čertík z krabičky.

„Bohužiaľ, nie," zahundral Matej nahnevane. „Ešte sa začala odvolávať aj na tú piatkovú exkurziu. Vraj som tam po nej jasne vyštartoval a pozýval ju počas pracovnej doby na pohárik. Ja, čo som ju rázne odmietol... Zdena sa zrejme rozhodla, že ma zničí. Len kvôli tomu, že s ňou nemienim vliezť do postele." Pri tej predstave sa znechutene otriasol.

„Daj mi adresu, pôjdem ju zabiť."

„To by nikomu nepomohlo, Kubo," snažil sa ho Matej upokojiť, cítiac, aký bol mladík rozrušený a vytočený. „Našťastie, pár žiakov na tej exkurzii počulo jednu našu výmenu názorov, ktorá svedčila v prospech mňa. Nanešťastie, odmietli to priznať pred ňou. No keď to vyzeralo dosť bledo, našla sa dôveryhodná kolegyňa, ktorá priamo pred Zdenou dosvedčila, že Zdena po mne už viackrát vyštartovala v zborovni. Mal si vidieť ten Zdenin vražedný pohľad, ktorým sa ju snažila spáliť na popol."

„V škole asi nevedia o tvojej orientácii, alebo áno?"

„Nie. Aj som na chvíľu premýšľal, že by som skúsil argumentovať tým, ale obával som sa, aby to nebrali ako chabý pokus o výhovorku. Že sa snažím svoje konanie zakryť nálepkou gaya. Ale nakoniec som z toho celého vyšiel len s upozornením, aby som sa vyhýbal konfliktným situáciám s kolegyňou Kropáčkovou. Ako keby to išlo, keď ona tie situácie schválne vytvára."

„Nakoniec to dopadlo celkom dobre, nie?"

„Ako sa to vezme. Keď som z tej riaditeľne odchádzal, ona tam ešte musela ostať. No stihla po mne ešte zazrieť štýlom ešte si nevyhral frajer, neteš sa predčasne. Ona sa fakt nezastaví, kým ma nezničí."

„Mrzí ma to..." zašepkal po chvíli ticha Jakub smutne. „Chcel by som byť teraz pri tebe." Tak veľmi túžil objať ho, bozkávať sa s ním, pomôcť mu aspoň na chvíľu zabudnúť na tú zmiju.

„Čo ti v tom bráni? Príď. Učiť sa môžeš aj u mňa."

„Nemôžem. Mama má poobednú, Miško nemôže ostať sám."

„Chápem," Matej si nahlas vzdychol. „Ale ja to zvládnem, neboj sa o mňa."

Jakub by bol prisahal, že sa muž na druhej strane linky usmieva. „Nebojím, len mi chýbaš. Kedy sa teda uvidíme?"

„Asi až cez víkend. Zajtra a pozajtra poobede mám klientov na piáno a v piatok rovno zo školy musím ísť niečo vybaviť do Bratislavy. Ale mohol by si sa ku mne pridať, ak chceš."

„Rád by som, ale v piatok poobede mám skúšku," zamumlal Jakub a frustrovane sa zvalil do postele. „A už sa z posedenia so spolužiakmi v Barbakane nevyvlečiem. Už minulý piatok som mal čo robiť, aby som našiel uveriteľnú výhovorku prečo zase nemôžem a mohol zdrhnúť za tebou."

„Tak sa teda uvidíme len v sobotu. Ak sa dovtedy nič nestane. Musím končiť, zavolám ti zase neskôr. Pá."

„Maj sa."

***

Keď Matej v stredu ráno prišiel do školy, Zdena v zborovni ešte nebola. Vydýchol si. Aspoň na chvíľu bude mať pokoj. Bolo mu jasné, že ak by tam bola Kropáčková skôr ako on (a bol by dal krk na to, že si tú námahu dá, aby ho v príchode prebehla), okamžite by sa naňho vrhla ako divá šelma a vyškriabala mu oči. Nevedel síce, čo sa po jeho včerajšom odchode udialo v riaditeľni, ale vzhľadom na vývoj okolností v jeho prospech to rozhodne nebol priateľský a príjemný rozhovor.

Zdena vletela do zborovne ako fúria pár minút po pol ôsmej. Celá v čiernom, nenamaľovaná, s kruhmi pod očami, akoby celú noc nespala. Niežeby Matej toho veľa naspal, ale na rozdiel od nej mal čisté svedomie a nemusel zamestnávať svoju myseľ spriadaním ďalších diabolských plánov. O tom, že Zdena aj naďalej plánuje, ako ho dostať, bol viac ako presvedčený. Ako už mal tú česť zistiť, patrila k ženám, ktoré sa len tak ľahko nevzdávajú a pri dosiahnutí svojho cieľa sú schopné ísť pokojne aj cez mŕtvoly. Nech by sa tvárila ako neviniatko, v jej prípade si nemohol byť istý ničím a musel byť neustále v strehu. Dosť vyčerpávajúce.

Keď Zdena zaregistrovala Mateja, strelila po ňom pohľadom, za ktorý by sa nemusela hanbiť ani masová vrahyňa a bez slova pozdravu zamierila k svojmu stolu. Zúrivo si začala pripravovať veci na vyučovanie a z celej sily sa snažila Mateja ignorovať.

Matej sa pobavene uškrnul, no nebolo mu všetko jedno. Bolo len otázkou času, kedy Zdene tá ignorácia nevydrží a vybuchne.

Ten čas nastal cez veľkú prestávku. Matej stál pri rýchlovarnej kanvici a čakal, kedy mu zovrie voda na kávu. Odrazu sa pri ňom z čista jasna objavila Zdena (vôbec nezaregistroval jej príchod do zborovne) a okamžite zaútočila.

„Veľmi pekne ti ďakujem, ty hajzel," zasyčala mu tesne pri uchu, keď si akurát zalieval kávu. „Kvôli tebe mám teraz pekný prúser."

„Kvôli mne?" oboril sa na ňu a oči mu sršali hnevom. Zdenina blízkosť mu vôbec nerobila dobre a jej správanie nasvedčovalo tomu, že vážne verila tomu, že za všetko môže jej kolega. „Ja som ti kázal obťažovať ma? To ty si po mne vyštartovala ako nadržaná chudera."

„Č-čože?" prekvapene zalapala po dychu. „Ešte sa sťažuj, že má niekto o teba záujem," vyprskla a keby pohľady vraždili, z Mateja by ostala len hŕba popola.

„Ďakujem pekne za taký záujem," odfrkol si. „Už som ti povedal, že som zadaný a nemám záujem. A aj keby som nebol, ženy, ktoré sa samy núkajú chlapom, ma absolútne nepriťahujú."

„Hovoríš, ako keby si bol gay. Normálny chlap by sa nebránil. Počkaj... Nie si ty náhodou gay?" vypleštila Zdena oči. „To by bolo teda pekne nechutné. Fuj."

„Keby som aj bol, do toho teba nič. Jednoducho sa zmier s tým, že o teba nemám záujem. A daj mi už, konečne, pokoj."

Zdena naprázdno otvorila a zatvorila ústa a naštvane odišla. Po zvyšok vyučovania už mal od nej Matej pokoj. Jej pohľad, ktorý po ňom občas hodila, však hovoril jasnou rečou. Ešte som neskončila. Ja sa nevzdám. Skôr či neskôr ťa dostanem.

***

Jakub s nešťastným povzdychom zavrel skriptá a unavene si pretrel oči. Bola už takmer noc. Miško spokojne odfukoval vo svojej izbe a on sa po celom dni strávenom učením cítil neskutočne vyčerpaný. Frustrácia z toho, že čím viac sa učí, tým menej vie, sa prehlbovala každou ďalšou stránkou. Na druhý deň ho čakala náročná skúška a on pomaly, ale isto začínal prepadať zúfalstvu a panike. Tá skúška bola preňho dôležitá. Ak ju urobí na prvýkrát, zbaví sa posledného najväčšieho bremena a zvyšnými skúškami by už mal prejsť poľahky.

Musí niečo urobiť, aby sa nezbláznil. Pokúšať sa zaspať nemalo význam - aj tak by nezaspal, iba čo by sa do rána prehadzoval v posteli - a skriptá už nechcel ani vidieť. Jediné, po čom v tej chvíli naozaj túžil, bol Matej. Rozhodol sa. Kým si na balkóne vychutnával niekoľkú cigaretu za večer, napísal Matejovi správu.

Som v strese zo skúšok. Potrebujem objatie. Môžem prísť?

Odpoveď na seba nenechala dlho čakať. Akoby Matej celý čas nespustil oči z telefónu.

Ty vždy, zlato. Čakám ťa.

O pätnásť minút už pod rúškom noci parkoval pred Matejovou bytovkou. Len čo zamkol auto, ocitol sa v objatí muža, po ktorom tak veľmi túžil.

„Toto som potreboval," zamumlal a spokojne zavrel oči.

„Dnu ti toho môžem dopriať oveľa viac," pohladil ho Matej po líci. „Urobil som ti harmančekový čaj, mal by ťa upokojiť."

„Ďakujem. Si poklad," vďačne sa usmial a ruka v ruke nasledoval muža do bytovky. Nech sa hore v byte udeje čokoľvek, tú skúšku urobí. O tom bol presvedčený.