Počula som, ako Tyler za mnou zalapal po dychu.

„SAM! Ihneď prestaň!" zvrieskla som. „Chceš, aby ťa zavreli?"

Môj krik ich vyrušil, odtrhli sa od seba. Sam párkrát zažmurkal očami. Vyzeral, akoby sa prebral z hlbokého spánku a bol ešte trocha malátny. Pribehla som k nemu a chytila ho za ramená. Zatriasla som ním.

„Preber sa! No tak!"

„Isabella?" opýtal sa. „Čo je? Kde som?"

„Vo svojej šatni!" povedala som. „A to dievča by si mal odtiaľ čo najrýchlejšie vyraziť!" ukázala som prstom na Ivy.

Až teraz akoby si uvedomil, čo sa stalo. Vystrašene cúvol, vrazil chrbtom do steny. Chytil sa za hlavu.

„Tyler!" vykríkla som. „Vybehni na chodbu a stráž dvere!"

„Ale."

„Urob to, prosím! Potom ti všetko vysvetlím!"

Zovrel pery. Vybehol von a zatvoril za nami dvere. Len čo som počula cvaknutie kľučky, ignorovala som Samove rozpaky. Namiesto toho som priskočila k Ivy a schmatla ju za golier na tričku. Ak som so Samom triasla, tak s ňou som metala ako splašená.

„TY!" vykríkla som. „Ty vôbec nie si Ivy!"

„A ty," zasmiala sa. „Vôbec nie si Isabella."

Chytila mi zápästie a potom zo seba strhla moju ruku. Odhodila ju preč. Naklonila hlavu nabok a uškŕňala sa na mňa.

Cúvla som od nej o niekoľko krokov ďalej. Odpoveď na otázku, nad ktorou som sa kedysi zamýšľala, prišla i sama. Ivy som si nepamätala, no ona vedela o všetkom. Nepáčil sa jej môj príchod do príbehu. A vedela, že som akási iná.

„Ty si autorka tohto príbehu?"

„Ding, dong, daeng!" napodobnila hlasom víťaznú zvučku zo súťaže. „Gratulujem, Isabella! Vyhrávaš pobyt v tomto príbehu, kde môžem postavy zmanipulovať presne podľa svojich predstáv!"

„Vďaka, ale o nič také som nikoho neprosila! Tak prečo som tu?"

„Asi aby si mi pokazila celý príbeh," mykla plecom Ivy a potom zoskočila zo stola na zem. „Len čo si sa tu zjavila, bolo jasné, že čosi nie je v poriadku. Príbeh sa vôbec nevyvíjal tak, ako som si predstavovala. Ako som ho ja sama napísala. Všetko, čo sa dialo okolo teba, sa menilo. Najprv som si povedala, že tomu dám šancu a nechám jednotlivé situácie plynúť prirodzene. No teraz si mi pokafrala celý príbeh!"

„Ja? Tým, že som mu dala pointu a hĺbku?"

„Toto je romantický príbeh pre dievčatá, Isabella! Nepobozkala si sa ani len s jedným chalanom! To nebolo to, čo som chcela. Dala som ti na výber tri archetypy rôznych chlapcov. Dospelého a rozvážneho – Sama, arogantného záletníka – Elijaha, alebo zlého chlapca – Fernanda. A ty si si nevybrala ani jedného."

„Pretože sa mi nepáči ani jeden z nich," pokrčila som plecami.

Očakáva azda odo mňa, že sa zamilujem do niektorého z nich? Definitívne sa jej nepochválim s tým, že mám takmer tridsať.

„Rozbila si celý príbeh, no nedokážeš mu dať koniec," dodala.

Vzdychla som si a prehrabla strapaté vlasy. Hnev, ktorý som voči nej cítila, sa pomaličky rozplýval. „Ale ja fakt nechcem chodiť so žiadnym z nich," pokrčila som plecami. „Môj plán bol prekopať ich príbeh a nechať ich ísť vlastnou cestou."

„Myslíš si, že to bude fungovať? Tento príbeh sa neskončí, dokiaľ sa do jedného z nich nezamiluješ a nedáte sa dohromady."

Zasmiala som sa. Myslela som si, že mi azda z toho všetkého preskočí. „Hovor si čo chceš. Mám už nejaký plán a dokončím ho. Ak to nebude fungovať, budeme musieť vyskúšať tvoj nápad."

„Nie je to iba nápad, tak to naozaj má byť. Viem to, pretože som tento príbeh napísala."

„A ušla ti z neho vlastná hlavná postava."

„To je niečo iné," oponovala mi. „S tým som nepočítala."

„A s tým, že sa sem dostane niekto iný, áno? Prečo ja?" opýtala som sa jej a rozhodila rukami. „Prečo som sa sem musela dostať práve ja? Prečo si neostala v tomto príbehu iba ty?"

Ivy na mňa stále zazerala, no neodpovedala. Vyzeralo to tak, že odpoveď na túto otázku nevedela ani jedna z nás.

Vzdychli sme si a pobrali sa k dverám. Sama sme kompletne odignorovali. Natiahol ruku, chcel nám niečo povedať, no my sme mali iné priority. Vyšli sme na chodbu a potom prešli popri Tylerovi naspäť do telocvične.

„Mohla si si ďalej užívať so svojimi miláčikmi namiesto Isabelly a ja by som aspoň mala pokoj," hovorila som jej a otvorila dvere na šatni.

Ostatné dievčatá už boli preč. Prešla som ku skrinke so svojimi vecami a otvorila ju. Zvonček nad našimi hlavami oznámil začiatok ďalšej vyučovacej hodiny, ale mňa to vôbec netrápilo. No čo, tak ma Cayden opäť nechá po škole.

„Nikto ti nekázal starať sa do mňa," odbila ma Ivy. „Mohla si sa ísť prezliecť do šatne a potom ísť na vyučovanie."

„A dovoliť ti znásilniť Sama? Sam je asi najnevinnejšia osoba v celom tomto príbehu. Kiežby chlapi v realite boli takí milí a ohľaduplní."

„Takže si z neho predsa len hotová," zasmiala sa na mojich slovách.

Obrátila som sa k Ivy: „NIE SOM a lezie mi na nervy, ako o tom vkuse všetci rozprávate."

„Tak prečo si mi potom nedopriala mojich sedem minút v nebi?" zasmiala sa Ivy.

Zastala som s blúzkou v rukách: „Ty určite nemáš šestnásť, všakže?"

Na jej tvári sa roztiahol úškrn: „Ty azda áno?"

„Nie," pokrútila som hlavou.

„Tak vidíš. V čom je potom problém? Máš tu ideálnych chalanov ako na podnose. Vykašľala si sa na všetkých troch. Prečo si teda nemôžem aspoň ja užiť so Samom? Je to najsexi chlap z celého príbehu."

„Doslova si skopírovala jeho výzor podľa jedného z Hollywoodskych hercov!" chrstla som jej do tváre.

„A napriek tomu sa s ním stále nemôžem vyspať," plesla Ivy dverami na skrinke.

Popchala som si svoju teplákovú súpravu do tašky. Definitívne som po dnešnej telesnej potrebovala sprchu. Môj deodorant zachránil, čo sa dalo, ale najradšej by som sa teraz vyhla poslednej vyučovacej hodine a šla naspäť na ubytovňu. Zdvihla som hlavu, že sa obrátim k dverám, keď som si uvedomila, že Ivy po celý čas stála predo mnou s natiahnutou rukou.

„Dočasné prímerie?" spýtala sa ma.

„Ak nebudeš skákať po Samovi, alebo ostatných chlapcov. Nie je to správne."

„Máš pár dní na to, aby si dokončila, čo si tu začala," oznámila mi. „Ak sa ti nepodarí príbeh ukončiť, nemáš viac právo starať sa do toho, ako si tu zariadim všetky veci."

„Koľko je pár dní?" spýtala som sa.

„Ešte uvidím. Závisí od toho, ako sa budeš snažiť a či uvidíme nejaké výsledky. Ak ti to pôjde, nechám ťa na pokoji."

Hľadela som sa jej do očí. Nebola som si istá, či hovorí pravdu, ale nič iné mi neostávalo. Pár dni bolo definitívne lepšie ako keby ma s niekým dala nasilu dohromady.

Potriasli sme si rukou.

Otvorila som dvere na šatni a vyšla na chodbu. Pri vchodových dverách na mňa čakal Tyler.

„Prečo si nešiel na hodinu?" spýtala som sa ho.

Pokrčil plecami: „Aj tak budem meškať. Tých pár minút ma už nezabije."

Pobrali sme sa po chodníku krížom cez školský dvor do budovy školy. Ukradomky som sledovala Tylera. Stál síce pred dverami na Samovom kabinete, ale my dve s Ivy sme dosť po sebe kričali. Možno nás počul i teraz, kým sme boli v šatni. Myslela som si, že keď sa na neho pozriem, uvidím mu na tvári zmätok, či azda paniku. No namiesto toho som tam videla... zahanbenie?

„Čo je?" spýtala som sa a zastala.

Odmietol sa na mňa pozrieť a kráčal ďalej.

„Tyler?"

„N-nič," zamrmlal.

Chytila som ho za ruku a stiahla k sebe: „Vidím ti na očiach, že niečo sa stalo. Tak to vyklop."

Očami lietal všetkými smermi, no zakaždým sa vyhol mojej tvári.

„Tak?" pritlačila som na neho.

„Ja len..." poškrabal sa vo vlasoch. „Ako môžeš byť taká pokojná po tom, čo si nachytala Ivy so Samom?" spýtal sa.

„Och," vypadlo zo mňa. „Iba ho oblbla, nič medzi nimi nie je," mávla som rukou. „Ivy sa páči a chcela, aby s ňou začal chodiť, ale on si to nikdy neuvedomil. Tak to vzala zo zlého konca a šla na to násilím. A to nie je správne."

„To som pochopil z toho, keď ťa prehovárala na chodbe, aby si jej pomohla."

„Tak prečo ťa to tak rozrušilo?"

„L-lebo," líca mu čoraz viac horeli. „Lebo to, ako to vyzeralo... Ako sa správali..."

Náhle mi to došlo. Tyler vôbec nebol rozhodený z toho, že nachytal žiačku s učiteľom. Jeho trápilo to, akí boli náruživí. Keď sme tam obaja vtrhli, aj napriek tomu, že boli kompletne oblečení, hýbali sa ako zvieratá. Ako keby boli v tranze. Mohla za to moc Ivy, ale to Tyler nevedel. Hoci keby tí dvaja boli naozaj do seba vážne zamilovaní, asi by to vyzeralo navlas rovnako.

„Ehm," odkašľala som si. Aj ja som mala zrazu problém udržať očný kontakt s Tylerom. „A ty si nikdy predtým nič také nevidel?"

Bože, naozaj sa pýtam násťročného chalana, či nikdy nevidel porno? Onedlho mi zaklope na dvere FBI.

„Videl," preglgol. „Preto som nečakal, že to bude také. Veď boli obaja oblečení a k ničomu medzi nimi nedošlo."

Takže som uhádla.

„Nuž," zmenila som tému raketovou rýchlosťou. „Čo keby sme sa vrátili na vyučovanie?"

Prikývol.

Ukázalo sa, že to bol veľmi zlý nápad. Keď sme totiž obaja naraz vošli do triedy uprostred hodiny, vyzeralo to veľmi... zaujímavo. Obaja sme mali rozpálené líca a ja som mala navyše ešte aj z telesnej rozstrapatené vlasy. Ktokoľvek by sa na nás pozrel, pomyslel by si, že sme si to rozdali my dvaja a nie Ivy so Samom.

„Láska kvitne v každom veku," poznamenal nonšalantne Cayden. Viac náš neskorý príchod nekomentoval. Namiesto toho pokračoval v diktovaní poznámok.

Perverzný hlupák! Vedela som to! Samovi by to nikdy ani len nenapadlo, zato Cayden si veľmi dobre uvedomoval, že niektoré z nás už sú dávno ženy. Aspoň po telesnej stránke. Čo sa týkalo tej duševnej, vedela som, že nie je šanca.

Kráčali sme obaja na svoje miesta a vôkol nás sa rozliehal chichot. Vedela som, že Tyler sa musí cítiť brutálne trápne. Ja už som mala za sebou aj väčšie trapasy, ako posmešky stredoškolákov, takže som nebola až taká nesvoja.

Hodila som sa na svoju stoličku a ľahla si na lavicu. Nemala som náladu písať si poznámky. Namiesto toho som hľadela na Caydena. Všetci si mysleli, že som buchnutá do Sama, no pravda bola niekde úplne inde. Vytočilo ma, keď som sa dozvedela, že Cayden bol chľastať s Ameliou. Navyše to vyzeralo tak, že Amelia si vybrala nový cieľ. Sralo ma to.

Na konci vyučovania som nešla s Tylerom naspäť na ubytovňu. Namiesto toho som opäť skončila na streche. Opierala som sa o zábradlie a sledovala, ako sa decká pomaly rozpŕchli všetkými smermi domov. Chladný jesenný vánok mi rozfúkaval moje i aj tak strapaté vlasy. Odhrnula som si ich z očí a zastokla za uši. Vzdychla som si.

Netuším, ako dlho som tam takto stála, opretá a zahĺbená vo vlastných myšlienkach. Viem len, že som náhle zacítila cigaretový dym a keď som sa otočila, uvidela som vedľa seba Caydena s cigaretou.

„Vraj si dnes zahviezdila na volejbale," poznamenal. „A zachránila Sama pred hladnou študentkou."

Tí dvaja boli fakt dobrí kamoši. Alebo iba klebetili viac, než ženské. Iba som nad tým všetkým pokrútila hlavou a ďalej sa dívala na školský dvor. Stmievalo sa. Slnko v novembri zapadalo extrémne rýchlo. Neznášala som jeseň.

„A opäť si meškala na moju hodinu."

„A nezostala som po škole," pokrčila som plecami. „Premýšľam, že na ne úplne prestanem chodiť."

„Najprv som si prial, aby sa stará Isabella Starlightová vrátila naspäť."

„A teraz si praješ čo?" spýtala som sa ho.

„Aby zostala Grumpy," odvetil. „Je to väčšia zábava."

Dívala som sa mu do očí. Počuť svoju starú prezývku zabolelo. Zacnelo sa mi po domove. Ak som sa mala fakt dať s niekým dokopy, aby som mohla konečne odísť z tohto príbehu, mal by to byť Cayden. No presvedčiť ho v tele študentky, aby sme sa dali dohromady? To som nemala šancu.

„Cayden?"

Obaja sme sa obrátili. Na strechu vyšla Amelia. Podišla k nám bližšie, no otočená bola ku Caydenovi.

„Ideme?" spýtala sa ho s úsmevom.

„Pred ním sa nemusíš pretvarovať," povedala som len tak do vetra. Vedela som, že na mňa zazerá, ale nepozrela som sa na ňu.

Cayden sa rozosmial: „Nechaj to tak, zrejme iba žiarli na naše rande."

Počkala som, kým konečne vypadnú a potom som sa vrátila na ubytovňu. Kým som sedela v jedálni za stolom a jedla instantnú ovsenú kašu, hlavou mi išlo iba to, ako sa tí dvaja k sebe hodili. Amelia sa pri Caydenovi nemusí hrať na dokonalú dámu, jemu to bude jedno. Pravdepodobne nemal rád večne vysmiate slniečkové ženy.

„Aby zostala Grumpy," odvetil. „Je to väčšia zábava."

„Došľaka!" zanadávala som a schovala tvár v dlaniach.

Amelia v tú noc neprišla domov...