Schmatla som ho aj druhou rukou a nahla sa ešte bližšie. Zľakol sa a zaspätkoval, no ja som ho nepúšťala. Nemôže mi teraz zdupkať, musí mi to celé vyklopiť. Musela som to spraviť, nemala som iné východisko, ak som nechcela týždne tráviť tým, že sa budem krútiť okolo Fernanda dovtedy, kým mi to sám neprezradí.

„Vieš, aký je Elijah," zamrmlal Tyler. Odvrátil hlavu do strany, nedokázal sa mi pozrieť do očí. „Riešil s Fernandovou sestrou a nedopadlo to dobre."

„Fernando má sestru?"

V pamäti som začala listovať v príbehu, ktorý som počas uplynulých mesiacov strávených v štúdiu prepisovala na scenár. Slabo som si spomínala na to, že by tam niečo také mohlo byť. Tým sa napokon vysvetlil dôvod, prečo bol Fernando taký citlivý a vedel sa postarať o baby. Mal doma mladšiu sestru. No nikdy spolu v škole nekomunikovali a aj v príbehu sa tí dvaja stretávali len málokedy. Asi ako súrodenci nemali medzi sebou dobrý vzťah. Mohol za to Elijah?

„Má, ale takmer vôbec o nej nehovorí. Je teraz druháčka."

„Čo sa stalo?"

„Ja, no... uhm... Naozaj by som nemal."

„Tyler, prosím, je to veľmi dôležité!"

„Elijah s ňou istú dobu chodil. Bolo to však veľmi krátko a on si potom hneď našiel nové dievča. A ona žiarlila. Veľmi. Navyše... navyše sa ukázalo, že bola tehotná."

„Prosím?" vykríkla som.

Konečne som Tylera pustila, ruky mi ovisli po bokoch. Snažila som sa to spracovať. Toto sa v príbehu nikde nevyskytovalo. Prečo? Bolo to dosť dôležité! A Isabella by istotne zmenila názor na Elijaha, keby o tom vedela.

„Čo sa stalo potom?" opýtala som sa šeptom.

„Chcela sa k nemu vrátiť kvôli dieťaťu, ale Elijah to odmietol. Niekoľko týždňov sa hádali, no on nepovolil. Napokon sa rozhodla, že pôjde na potrat."

„A Fernando sa to dozvedel."

„Nikto iný o tom nevedel," vysvetľoval mi Tyler. „Vedel o tom iba Elijah a Fernando. Rodičom to nikdy nepovedali, pretože mali strach. Lenže, Fernandovi rupli nervy."

„To je celkom pochopiteľné."

„Nabehol do triedy počas vyučovania a začal pred všetkými Elijaha mlátiť. Keď sa ho všetci pýtali, prečo to urobil, neodpovedal. Suspendovali ho zo školy na niekoľko týždňov. Jeho sestra sa s ním prestala rozprávať. A jeho presunuli do tejto ubytovne."

„Presunuli ho sem z internátov?"

„Nevedela si o tom?" opýtal sa ma Tyler. „V tejto ubytovni bývajú iba tí, čo si nemôžu dovoliť platiť normálny školský internát, alebo tí, ktorých riaditeľ na internáte medzi ostatnými študentmi nechce."

Ustúpila som o niekoľko krokov vzad. Schovala som si tvár do dlaní. Náhle by som bola radšej, keby bol tento príbeh iba sladká romantická zlátanina. Všetko by bolo omnoho jednoduchšie. Takže sem presunuli Fernanda a vôbec im nevadilo to, že tu býva Elijah, ktorého predtým napadol?

A Elijah! Keď sa mi ten dostane pod ruku!

Obrátila som sa k dverám. Tyler pochopil, čo sa mi teraz preháňa hlavou a schmatol ma za lakeť. Ukázalo sa, že mal v rukách silu, len ju dovtedy odmietal na mne použiť.

„Isabella, nerob!"

„Nechaj ma!" zavrčala som na neho. „Prečo by som to mala nechať tak?"

„Nikto o tom nevie!" pípol. „Žiaden učiteľ, žiaden dospelý. Ak teraz urobíš scénu, budú vedieť, že to vieš odo mňa. Mne to povedal Fernando, pretože mi dôveroval. A ja som ti to povedal, pretože dôverujem tebe."

„Pusti ma," povedala som chladne.

„Bella!" zaúpel.

„Nevolaj ma Bella!" skríkla som na neho. „Nie som tvoja vysnívaná Isabella, dobre?"

Tyler zostal meravo stáť. Nedokázala som sa mu viac pozrieť do očí. Vedela som, že som mu teraz naozaj ublížila. No musela som to urobiť. Znenáviď ma, Tyler! Nemal by si voči mne pociťovať žiadnu náklonnosť a už tobôž nie lásku. Mal by si ma nenávidieť a priať si, aby som odtiaľto zmizla!

Vyletela som nahor po schodoch ako strela. Len čo som zastala pred dverami Elijahovej izby, začala som do nich búšiť ako šialená.

„Elijah, otvor tie dvere!" trieskala som do nich päsťou.

„Čo sa tu zase deje?"

Obrátila som sa k vchodovým dverám. Na schodoch stál Fernando, zrejme sa akurát vrátil z práce domov. Mal ohromné načasovanie. Keby bol prišiel o sekundu skôr, počul by Tylera a všetko by mu docvaklo. Odignorovala som prudké búšenie srdca a stres, ktorý mnou teraz vo vnútri triasol.

Tyler stál vo dverách kuchyne s pohľadom upretým na mňa. Pripomínal šteniatko.

„Čo je, Zajka?" Elijah mi konečne otvoril dvere. „Ak máš chuť na jednu rýchlovku, stačilo mi povedať, nemusíš mi zato rozbiť celé dvere."

Zovrela som ruku v päsť. Môj pravý hák preletel tesne popri jeho uchu a vrazil do zárubne. Ovládla som sa a nevrazila mu do tváre. Bol to asi môj najväčší úspech, odkedy som bola v tomto príbehu. Pretože Elijah si nezaslúžil päsťou do tváre iba raz, no minimálne dvakrát.

„Prestaň ma konečne volať Zajka!" vykríkla som.

Prekvapene zažmurkal: „Nevedel som, že ti to až tak vadí. Mohla si mi to povedať."

„Ako keby si ti niekedy záležalo na tom, čo ti hovorím!"

Vchodové dvere na ubytovni sa otvorili a dovnútra vošla Amelia s Caydenom. Všetci sme zastali a obrátili tvár k nim. Nikto z nás netušil, čo povedať na to, že tí dvaja boli teraz spolu. Amelia však nedbala na naše rozpaky. Skopla zo seba lodičky a potom si vyzliekla v chodbe kabát. Zavesila ho na hák a pozrela na nás.

„Čo tu všetci robíte?" opýtala sa. „Veď bude čochvíľa večierka. Zajtra máte školu."

Zastala dole pri schodoch vedľa Fernanda a potom škúlila nahor na poschodie, kde som doteraz robila veľký cirkus, aby zistila, kto je hlavným aktérom dnešnej večernej drámy.

„Deje sa niečo?" zaujímala sa, keď si uvedomila atmosféru na chodbe.

„Ani nie," odvetil Tyler rozpačito. „Iba Isabella zase za niečo čistí žalúdok Elijahovi."

Fernando nemal potrebu zapájať sa do našej debaty. Vyšiel nahor po schodoch a prešiel popri nás, akoby sa nič nedialo. Zmizol vo svojej izbe. Niekedy sa vedel extrémne rýchlo vyrovnávať zo šialenstvami, ktoré sa tu diali. Teraz mi to však vyhovovalo. Keby sa dozvedel, prečo som taká nahnevaná, asi by to nezostalo iba pri ignorovaní.

„Len ho prevychovaj," povzbudzovala ma Amelia. „Snáď z neho aspoň niekto vykresá schopného chlapa."

„Bol by som radšej, keby ma prevychovávala Amelia," odvetil bez mihnutia oka Elijah.

Mala som čo robiť, aby som mu nevrazila. „Ešte si to s tebou vybavím," pichla som ukazovákom do Elijaha.

„Čo som zase spravil?" opýtal sa.

Rozhodla som sa ho ignorovať. Poriešim to všetko omnoho neskôr. Obrátila som sa mu chrbtom a zišla dole k Amelii. Cayden ešte stále trčal v predsieni. Keď som pri nej zastala, uvedomila som si, že z nej cítim alkoholový opar. Náhle všetko dávalo zmysel.

„Boli ste chľastať?" opýtala som sa. „Toľko k tomu, že decká majú zajtra školu!"

„Bola som len na jednom poháriku," vyhovárala sa Amelia. „Zapiť neúspešné rande," dodala na vysvetlenie.

Elijah na poschodí zastrihal s ušami. Vyšiel z izby a potom sa na schodoch oprel o zábradlie, aby lepšie videl a počul.

„Och," odvetila som jedovato. „Dobre pre teba."

Takže Sam očividne po spackanej večeri nevyšiel a ona ihneď presedlala na druhý cieľ v poradí? Liezla mi tým na nervy.

Namiesto odpovede som napokon oboch odignorovala ako pravý tínedžer. Vošla som naspäť do kuchyne a bez slova pokračovala v ukladaní potravín do chladničky a skriniek. Všimla som si, že Tyler ma po očku pozoruje. Tam na chodbe mi pred Fernandom a ostatnými zachránil krk. Kebyže sa neozve, nenapadne mi vhodná výhovorka a možno by si niekto z nich všimol, že čosi nie je v poriadku. Takto bola ale kríza v tejto ubytovni zažehnaná. Minimálne dovtedy, kým opäť neskončím v Elijahovej izbe.

„Prečo si taká podráždená?"

Obrátila som sa ku dverám. Amelia stála v kuchyni, opretá o zárubňu. S prekríženými rukami na hrudi ma sledovala. Cayden stále postával za ňou. Kedy tomu nemožnému chlapovi dopne, že má vypadnúť?

„Len dnes nemám dobrý deň," odvetila som.

„Ešte nikdy si nebola taká... rozhorčená," rýpala ďalej do mňa Amelia. „A zamračená. Vyzeráš ako tá mačka z internetu."

„Ako Grumpy Cat?" skúsil Cayden.

Konzerva paradajok mi vypadla z rúk. S rachotom pristála na stole a potom sa rozkotúľala k jeho okraju. Nevšímala som si ju. Tyler priskočil ku mne a stihol ju zachytiť skôr, ako mi spadla na nohu, ale ja by som na to nedbala.

Pomaly som sa otočila ku Caydenovi. „Čo si to povedal?" opýtala som sa.

Môj hlas nebol ani ľadový, ani plný emócií. Bol úplne vyrovnaný, akoby som sa ho pýtala na počasie. Navonok som možno bola pokojná, no vo vnútri so mnou lomcovalo. Srdce mi splašene bilo, bála som sa toho, že to budú všetci počuť. Tak veľmi som dúfala, že tu nie som úplne sama. No všetky postavy v tomto príbehu boli istým spôsobom zvláštne a niekedy im nedochádzali súvislosti, ktoré by ostatným ľuďom ihneď udreli do očí. Cayden bol jeden z tých, ktorý si všimol, že som iná. A na Halloweenskej školskej oslave prišiel takisto prezlečený za postavu z príbehu Alica v Krajine zázrakov.

„Grumpy Cat," zopakoval Cayden. „No to je príliš dlhé. Čo keby sme to ponechali iba na Grumpy?"

„A čo takto, keby ste ma volali vlastným menom?" spýtala som sa ho.

Obaja vieme, že sa nevolám Isabella Starlightová. Prosím! Povedz moje skutočné meno! Povedz moje meno a vysloboď ma z tejto kliatby, ktorá trvá už celú večnosť!

„Isabella je tiež dlhé meno. A nehodí sa ti," povedal Cayden. „Grumpy je fajn."

„Grumpy je úžasná prezývka," rozosmiala sa Amelia. „Isabella je pre ňu ako stvorená."

Zažmurkala som. V očiach sa mi zaleskli slzy. Obrátila som sa im chrbtom skôr, než si to všimnú. V rukách som žmolila ďalšiu konzervu, no neodpovedala.

Dvaja ignorantsky idioti! Ale ja... Ja som bola ešte väčší idiot! Myslela som si, že by Cayden mohol prísť na to, že sem nepatrím? Ako asi by na to prišiel? Nemal žiadne pozorovateľské schopnosti a nikdy mu nezáležalo na svojich študentoch! Bola som naivná!

„Toto nie je fér!" začula som zavýjať Elijaha z chodby. „Mňa zakaždým tne, keď ju oslovím Zajka, ale s Grumpy je spokojná?! Zajka je podľa môjho názoru krajšie!"

Rozosmiala som sa.

„Isabella?" nahol sa ku mne Tyler. „Je všetko v poriadku?" opýtal sa ma.

Pozrela som sa na neho. V očiach sa mi ligotali slzy veľké ako hrachy. Smiala som sa na tom, ako sa bavili na mojej novej dokonalej prezývke, ktorú mi vymysleli, no popritom som plakala. Myslela som si, že na to konečne prišli. Sklamala som sa. Ľudia, ktorí mi počas týchto pár mesiacov tak prirástli k srdcu, stále nepoznali moje pravé ja a ani len netušili, kto som.

„V najlepšom poriadku," zasmiala som sa.

Hneď nato som prepukla v plač.

Všetci v tom momente spanikárili. Ešte sa nestalo, aby drzá Isabella Starlightová, ktorú si pamätali, nariekala. Tyler na mňa hľadel ako obarený, Amelia s Caydenom ku mne obaja pribehli a začali sa pýtať, čo sa mi stalo. Elijah pobehoval okolo nich a vyčítal im, že ma tak rozplakala ich nová prezývka.

Nikto z nich nemal ani poňatia...

Usadili ma na stoličku, Tyler medzitým sám spratal nákup. Amelia s Elijahom mi pripravili čaj a Cayden sa posadil vedľa mňa, aby mi podal balík vreckoviek, ktorý zobral zo spoločenskej miestnosti.

Sedela som na svojom mieste ako zmoknuté kurča. Siahla som po jednej z papierových vreckoviek a potom som do nej zatrúbila hlasnejšie než slon. Oči som mala opuchnuté a červené. Pálili ma ako šľak.

„Mrzí ma, ak sa ťa tá prezývka dotkla," prehovoril Cayden, keď som sa konečne upokojila.

Pozrela som sa na neho. Natiahla som sa a vrazila som mu päsťou do ramena tak silno, až sa takmer vysypal zo stoličky. Na ten úder som bola patrične hrdá.

„Nedotkla sa ma prezývka," odvetila som zachrípnutým hlasom.

„Nie?"

„Nie!"

„Tak čo sa potom stalo?"

„Mám PMS," odvetila som.

Elijah sa rozkašľal, Tylerovi vypadlo z ruky jablko. Amelia zasyčala, keď sa obliala horúcou vodou, kým mi zalievala čaj. Iba Cayden sedel pokojne na stoličke.

„Sorry, vždy zabudnem na to, že si dievčatá musia prechádzať týmito vecami," pokrčil plecami. „Snáď mi to nebudeš mať za zlé."

„Ty si teda nechodil s mnohými ženami."

„Nie dostatočne dlho na to, aby mali potrebu opisovať mi svoje PMS symptómy," uškrnul sa.

„Stavím sa, že by si bol mizerný frajer," odfrkla som.

Rozosmial sa.

Mohla som teraz prskať toľko jedu, koľko som chcela. Faktom však bolo to, že by som sa od radosti asi prepadla pod zem, keby bol tento mizerný frajer môj.

Konečne sa mi podarilo zmeniť tému. Keď som dopila čaj a bolo jasné, že k ďalšiemu výbuchu emócií už nedôjde, Cayden konečne vypadol z ubytovne a Amelia zmizla v sprche. Aj chalani odišli naspäť na svoje izby. Osamela som.

Zhlboka som si vydýchla a ovisla na stoličke. Musela som ešte vyriešiť Fernandov príbeh a dúfala som, že potom sa konečne budem môcť vrátiť domov. Skôr, ako sa na týchto ľudí naviažem natoľko, až nebudem chcieť odísť.

Odložila som prázdnu šálku do drezu a vyšla von z kuchyne. Vyšliapala som nahor po schodoch a chystala sa na noc zaliezť do svojej izby, keď som si všimla, že na poschodí stála Ivy. Hľadela na mňa, zrejme tu čakala, aby mi mohla niečo povedať. Nemala som najmenšiu náladu sa s ňou rozprávať, no keď som chcela prejsť popri nej, postavila sa mi do cesty.

„Odkedy si sem prišla," povedala mi. „Veci sa tu poriadne zmenili. Prestaň to tu všetko toľko kaziť! Svet sa nekrúti iba okolo teba."

„Jasné, čokoľvek si povieš," odbila som ju a zmizla vo svojej izbe.

Hodila som sa do postele a objala svoj vankúš. Mala som pred sebou ďalší z posledných novembrových týždňov. Ak som sa do Vianoc chcela dostať domov, musela som sa viac snažiť.