Panebože. Toto šialené dievča to myslelo vážne. Väčšina aspoň tušila, že ich platonické lásky sú iba nesplniteľné dievčenské fantázie, ale ona sa rozhodla pritlačiť na pílu.

„Mám ti pomôcť dostať Sama do basy?" nadvihla som obočie. „Uvedomuješ si, že ak si s tebou čokoľvek začne, skončí tam, aj keby to s tebou myslel úplne vážne a nemal žiadne zlé úmysly."

„Ale prosím ťa, prečo by tam skončil? Nikto sa nič nedozvie. Prečo sa tomu toľko brániš? Nehovor mi, že aj ty si do neho zaľúbená?"

K očiam na mojom koberci sa pridala už aj sánka.

„Ja?" hlas mi vyskočil o oktávu vyššie. „Netvrdím, že to nie je príťažlivý chlap, ale viem, kde sú moje hranice."

„Takže sa ti páči," pritlačila na mňa.

„Ivy," zamrmlala som. „Ak s ním chceš začať chodiť, tak mu to povedz a dajte si rande. Ale nečakaj odo mňa, že ho budem na to prehovárať! Moje slová pri ňom nemajú žiadnu váhu. Nie som ani len jeho obľúbená študentka, ani nič také."

Ivy prižmúrila oči: „Nechceš, aby sa ostatní dozvedeli, že opravuješ študentom eseje. To by uškodilo nielen tebe, ale i Amelii. Vykopli by ťa odtiaľto a nemala by si kam ísť."

„O akých esejach to hovoríš?" opýtala som sa jej. Nehodlala som sa nachytať rovnako ako Elijah. „Nikomu nič neopravujem. Ako ti niečo také napadlo?"

Vykopnúť ma z ubytovne za to, že pomáham učiteľke s jej prácou? To bolo absolútne nelogické. Vzdychla som si. Absurdné, ako celý tento príbeh.

„Naozaj to chceš riskovať? Už aj tak si si pohnevala ostatných vyučujúcich kvôli tomu, že vymeškávaš hodiny."

Vrazila som päsťou do zárubne: „Zabudni na to, Ivy. Bolo by to iné, keby si bola do Sama fakt zamilovaná, ale nesprávaš sa ako zaľúbené dievča."

„To ani ty," povedala mi chladne.

Konečne som zmĺkla. Nemohla som byť až natoľko tvrdohlavá. Isabella takto nikdy s nikým nebojovala. Aj keď sa v príbehu vyskytli nejaké rivalky, či sokyne, vždy radšej zdupkala, alebo sa nechala zachrániť niektorým z chlapcov.

„V pondelok máme spoločnú telesnú výchovu. Bude sa hrať volejbal. Postaraj sa o to, aby sme vyhrali a aby som pred ním vyzerala dobre," predostrela mi Ivy svoj plán. Potom podišla bližšie a potľapkala ma po pleci. „Tak sa snaž. Inak si fakt budem myslieť, že mi ho chceš prebrať."

Neveriacky som na ňu zízala, až kým sa neotočila na päte a nebuchla dverami na svojej izbe. Odporná zmija! Myslela som si, že toto dievča môže byť jedno z mojich kamošiek. Tá sa ale pekne vyfarbila.

„Uch, dievčenské hádky sú vždy také strašidelné!"

Obrátila som tvár na opačnú stranu chodby. Na schodoch stál Elijah s Tylerom. Elijah mal na tvári zase ten svoj debilný úškrn, Tyler sa snažil za neho naopak schovať a zmiznúť. Tí dvaja boli ako deň a noc.

„Daj mi pokoj, Elijah!" prehrabla som si vlasy a vyšla na chodbu. Zabuchla som za sebou dvere.

Oprel si ruku o moje rameno: „Je mi jedno, ktorá z vás s ním napokon skončí. Ale budem rád, keď ho obsadíte, aby Amelia viac nemala šancu."

Otočila som sa a zahľadela sa mu do očí. Keď videl plameň v tých mojich, zložil zo mňa ruku a vystrašene cúvol. Obrátila som sa k nemu s rukami vbok.

„Naozaj?" opýtala som sa nahnevane.

Pristúpila som k Elijahovi a potom som do neho oboma rukami sotila. A potom znova a znova.

„Takto by ti to vyhovovalo, však?" zrúkla som na neho. „Kam sa podeli všetky tie tvoje reči, že chceš, aby bola šťastná? Nevyšlo jej rande. Prečo nestojíš nastúpený s kávou alebo čajom pri jej dverách? Prečo sa nestaneš jej bútľavou vŕbou, keď ťa fakt potrebuje? A prečo sa tu namiesto toho vyškieraš ako dement a intriguješ poza jej chrbát? Myslela som si, že z tvojej chrbtovej kosti aspoň dačo zostalo, no vyzerá to tak, že si bokmi prirážal toľko, až si si ju nalomil a už sa viac nezacelí."

Prešla som popri ňom a rozzúrený býk. Tyler mi vystrašene uskočil z cesty.

Zišla som po schodoch ako fúria. Zasrané rozmaznané decká! Prečo som sa nechala vytočiť dvoma neexistujúcimi postavami??? Naozaj sa už vžívam do príbehu ako Rhonda zakaždým, keď soplí pri monitore!

Zastala som dole, aby som sa mohla obuť, no Fernando akurát stál v predsieni a predbehol ma. Pousmiala som sa. Bolo jasné, že čierne dotrhané rifle sú jeho obľúbeným kúskom. Nosieval ich veľmi často. Hodil na seba koženú bundu a otvoril dvere.

„Na čo čakáš?" opýtal sa ma, keď sa otočil a zbadal, že tam stojím.

„Už idem," pobehla som za ním a rýchlo sa obula.

Vyšli sme spoločne vonku. Veľmi neskoro som zistila, že Fernando pracuje v tom istom obchode, ako i ja. Hoci na druhej strane, mohla som to tušiť. Tento príbeh bol stavaný tak, že i napriek môjmu veľkému snaženiu ma bude skôr či neskôr niektorá z Isabelliných hlavných platonických lások obťažovať. Niekedy aj všetky naraz.

Hoci som sa stále nerozhodla, čo s Elijahom a Samom, vedela som, že definitívne nechcem chodiť ani s jedným z nich. Vyriešilo by sa všetko, keby som nechala Elijaha zbaliť Ameliu a Ivy Sama? Tí dvaja by si ich potom dokonale rozdelili a keďže som bola súčasťou absurdného príbehu, možno by žili šťastne až do smrti bez toho, aby skončili v base. Tým by som sa zbavila dvoch lások v príbehu a mohla sa posunúť bližšie k jeho koncu. Možno mi vydieranie od Ivy napokon prišlo i vhod.

„Isabella?" oslovil ma Fernando poriadne asi po prvý raz, odkedy sme sa stretli.

„Hmm?" zdvihla som k nemu oči.

„Nečakal som, že by si sa zastala Sama namiesto Ivy. Myslel som si, že dievčatá držia vždy pokope."

„Och, takže našu hádku bolo počuť až dole na prízemie? Skvelé," zamrmlala som.

„Nečakal som ani, že by si tak naložila Elijahovi."

Yup, takmer tridsaťročná ženská sa vyvŕšila na tínedžerovi! No nie je to krásne? Každou sekundou mi bolo zo seba čoraz viac na grc.

„Ten idiot si to zaslúžil," povedal Fernando. „Bola si cool."

Mala by som si to dať vytlačiť a zarámovať? Tínedžer mi povedal, že som cool. Po tom túži väčšina dospelých, hlavne rodičov. Či nie?

„Čo máte vy dvaja medzi sebou?" opýtala som sa Fernanda. „Teda, ak to smiem vedieť. Všimla som si, že vychádzate spolu iba veľmi ťažko."

„Lezie mi na nervy," pokrčil Fernando plecom. „Nemám rád typy, ako je on. To je celé. Alebo si čakala zaujímavejšiu odpoveď?"

„Sama neviem," zasmiala som sa príšerne.

Po tom, čo bola Isabella odkopnutá Elijahom a konečne jej srdce opantala tretia a posledná platonická láska v príbehu, Fernando, mali tí dvaja medzi sebou potýčku. Elijah sa snažil Isabelle ublížiť, rovnako tak aj jeho nasledovateľky. Fernando, na prvý pohľad typický bad boy sa stal napokon jej finálnym princom a neustále ju zachraňoval. Hoci ani len netuším, prečo ho od samého začiatku považovali za zlého chlapca. Ja som si zlých chlapcov predstavovala trocha ináč. Elijah mi v tomto pripadal ako väčší sviniar. Prečo to však padlo na Fernanda? Azda preto, že nosí koženú bundu?

Iste, bol chladný a odmeraný, rozprával iba zriedka. A nebol vždy nadšený z našich šialených nápadov. Ale nemal zase ani všetko úplne na háku. V ten deň, keď som sa snažila vytiahnuť zo skrinky šálku na kávu a kvôli Isabellinej nemožnej výške som na ňu nedotiahla. Prišiel ku mne a podal mi ju do ruky. Také niečo neurobí „bad boy". Ten vám tú šálku chytí, rozbije o zem a potom sa ešte zasmeje na tom, akí ste nešikovní.

Fernando zastal, aby som mohla presklenými dverami vstúpiť dovnútra ako prvá. S pohľadom zapichnutým do zeme som kráčala naprieč ospalým nákupným centrom.

Fernando sa správal ako pravý džentlmen. Dofrasa. Ako by som odhalila jeho vlastný príbeh, ktorý predtým autorka nikdy nejako extra nespomínala? Mohol mi klamať o Elijahovi? Ak som sa chcela posunúť ďalej, musela som vypátrať, čo sa stalo. Možno sa mi podarí poriešiť Elijaha a Sama, ale stále som nevedela, čo s Fernandom. A ak mám byť úprimná, netúžila som chodiť s chlapcom o deväť-desať rokov mladším odo mňa.

„Pozor!"

Fernando ma chytil za plece a stiahol dozadu. Urobil to práve včas, aby mi zabránil do niekoho vraziť. Zatackala som sa, no rýchlo nadobudla stratenú rovnováhu. Muž pred nami takisto zastal a potom sa otočil, zrejme počul Fernandov krik.

Pod kapucňou sa skrývala známa tvár.

„Pán Hale," prehovoril Fernando. „Dobré ráno."

„Prosím ťa," mávol na neho rukou a potom si stiahol kapucňu z tváre. „Volaj ma Cayden ako ostatní študenti, ináč si pripadám ako dôchodca."

„Čo tu robíš?" opýtala som sa ho.

„Bez pozdravu," pokrútil nado mnou hlavou. „Naozaj by si si mala vziať príklad tuto z Fernanda. To už vyučujúci nemôže ísť v kľude počas nedele ani nakupovať?"

„Nepripadáš mi ako typ, ktorý miluje nakupovanie."

„Nenávidím ho."

Presne ako ja.

„Ale toto je jediná lekáreň v celom mestečku, ktorá je otvorená i v nedeľu," pokrčil plecami.

„Nie je vám dobre?" opýtal sa Fernando.

„Ja som v pohode," Cayden mávol rukou. „To náš kamarát Sam leží na smrteľnej posteli."

„Čože? Čo sa stalo?" opýtala som sa.

„Nie som si istý, čo jedol na večeri s Ameliou, ale totálne ho to odpálilo. Celú noc nespal a bolí ho žalúdok."

„Ach," zasmiala som sa. „Všetkým nám prišlo zvláštne, keď Amelii povedal, že varí výborne. Zjedol celú porciu jej delikatesy, to sa bude spamätávať ešte dlho."

„Čo jedli?"

„Cestoviny so syrovou omáčkou," povedala som.

„A z toho si tak pokazil žalúdok?"

„Bola to veľmi pikantná syrová omáčka," dodala som na vysvetlenie.

„Nebola zase až taká pikantná," namietol Fernando.

„Ochutnala som z nej za lyžicu a skoro som umrela. Neviem, či tam okrem čili pridala ešte aj niečo iné, no zjesť celú porciu je hazardovanie so zdravím."

„Dobre vedieť, že pri Amelii treba radšej chodiť do reštaurácie," poznamenal Cayden.

Zamračila som sa. Ach, takže Cayden takisto ide po Amelii? Prečo ma to tak prekvapilo? Sníval o nej predsa každý chlap na tejto škole.

„Povedz Samovi, že v mene celej ubytovne sa za Ameliu ospravedlňujeme a prajeme mu skoré zotavenie," odvetila som chladne.

Zvrtla som sa na päte a odpochodovala smerom k predajni, kde som brigádovala. Začula som za sebou kroky a otočila sa, aby som zazrela, kto ma naháňa. Zazrela som Fernanda. Sklamalo ma to.

„Čo sa stalo?" opýtal sa ma Fernando. „Prečo si sa rozbehla preč?"

„Rozbehla?"

„Letela si ako šarkan."

Až vtedy som si uvedomila, že fučím ako fúria a že prsty som mala zaťaté v päste. Uvoľnila som ich a pozrela sa na svoje dlane. Prečo som bola nahnevaná kvôli nevinnej retardovanej poznámke od Caydena? Veď to nič neznamenalo.

Och, nie! Veľmi dobre som vedela, čo značili tieto pocity v mojom vnútri. Veď Cayden bol iba arogantný idiot, ktorý mi počas prvých dní na tomto svete znepríjemňoval každý jeden deň. Odkedy som si ho tak obľúbila? Veď som ho poriadne ani len nepoznala.

V mysli sa mi vybavil jeho úsmev, keď sme sa spolu zhovárali na streche. Doriti...

„Mali by sme sa poponáhľať," povedala som Fernandovi. „Za chvíľku budeme otvárať predajňu."

Výhovorka pekne biedna.

„Máš pravdu, poďme teda, inak nás vedúca bude celý deň dusiť."

Prešli sme po chodbe a vošli do bočnej uličky, ktorá viedla k toaletám. Nevošli sme však na záchody, ale namiesto toho zahli do opačnej strany. Fernando strčil do dverí, ktoré boli určené len pre zamestnancov a potom sme spoločne vyšli na širšiu chodbu, ktorá bola v porovnaní s vnútrajškom centra omnoho škaredšia a špinavšia.

Zastali sme pri zadnom vchode do predajne a Fernando zabúchal na dvere. O chvíľku neskôr nám otvorila dvere pani v stredných rokoch.

„Tak tu ste, decká, už som si myslela, že ste sa dnes uliali z roboty," povedala.

Ustúpila a my sme vošli dovnútra. Obaja sme vošli do šatne, kde sme si z vlastnej plechovej skrinky vytiahli zásteru s logom obchodu a potom vyšli na predajňu.

„Isabella, mohla by si prebehnúť celú predajňu a upratať všetky regály, kde je rozhádzaný tovar? Fernando, ty zbehni naspäť do skladu a skontroluj, či do kasy natiahne všetok tovar," ihneď nám zadelila robotu vedúca a Fernandovi strčila do ruky čítačku čiarových kódov.

Preletela som police s domácim tovarom a gýčovými dekoráciami. Fernando medzitým zmizol v sklade. Kým som stála pri stole, na ktorom boli rozhádzané jesenné svetre a hrubé mikiny, myšlienky sa mi neustále krútili okolo reakcie na Caydena.

Neexistuje, že by som bola do neho zamilovaná. Len ma sklamalo, že išiel takisto po Amelii, to je celé. Myslela som si, že bude iný. Zatiaľ som iba voči nemu pociťovala náklonnosť, nebola som do neho zamilovaná. Ako by som sa aj mohla zamilovať do fiktívnej postavy? Navyše v tele študentky? Nerozkrikovala som sa náhodou dnes ráno na chodbe pri Ivy, že ak si niečo začne so Samom, dostane ho do basy? Och, ako som mohla byť taká pokrytecká? Ale pri mne to bolo iné. Ja som bola dospelá.

„Si v pohode?"

Strhla som sa a zdvihla hlavu. Fernando stál pri mne a pozorne ma sledoval.

„Hej, som v pohode," odvetila som s predstieraným úsmevom.

„Naozaj? Lebo už asi piatykrát skladáš ten istý sveter stále dookola," nadvihol obočie.

Zastala som a pozrela sa na sveter, ktorý som držala v rukách. Očami som skontrolovala stôl. Všetky kusy oblečenia boli už poskladané a naukladané do úhľadných kôpok. Mal pravdu. Skvelé! Nič iné mi nechýbalo, iba údajný „bad boy", ktorý si ma všíma akoby som bola jediné dievča na planéte, na ktorom mu kedy záležalo. Isteže, romantické a vedela by som si vychutnať takúto náklonnosť, ale teraz sa mi to zrovna nehodilo.

Rýchlo som poskladala posledný kus a potom ho hodila navrch. Vstala som a potom sa obrátila k Fernandovi. Netušila som, čo mu povedať.