Taktické porady sa zo zásady konali len za prítomnosti všetkých obyvateľov ubytovne – až doteraz. Bola nedeľa ráno a Amelia ešte stále spala, zatvorená v izbe. Zato my študenti už sme sedeli s kávami za stolom. Atmosféra bola porovnateľná so včerajškom, keď nás Amelia pripravovala na svoje vysnívané rande. Zdalo sa, že skoré rána neboli pre obyvateľov tejto ubytovne ničím príjemným.

„Načo si nás sem zavolala, Ivy?" opýtala som sa jej. Pripadalo mi to podozrivé. „A navyše ešte bez Amelie?"

„Dnešná porada musí byť bez Amelie, pretože hlavnou témou bude Amelia."

„Takže ju ideme oficiálne ohovárať?" rypla som do Ivy.

Uštedrila mi buchnát do chrbta a potom sa obrátila k zvyšku sediacemu za stolom. Odkašľala si. „Máte nejaké informácie o tom, ako to napokon včera dopadlo?" spýtala sa.

Pozrela som sa po ľuďoch sediacich za stolom. Elijah odovzdane hľadel do šálky kávy. Vyzeral, že sa každú chvíľu zosype.

Fernando síce sedel medzi nami s kávou, no jeho zaťatá sánka vypovedala o tom, že by sa odtiaľto najradšej vyparil.

Tyler ako jediný spolupracoval, no namiesto pridania klebety iba pokrútil hlavou: „Po tom, čo nás Amelia vyrazila z kuchyne, neviem o ničom. Nepočul som ale, že by šli k nej do izby, ak sa pýtaš práve na to, takže zrejme strávili väčšinu večera v obývačke."

Ivy si povzdychla. Jej porada sa nevyvíjala smerom, aký si predstavovala.

Tentoraz sa ozval Fernando: „Keď som sa včera večer vrátil domov z práce, Sam akurát odchádzal. Sám. Amelia zostala tu."

„O koľkej?" ihneď sa ho spýtala Ivy. Uši jej zastrihali.

„O deviatej večer sme zatvárali, takže asi okolo pol desiatej."

„Och, to bolo ešte skoro," premýšľala Ivy nahlas. „Večer som bola dole v kúpeľni, aby som sa osprchovala a stále pozerali dajaký film. Takže zrejme môžeme predpokladať, že ich rande napokon nevyšlo."

Elijah zdvihol hlavu. Sekundu dozadu vyzeral, že mu každú chvíľu pukne srdce od žiaľu, teraz bol vysmiaty ako slniečko. Zahryzla som si do jazyka, aby som to nejako neokomentovala. Nechcela som mu kaziť radosť, ale ak tí dvaja včera večer chceli mať sex, nepotrebovali sa zavrieť u Amelii na izbe. Na druhej strane, keby ho nechceli mať pred deckami, načo sa skrátka nezobrať a neprespať v nejakom hoteli na jednu noc?

„Asi bude lepšie, keď sa jej na to zo zdvorilosti nebudeme pýtať," pokračovala Ivy vo svojej stratégii. „Myslím si, že jej na tom dosť záležalo a ani začiatok nevyzeral sľubne."

„Čo sa stalo?" opýtal sa Fernando.

„Och, tá zhorená mikrovlnka je jej robota," odvetila Ivy. „Všetko napokon dopadlo tak, že musela variť odznova a jedlo nebolo... dobré."

„Ako to viete?"

„Nechala zašpinený hrniec hodený v umývadle. Ani ho len nenamočila. Ochutnali sme z neho. Myslela som si, že asi umriem," opisovala Ivy.

Tyler vstal od stola. Podišiel k umývadlu, kde bol ešte stále hodený hrniec. Po tom, čo nás vyhodila, sme ho nechali tam a Amelia sa zjavne po svojom rande neunúvala po sebe upratať. Vedeli sme, že je bordelárka. Ak to niekto aj o nej nevedel, stačilo jej nazrieť do izby a bolo hneď všetko jasné.

Amelia pôsobila ako upravená žena, ktorá má svoj život pevne usporiadaný a má všetko pod kontrolou. Až keď ste nazreli dovnútra, pochopili ste, že jej život je iba jeden veľký neorganizovaný chaos.

„Mal som ho aspoň namočiť," povedal skrúšene Tyler. Odmietal sa viac hrnca dotknúť bez rukavíc, alebo podísť bližšie. Obrátil sa namiesto toho ku kanvici. „Skúsim do toho naliať horúcu vodu. Možno to povolí."

„Mali by sme požiadať riaditeľa, aby prispel na umývačku riadku," zmenila tému Ivy. Vyzeralo to tak, že Ameliino rande už bolo definitívne ukončené. „Bývame tu šiesti. Na také niečo sa umývačka hádam už oplatí."

Fernando zastal pri Tylerovi. Pozrel sa na neho s otáznikom v očiach.

„Si si istý?" spýtal sa ho Tyler. „Nie je to pokazené, ale tá chuť ti odpáli poháriky."

Vzdychla som si a vzala z kovového stojanu na stole lyžicu. Otočila som sa na stoličke a podala ju Fernandovi.

„Díky," povedal a vzal si ju z mojich rúk.

Podišiel k hrncu a nabral do lyžice kúsok omáčky. Aj napriek tomu, že stála v hrnci až do rána, vôbec nezhustla. To svedčilo o nadštandardných Ameliinych schopnostiach.

Všetci sme sledovali, ako si Fernando strčil lyžicu do úst. Očakávali sme záchvat horúčavy a sĺz, všetci sme si tým predsa včera prešli. Pokiaľ sa jednalo o mňa, bolo jasné, že už nikdy v živote nedám do úst nič, čo pripravovala Amelia. Až kým v tomto príbehu neumriem. Bodka.

„Nie je to zlé," odvetil Fernando a potom si nabral ďalšiu lyžicu.

„Žartuješ, však?" pozrel sa na neho Tyler.

„Je to lepšie ako tie, čo vôbec neochutí," mykol plecom Fernando a hodil lyžicu naspäť do hrnca. „Ak sme teda s dnešnou poradou skončili, musím ísť."

„Och, aj ja," zamrmlala som a vstala.

Staré malé nákupné centrum, v ktorom som predtým bola v Amelii nakupovať oblečenie, ma zamestnávalo na brigádu. Hoci cez týždeň som tam často nechodila, nedele boli moje, nakoľko starší zamestnanci chceli byť aspoň cez víkend doma. Takže mi prischli všetky sviatky, nedele a časti sobôt.

Vybehla som nahor do izby a prezliekla sa do obyčajných nohavíc a trička. Natiahla som na seba mikinu a chcela zísť naspäť do chodby, keď mi niekto zaklopal na dvere.

Prešla som k nim a otvorila ich. „Ivy?" spýtala som sa. „Čo je?"

„Chcela som sa s tebou porozprávať ešte predtým, ako odídeš dnes do práce, keďže zajtra je pondelok a večer sa asi už nevidíme. Ale nechcela som to riešiť pred chalanmi."

„A čo také?" oprela som sa o zárubňu a pobavene ju sledovala.

Ak niečo nechcete riešiť pred chalanmi, tak je jasné, že chcete riešiť práve chalanov. Ivy sa však v pôvodnom príbehu nevyskytovala, pretože Isabella nikdy nebývala na tejto ubytovni. Takže som nemala ani tušenia, čo toto dievča odo mňa chce.

„Chcem, aby si mi pomohla zbaliť Sama," vybalila na mňa.

Oči mi takmer vypadli na podlahu: „Sama? Pre teba?"

„S Ameliou to zjavne nevyšlo," pokrčila plecami. „Tak som si povedala, že to skúsim ja."

„Ale, Ivy," mávla som nad ňou rukou. „Vieš, že Sam má všetky dievčatá zaškatuľkované ako žiačky a nikdy voči nim nebude nič cítiť. Na rozdiel od iných učiteľov, ktorí tam občas skĺznu v myšlienkach, Sam je v tomto úplne nevinný."

Mala som to otestované na vlastnej koži. V ten deň, keď som trčala v zborovni za to, že som zaspala na Caydenovej hodine, som hodila na jeho adresu dvojzmyselnú narážku a Sam ju absolútne nepochopil, pretože na také veci pri mne skrátka nemyslel. Zato Cayden sa skoro zadrhol vlastnými slinami. Bolo ihneď jasné, že keby sme ich mali oboch postaviť do rovnakej situácie, Sam by odkráčal slobodný a Cayden s frajerkou mladšou o desať rokov.

„Chcem ho," zavelila Ivy. „A ty mi v tom pomôžeš! Prosím."