Pootvoril pery, chcel čosi povedať. Vtedy sa tichom ubytovne ozval zvonček. Vbehla som do svojej izby, aby som cez okno vyzrela von na dvor. Sam stál pri kovovej bráničke a hoci ju mohol otvoriť a vojsť dovnútra ako minule, teraz zdvorilo zazvonil. Vzápätí sa otvorili dvere a po chodníku za ním utekala Amelia, aby ho pozvala dovnútra.

Svoju obľúbenú červenú teplákovú súpravu a biele tričko vymenil za slušné nohavice a košeľu. Keď som videla tie prvé gombíky rozopnuté, preglgla som. Môžem sa ja vykašľať na nejaké sprosté puto! Každá jedná ženská, ktorá by nešla po ňom len zato, že vyzerá ako vyzerá, musí byť vymetená v hlave! A ja takisto!

Vybehla som naspäť na chodbu.

„Už je tu?" obrátil sa ku mne Tyler.

Prikývla som mu namiesto odpovede.

Tyler sa otočil, že sa zavrie v izbe, ale ja som ho chytila za rameno.

„Ani sa nehni," povedala som mu šeptom. „Dnešný večer musím mať pod dozorom!"

„Ale prečo?" takmer zakvílil. „Kázala nám zavrieť sa na izbe. Nepoznáš ju, ale ak to porušíme, urobí nám tu zo života peklo."

„Šššš," prikryla som mu ústa dlaňou. „Už idú."

Bez toho, aby stihol čokoľvek urobiť, som sa s ním šmarila o zem v chodbe na poschodí. Nadvihla som hlavu a nazerala ponad zábradlie.

Vchodové dvere sa otvorili a Amelia vošla dnu. Napriek tomu, že sme sa tu vždy vyzúvali, aby sme nemuseli upratovať, teraz cupkala po drevenej podlahe v lodičkách na ihličkových podpätkoch. Ani Samovi nedovolila vyzuť sa. Jeden z jej kontrolných pohľadov zaletel na poschodie – ihneď som hlavu prilepila o zem. Keď sa Amelia ubezpečila, že na chodbe fakt nikto nie je, stiahla Sama do kuchyne.

„Isabella!" zašeptal mi Tyler naliehavo do ucha.

Yup, ešte stále som bola prevesená cez chudáka chlapca. A zjavne to bolo trápne iba jemu. Prečo by to mňa malo privádzať do rozpakov? Bol to predsa iba chalan, rovnako ako Elijah a ostatní. Pustila som ho preto bez najmenšej reakcie a pomaly vstala. Oprela som sa o zábradlie a naťahovala krk, hoci som dole nemala šancu dovidieť.

„Niečo som doniesol," počula som Sama zdola. „Iba maličkosť. Viem, že by si nemala, ale je dnes sobota, tak som si povedal, že jeden pohárik nikomu nezaškodí."

„Och, priniesol si víno?" zaradovala sa Amelia.

Nakoľko na nás dávala pozor ako vychovávateľka, nemala by tu piť aj napriek tomu, že má po pracovnej dobe. Neverila som, že tie vína zašité v chladničke používa Tyler na prípravu omáčok.

„Hmm, fľaša vína na úvod nikdy nie je zlá," zamrmlala som si pre seba potichu. „Hlavne, keď ešte aj trafí dobrý ročník."

„Na prvé rande treba víno?" opýtal sa ma Tyler.

Nevšimla som si zvedavosť v jeho očiach.

„Závisí od slečny, ktorú chceš okúzliť," vysvetľovala som mu. „Vínom nikdy nič nepokazíš, no ja, napríklad, nebudem ohúrená. Patrím medzi tých úbohých ľudí, pre ktorých je víno príliš ťažké na žalúdok. Stačí mi jeden-dva poháre a do rána tyčkujem."

Tyler zažmurkal: „Pila si už víno?"

Až teraz som na neho pozrela. Úplne som zabudla na to, že Isabella je neplnoletá a teda sa nepatrí, aby sa nalievala vínom. Hoci aj na Halloweenskej oslave sa študenti snažili dovnútra prepašovať alkohol, ja som hovorila už ako skúsená alkoholička.

„Len raz," zaklamala som okamžite.

Definitívne mi to nezožral.

„Každopádne, Amelia by ho mala teraz pohostiť. Definitívne ho tvoje jedlo ohúri. Ak si však bude ženu vyberať podľa toho, či vie variť, bude z Amelie po svadbe veľmi sklamaný."

Prešla som ku schodom. Tyler ma schytil za zápästie: „Hádam len nejdeš dole!"

„Chcem aj dačo vidieť. Máme šancu vkĺznuť do spoločenskej miestnosti cez druhé dvere. Odtiaľ sa môžeme schovať za gaučom a stôl v kuchyni je v rohu, takže nemajú šancu nás vidieť."

„Amelia ťa zabije."

„Nemusíš ísť so mnou, ak nechceš," odbila som ho.

Pridržiavajúc sa zábradlia som opatrne kládla jednu nohu za druhou pri samom kraji schodov. Vŕzgal iba ich stred, takže sa mi darilo zísť dole takmer nečujne. Tyler nasledoval môj príklad. Využili sme chvíľku ich nepozornosti a vkĺzli do obývačky ako duchovia.

„A kde sú decká?" počula som Sama z vedľajšej miestnosti.

„Išli hore, aby nám dopriali trocha súkromia," odvetila Amelia srdečne. Opäť bola v móde príjemnej spoločníčky bez štipky agresivity. „A Fernando brigáduje."

„A čo Isabella? Ako sa zabývala?"

Intenzita hlasitosti Samovho hlasu sa menila. Predpokladala som, že to je kvôli tomu ako sa prechádza po kuchyni. Počkať, ak sa prechádza po kuchyni, je dosť možné, že nazrie aj do obývačky, v ktorej sme sa obaja nachádzali.

„Poďme ku gauču," pošepla som Tylerovi. „Musíme sa tam ukryť."

Prikrčení sme prebehli k pohovke.

„Vyzerá to tak, že sem celkom zapadla. Spočiatku som o ňu mala obavy, ale celkom dobre sa adaptovala," odpovedala mu Amelia.

Zastala som a vyrovnala chrbát. To budem hlavnou témou ich dnešnej debaty? A čo som sa mala opúšťať zavretá v izbe do konca svojho života? Naozaj som nemala na výber, ak som sa odtiaľto chcela dostať!

Samove kroky sa náhle približovali.

„Isabella!" potiahol ma Tyler za rukáv.

Precitla som. Obaja sme sa hodili na gauč a snažili sa na ňom ľahnúť tak, aby sme zaberali do najmenej miesta. Kvôli zadnému operadlu si nevšimnú, že tam ležíme. Hoci pôvodný plán bol krčiť sa pri zemi, toto bolo omnoho pohodlnejšie. Malo to však jeden háčik – teraz som kompletne ležala na Tylerovi.

Vtedy na chodbe mi nebolo trápne držať sa ho, keď ste na ňom ale ležali, to už bola troška iná story. Tyler očervenel teraz v tvári ako paradajka. Začal sa podo mnou mrviť, no ja som ho chytila za plecia a zatlačila ďalej do gauča.

„Nesmieš sa hýbať," povedala som mu potichu do ucha. „Ináč si všimnú, že sme tu."

„Vyzerá to tak, že má doma nejaké problémy," prehovoril Sam.

Tyler ustrnul. Vyplašenými očami sa mi pozrel do tváre. Nebol si istý, či som pripravená počuť rozhovor dvoch dospelých ľudí o mne bezo mňa. Navyše s Tylerom po boku, ktorý všetko takisto počul. Bol ohľaduplný. Chápal, že každý z nás má niečo, čo si chce nechať pre seba.

„Si s tým ok?" naznačil mi ústami.

Prikývla som a obrátila sa ku dverám do kuchyne.

„Áno," odpovedala Amelia. „Vraj jej rodičia náhle zmizli a ona prišla o strechu nad hlavou. Keď ste ju sem priviedli v prvý deň, nemala ani len náhradné oblečenie. Musela si všetko kúpiť. Pomohla som jej najviac, ako sa len dalo, samozrejme."

„To bolo od teba veľmi milé."

„Najviac ako sa len dalo," zašomrala som. „Strčila mi do rúk svoje rozťahané veci a teraz jej robím opravovačku esejí."

„Opravuješ za ňu práce študentov?" opýtal sa Tyler.

„Áno, ale nikomu o tom nehovor," priložila som mu ukazovák na pery. „Je to naša interná dohoda. Tak sa mi podarilo zarobiť si nejaké peniaze predtým, ako som si našla brigádu v obchode."

„Myslela som si, že to bude pre ňu zdrvujúce. Ešte aj decká v puberte také niečo berú ťažko. Ale ona sa s tým vyrovnala pomerne rýchlo," pokračovala Amelia v mojej psychologickej analýze. „Ale správa sa ináč, než som si myslela."

„Hej, viem. Aj Cayden mi povedal, že je úplne iná, než kedysi. Možno je to následok traumy, ktorú zažila, keď jej rodičia zmizli?"

„Traumy," zopakovala som neveriacky.

„Isabella?" Tyler sa odvážil dotknúť mojej tváre. „Si v poriadku? Nemusíme to počúvať, ak nechceš."

Alarm v mojej hlave sa rozhúkal. Chalan sa ma dotkol na tvári. To neveštilo nič dobré.

Vzala som mu ruku a potom ju od seba odstrčila. „Som v pohode," odvetila som rozhodne.

„Okej," odvetil a stiahol sa.

Bola som na neho hnusná, len mal o mňa obavy, ktoré boli omnoho úprimnejšieho charakteru, než tie od Elijaha.

„Otvorili by si, prosím, zatiaľ to víno?" požiadala Sama Amelia, aby zmenila tému a odviedla jeho pozornosť odo mňa. „Ja nám zatiaľ pripravím jedlo."

„Pripravím," zopakovala som. Dlaňou som dusila svoj smiech. „Skôr šupnem to do mikrovlnky."

Môj chichot prerušilo pípanie mikrovlnky.

„Čo si im vlastne uvaril?" opýtala som sa Tylera.

„Krémové Toskánke kurča. Stačí jej to iba zohriať a... dúfam, že zložila zvrchu alobal."

„Ale prosím ťa," buchla som mu do pleca. „Amelia síce nevie variť, ale nie je zase až taká hlúpa."

Dokonca aj ja som vedela, že lesklé veci do mikrovlnky nepatria.

„Amelia?" začuli sme Samov vystrašený tón.

Puknutie zátky sme nezachytili. Namiesto toho zaplnil kuchyňu chaotický Ameliin vreskot. Obaja sme vyskočili z gauča a nazreli dovnútra.

Samozrejme, že sa pozabudla a strčila ten alobal do mikrovlnky. Vo vnútri to teraz svetielkovalo ako na diskotéke a kým sme sa na to všetko ohúrení pozerali, vnútrajšok mikrovlnky začal horieť.

„Musíme ju rýchlo vypnúť," poradil jej Sam.

Amelia prebehla krížom cez kuchyňu. V polke cesty v návale paniky zle stúpila a členok sa jej pod vratkým podpätkom vyvrtol. S hrôzou v očiach som sledovala, ako sa celá rozpleštila na zemi. Z úst jej vyšla taká spŕška vulgarizmov, akú som od nej ešte nepočula.

„Preboha, Amelia, si v poriadku?" priskočil k nej Sam.

Nuž, starostlivo upravené vlasy mala strapaté, zradná lodička bola zničená a jej sa po čele tiahla popálenina, ktorú si spôsobila, keď hlavou zaryla do rohožky pred umývadlom.

Ihneď sa zdvihla na nohy. „Jasné, nič sa nestalo," povedala s úsmevom.

Náhle si spomenula na mikrovlnku a obrátila sa k nej. Kým zaradom šťukala jedno tlačidlo za druhým, Sam podišiel k nej a odpojil ju z elektriny. Zjavne zvládal stres a nečakané situácie omnoho lepšie, než ona.

Bzukot mikrovlnky stíchol. Amelia na nej otvorila dvierka. Kuchyňu zaplnil smradľavý dym.

„Si si istý, že to bolo iba obyčajné kurča?" otočila som sa k Tylerovi. „Alebo obyčajný alobal? Plastové časti z mikrovlnky sa roztopili."

„Asi bude na vine skôr lacná mikrovlnka, než strieborná fólia," povedal Tyler. „No to bude pre Ameliu ten najmenší problém."

„Môžu to teraz vôbec jesť?" opýtala som sa ho. Musela som si chytiť nos, lebo ten štipľavý smrad prenikol až do obývačky.

„Presne na to narážam. Ja by som to viac neriskoval," povedal mi Tyler. „A obzvlášť nie pred návštevou, na ktorú chcem urobiť dobrý dojem. Takže jej neostáva nič iné, iba niečo narýchlo uvariť."

Opäť sme zvedavo vyzreli spoza rohu. Amelia stála zničená uprostred kuchyne. Jej dokonalý plán sa rozpadol po desiatich minútach od štartu. Otočila sa k Samovi. „Otvoríme teda aspoň to víno?" opýtala sa.

Schovali sme sa za stenu. „Asi je čas na ústup," povedala som Tylerovi. „Ak bude Amelia niečo variť, istotne ho vyženie do obývačky pozerať telku."

Prikývol.

Potichu sme zdúchli z obývačky do chodby a odtiaľ pretancovali ku schodom. Amelia bola taká zúfalá, že si nás ani len nevšimla. Zo schodov sme počuli, že si pripili bez jedla a ona sa teraz hrabala v skrinke, aby našla niečo, čo by zvládla uvariť.

„Je tam niečo, čo zvládne?" spýtala som sa Tylera.

„Ostatní si tam ponechali nejaké instantné cestoviny. Tie snáď zvládne. Tuším Ivy si kupuje nejaké so syrovou omáčkou. Keby ich spravila a nakrájala do toho niekoľko sušených paradajok, ktoré mám v chladničke, nemuselo by to byť také zlé. A na okne mám čerstvú bazalku, to vždy vyzerá lepšie."

Jeho kreativita už fičala naplno.

„Och, Tyler," potľapkala som ho po pleci. „Môžeš sa ženiť."

„Prečo?" opýtal sa zvedavo.

„Chlap, ktorý nečaká na to, že ho obslúži žena a vie sám navariť? Keď budeš dospelý, budú sa o teba trhať."

Odvrátil odo mňa pohľad, ale bolo jasné, že ho moje slová potešili.

Zastali sme na prvom poschodí a teraz sa už pohodlne opreli o zábradlie. Dvere na jednej z izieb sa otvorili a na chodbu vyšiel Elijah. Keď nás zbadal stáť vonku, prišiel rovno k nám.

„Stalo sa niečo? Zdalo sa mi, že som počul Ameliu vrešťať aj cez moje slúchadlá."

„Práve podpálila mikrovlnku," oznámila som mu. „Ale nešťastie je už zažehnané. Teraz len musí niečo narýchlo uvariť. A pritom zase nepodpáliť celú kuchyňu."

„Hasiaci prístroj je na chodbe," odvetil Elijah pohotovo. „Asi sa mi teda oplatí pobudnúť nejakú chvíľu na chodbe."

„Aby si ju v prípade požiaru mohol zachrániť ako hrdina?" nadvihla som obočie. „Máš to zjavne premyslené do detailov."

Tyler striedavo skákal pohľadom zo mňa na Elijaha.

„Páči sa ti Amelia?" opýtal sa prekvapene.

„A tebe azda nie?" oplatil mu to otázkou Elijah. „Veď to je dokonalá ženská!"

Tyler mu neodpovedal. Namiesto toho sa pozrel na mňa, akoby mi chcel čosi povedať, ale potom iba mykol plecami a odvrátil sa. Neviem, či zrovna slovo „dokonalá" presne vystihovalo jej kvality, ale pre Elijaha bola istotne perfektná. Otázkou zostávalo, či bude taká dokonalá aj pre Sama.

Asi po polhodine bolo jasné, že Amelia pripravovala instantné cestoviny. Spoznali sme to hneď podľa vône syrovej omáčky, ktorou vždy napáchol celý dom, keď varila Ivy.

„Nerád to priznávam," schmatol Elijah Tylera za plece. „Ale presvedčiť ťa, aby si varil pre všetkých bolo asi to najlepšie rozhodnutie v mojom živote."

„Ale Elijah," doberala som si ho. „Ak chceš žiť s Ameliou, musíš sa pripraviť na to, že do konca života budeš jesť iba mrazené polotovary a instantnú stravu."

„Večera je hotová, Sam," ozvalo sa z kuchyne.

Stíchli sme. S natiahnutými ušami sme sa snažili zachytiť čo i najmenší detail. Ako Sam ohodnotí Ameliine kuchárske zručnosti?