Napriek tomu, že školská Halloween oslava končila v normálnom čase, presne podľa školského poriadku, mala som pocit, akoby sme všetci do rána žúrovali. Aspoň sme tak vyzerali, keď sme v sobotu ráno všetci do jedného sedeli za jedálenským stolom v kuchyni so šálkou horúcej kávy v ruke.

„Stalo sa niečo?" opýtala sa Ivy a potom zazívala. „Len málokedy sa stáva, že máme poradu takto skoro ráno."

Amelia, zvolávačka dnešného stretnutia, sa narovnala na stoličke. Bola už oblečená a namaľovaná, hoci bola sobota. Posledné dni sa pri mne už viac nehrávala na dokonalú dámu a chodievala preto po ubytovni iba v širokom voľnom tričku a nejakých nohaviciach. Červené nafarbené vlasy mávala zväčša vypnuté do strapatého drdola navrchu hlavy, mejkap chýbal. Teraz bola opäť v plnej výzbroji, čo sa ženských zbraní týkalo.

Pozrela som sa na Elijaha. Hoci predtým od Amelie nedokázal odtrhnúť oči, teraz jej nevenoval pozornosť. Namiesto toho v ruke držal hrnček svojej kávy a zízal do nehybnej čiernej hladiny. Z jeho opuchnutých očí bolo jasné, že on naozaj celú noc nespal.

Potlačila som vzdychnutie a donútila sa pozrieť na Ameliu. Prečo si nás sem zavolala tak skoro ráno? Bolo jasné, že hoci bol víkend, nikto z nás nebol pripravený vstať.

„Zavolala som si vás sem, pretože sa s vami potrebujem o niečom vážnom porozprávať a dohodnúť."

„Mohla by si to urýchliť?" prehovoril Fernando ako prvý. „Dnes doobeda brigádujem."

„Dobre teda," poškrabala sa vo vlasoch a pozrela na nás. „Dnes večer sem príde na večeru Sam."

Ivy začala ujúkať. Ak som sa doteraz cítila kvôli Elijahovi zle, teraz som mala pocit, akoby mi Amelia dala päsťou do žalúdka. Takže v mojej verzii príbehu sa Isabellina platonická láska k Samovi ani len nezačala. Opäť som ukradomky pozrela na Elijaha. Stále odmietal s kýmkoľvek nadviazať očný kontakt. Neuniklo mi ale, že zovrel uško na hrnčeku tak mocne, až mu zbeleli hánky.

Vydýchla som si. Nebolo odo mňa správne, že to robím, ale za pokus to stálo. Nevedela som, ktorým smerom sa má náš príbeh uberať.

„Budete tu mať rande?" opýtala som sa jej. „Tu v tejto ubytovni? Nebolo by lepšie, keby ste namiesto toho šli radšej niekde na večeru?"

„Nakoľko sme sa dohodli iba včera večer," odvetila mi Amelia, „bolo jasné, že na sobotu večer dnes nikde nič voľné nezoženieme. Tak som si povedala, že pozvem Sama na večeru sem."

Famózne.

„Hmm, počkaj," opäť som namietala. „A čo budete jesť?"

„Uvarím niečo predsa," povedala.

„Počkať, počkať," pridala sa ku mne aj Ivy. „Veď ty nevieš variť!"

„Preto by som vás chcela požiadať o malú láskavosť," použila svoj najlepší úsmev a najmilší tón, aký som kedy u nej počula.

„Láskavosť," zopakovala som s nadvihnutým obočím.

„Chcem, aby dnes večer bolo všetko úplne dokonalé. Preto by som potrebovala pomoc s varením. Tyler, pomohol by si mi, prosím?"

Tyler, ktorý doteraz ticho sedel medzi nami za stolom, na ňu prekvapene zažmurkal: „J-jasné, pomôžem ti, ak chceš. S čím presne potrebuješ pomôcť?"

„Nuž, ideálne by bolo, keby sme niečo uvarili už dopredu a ja to potom zohrejem."

Rozosmiala som sa. Hneď mi prišlo zvláštne, keď spomenula varenie. V tomto sme si boli podobné. Tak ako aj ja vo svojom predchádzajúcom svete, ani Amelia v tomto nevedela nič schopné uvariť. Takže chce, aby všetko uvaril Tyler a ona sa potom bude hrať na perfektnú kuchárku? Nuž, hovorí sa, že láska prechádza cez žalúdok, ale netušila som, že by sa Amelia rozhodla vsadiť práve na túto kartu. Mala kopec iných predností.

„Takisto by som potrebovala, aby sme domáce práce stihli ešte dneska," povedala. „Ivy tento týždeň vynáša smeti, Isabella by mala umývať kúpeľňu. Mohli by ste to spraviť ešte dnes doobeda, kočky? Budem vám veľmi zaviazaná."

„Ale samozrejme!" prikyvovala jej Ivy nadšene. „Ak ide o lásku, všetko je dovolené!"

Veru že nie je!

„Dobre, dobre," zamrmlala som a mávla rukou. „Fakt si nás kvôli tomu nemusela takto skoro ráno budiť."

„A ešte by som chcela, keď tu bude. Ideálne, keby ste zostali vo svojich izbách. Samozrejme, nemôžem vás do ničoho nútiť, nakoľko tu bývate a toto je slobodná krajina, ale..."

„Toto je smiešne," Fernando vstal od stola. Položil prázdnu šálku od kávy do umývadla a potom sa obrátil k Amelii. „Dnes aj tak celý deň pracujem. Prídem večer a potom si dám iba sprchu a zmiznem v izbe. Nemusíš okolo toho robiť taký cirkus."

Odišiel z kuchyne a potom sme počuli, ako dupe po schodoch. O necelú minút neskôr už išiel naspäť dole a dal si záležať na tom, aby treskol vchodovými dverami. Fernanda som ešte nevidela takto strácať nervy. Bol to hlavný „bad boy" príbehu, no zatiaľ nebol v mojej prítomnosti veľmi aktívny.

Ivy chytila Ameliu za ruku: „Chápeme to, Amelia. Chceš na neho urobiť dobrý dojem! V izbe mám nejaké sviečky, mohla by som ti ich požičať. Aby si mohla navodiť v izbe romantickú atmosféru. Čo ty na to?"

„To by bolo úžasné," tešila sa.

Mala som pocit, že sa mi dvíha žalúdok a ak tu zostanem sedieť ešte o minútu dlhšie, pošablím sa. Keď som sa posledný raz pozrela na Elijaha, vyzeralo to tak, že sa cíti navlas rovnako. Bola som sklamaná z Amelie. Po tom, čo sa predo mnou prestala pretvarovať, mi celkom prirástla k srdcu. Páčilo sa mi, že nie je šibnutá a nehrá sa na viac na pozitívne naladené slniečko. Smiala som sa, keď som ju videla nadávať počas opravovaní písomiek od študentov. Rátalo sa mi, keď si spokojne vydýchla a strčila mi do ruky bankovku za to, že som ju oslobodila od jej učiteľských povinností a čítala eseje za ňu. Náhle z nej bola našuchorená sliepka, ktorá sa snažila svojim perím čo najviac zaujať partnera. Nebývalo to ale vo vtáčej ríši opačne? Nebol to samček, čo sa snažil zapôsobiť? Myslela som si, že je omnoho nezávislejšia.

Vedela som, že ak túto otázku položím, asi tým Elijahovi zabodnem do chrbta nôž, no musela som sa to opýtať. Kvôli sebe.

„Fakt sa ti páči Sam?" opýtala som sa jej.

Elijah sa prudko nadýchol, no okrem mňa si to nikto nevšimol. Zato Tyler sa na mňa pozrel s otáznikom v očiach. Asi sa mu nepozdával tón, ktorý som použila. Amelia však bola myšlienkami niekde úplne inde a dávala iba polovičný pozor.

„Azda si slepá, Isabella?" povedala mi.

„Netvrdím, že nevyzerá dobre," začala som opatrne. Očami som skočila na Elijaha, no hneď naspäť na Ameliu. „No už sa nejakú dobu poznáte. Páči sa ti aj jeho povaha?"

„A prečo nie?" povedala. „Je milý a príjemný."

Z nejakých príčin som mala pocit, že sa k sebe nehodili. Amelia bola príliš pesimistická na to, aby dokázala fungovať s takým slniečkom ako bol Sam. Azda by k nej viac pasoval Cayden, ktorý bol rovnako sarkastický a uštipačný. Na druhej strane, hovorievalo sa, že protiklady sa priťahujú.

„Teraz sa hráš na moju mamu, Isabella?" opýtala sa ma s úsmevom. „Dnes si akási prehnane starostlivá."

Pokrčila som plecami: „Len ma to zaujímalo."

„Alebo žiarliš?" spýtala sa.

Takmer som sa oprskala kávou. „Nie, neboj sa," zasmiala som sa. „Tak vysoko nerúbem."

Sam bol sexi. Možno, keď máte chuť na nejakú jednorazovku a chcete na to nejakého brutálne príťažlivého chlapa. Bol aj milý a príjemný, ako povedala Amelia. Ale nevedela by som si predstaviť chodiť s ním. Na to som potrebovala niečo iné, čo mi vo vzťahu chýbalo. A prečo som doteraz väčšinu svojho života bola sama, hoci Rhonda do mňa za to neprestajne rýpala.

Hľadala som nejaké puto, ktoré by ma navždy spájalo s osobou, s ktorou som chcela zostarnúť. Či už to bude rovnaký vkus, alebo zmysel pre humor. Alebo rovnaký pesimizmus, či spoločné hejtovanie romantických kníh. Skrátka niečo.

Sam bol na takéto veci príliš dokonalý. Udusila by som ho svojou existenciou. Takže vzťah s ním v tomto svete nepripadal do úvahy. A mať s nim iba sex? Nuž, dokiaľ budem v tele Isabelly, šanca je nulová. Inak by skončil vo väzení. Prečo som sa teda čudovala, že po mojom príchode do tohto príbehu sa jeho dejová línia nadobro uzamkla?

„Budem musieť už ísť," dodala som a vstala. „Ak chcem, aby bola kúpeľňa doobeda vyluxovaná, musím kopnúť do vrtule."

„Máš to u mňa, Isabella!" usmiala sa na mňa Amelia.

Mávla som nad ňou rukou. Pobrala som sa rovno do kúpeľne, kde som vo vedre našla pohádzaný kopec handier. Natiahla som si na ruky gumené rukavice a potom v skrinke pod umývadlom v kúpeľni hľadala čistiace prostriedky. Kým som však drhla obkladačky v kúpeľni, myšlienky sa mi neprestajne krútili okolo zamilovanej učiteľky.

Amelia chcela, aby dnes bolo všetko tip-top. Snažila sa prispôsobiť jeho predstave o ideálnej žene. Naozaj chce byť vo vzťahu, kde bude musieť skrývať svoju pravú tvár? Alebo dúfa, že keď po čase zhodí zo seba masku, bude Sam už príliš hlboko na to, aby sa s ňou rozišiel? Videla som vo svojom okolí niekoľko prípadov, kedy táto stratégia nedopadla najlepšie. Bola som zvedavá na to, ako to všetko dopadne. Zadusila som v sebe zlomyseľný hlások, ktorý mi radil, aby som im dnešnú romantickú večeru prekazila.