No Cayden sa správaním nepodobal na nikoho, koho som poznala. Noel by sa takto definitívne nikdy nesprával. Navyše, ostatné postavy sa ani len slovkom nezmienili o tom, že by sa Cayden správal zvláštne, hoci mne mnohí povedali, že som iná a akoby vymenená.

„Čo je?" opýtal sa ma Cayden. „Je až také šokujúce, že som sem prišiel v kostýme? Všetci vyučujúci sa dohodli, že v nejakom prídu."

„Ale nie," mávla som rukou a konečne na neho prestala zízať. „Len som nečakala, že si ten typ osoby, ktorý si takéto udalosti užíva."

„Ani nie som," povedal a podišiel bližšie. Natiahol sa po jednom z koláčikov. „Ale ako učiteľ školy musím mať dozor aj počas takejto akcie. Prisámbohu, fakt by som radšej namiesto toho v pokoji doma opravoval hoc aj troje písomiek."

„Život učiteľa je ťažký," odvetila som a prešla k ďalšej mise. Bol čas okoštovať ďalšie lahôdky na stole. „Ja by som sa na takú kariéru nikdy nedala. Neznášam decká!"

„Si divná, Isabella," povedal. „Niekedy rozprávaš, ako keby si bola staršia, než ja."

„Staršia!" osopila som sa na neho. „Ako si dovoľuješ povedať, že som od teba staršia?!"

„Dokonca aj tá tvoja citlivosť na vek je tak príšerne podobná dospelým ženám, až to je nenormálne."

Žeby? Naozaj nájdem prvú postavu v príbehu, ktorá si uvedomí, že s Isabellou Starlightovou čosi nie je v poriadku? Dočkám sa výherného džingla?

„Asi len nejaká zvláštna fáza dospievania," pokrčil plecami.

Daeng! Dofrasa, teraz sme boli naozaj blízko. Prižmúrila som oči. Zazerajúc na Caydena Hala som premýšľala nad tým, ako diplomaticky vynadať svojmu vyučujúcemu do idiotov. Nespokojne som sa obrátila k jedlu. Neexistoval spôsob ako to urobiť bez toho, aby som neskončila zase po škole. Vzala som si ďalšiu vec zo stola, tentoraz akýsi pagáč s tekvicovými jadierkami.

Cayden ma chytil za zápästie a odtiahol mi ruku od úst, sklonil sa ku mne bližšie, aby som ho lepšie počula cez hudbu, ktorú Sam vypeckoval naplno: „Uvedomuješ si, že tento stôl má vystačiť pre celú školu."

Uvoľnila som prsty. Pagáč dopadol s nehlučným capnutím na stôl.

„Pre celú školu, alebo pre učiteľov, ktorí tu budú musieť mať počas celej noci dozor? Odtŕhaš od úst jedlo deckám?"

Pustil ma, akoby sa popálil. Než stihol čokoľvek povedať, schmatla som svoj pagáč zo stola a napchala si ho do úst. Videla som, ako sa mu oči rozšírili od pohoršenia, no mne to bolo jedno. Radšej nech ma majú za šialenú, než za originálnu Isabellu.

„Isabella!" začula som v dave svoje meno.

Obrátila som sa a zazrela, ako ku mne uteká Elijah. Mával na nás.

„Hmm, budem musieť už ísť," povedal Cayden, ledva ho bolo cez hudbu počuť. „Musím dávať na decká pozor!"

Rozosmiala som sa, keď som uvidela, ako v rozpakoch mizne medzi ostatnými študentmi a pripája sa k hlúčiku profesorov, aby sa dohodli, kto bude kde držať stráž. Toto jeho nedorozumenie si ešte užijem.

„Si v pohode, Zajka?" zavesil sa na mňa Elijah. „Videl som, ako ťa otravoval Cay."

„Nič sa nestalo," mávla som na neho rukou. „Len mi čistil žalúdok kvôli tomu, koľko som tu toho stihla pojesť."

„Chceš si zatancovať?" opýtal sa ma.

„Ja?" zasmiala som sa. „Prečo si oslovil mňa? Prečo sa nejdeš opýtať Amelie? A vlastne, prečo sa vkuse krútiš okolo ostatných dievčat, keď si hotový iba z jednej?" opýtala som sa.

Zamračil sa. Zdalo sa, že tieto slová sa ho dotkli ďaleko viac, než moje urážky.

„A čo mám robiť? Je jasné, že my dvaja nebudeme môcť byť nikdy spolu," povedal. „Pozri sa!"

Sam nechal hrať akýsi playlist a teraz odišiel od mixážneho pultu. Aj on zastal pri skupine vyučujúcich, ktorá sa spolu s riaditeľom dohadovala na službách a dozore počas párty. Cayden spolu s ďalšími teraz so založenými rukami postávali pri stenách telocvične, aby nezavadzali hlúčikom študentov, ktorí už tancovali. Iní sa práve fotili mobilmi a ďalší si naberali do pohárov nealkoholický punč.

Moje oči sa však presunuli smerom, ktorý mi naznačil Elijah. Amelia stála teraz spolu so Samom a vyzeralo to tak, že im stačila iba malá chvíľka na to, aby sa spolu dobre bavili. Zistili sme to podľa toho ako sa obaja smiali. Amelia bola opäť v maske dokonalej dámy. Neviem, či to bolo tým, že som ju už poznala, no tá umelá srdečnosť a úsmevy jej vôbec nepristali. Omnoho radšej som mala jej spontánne vzplanutia a frflanie, ktorými vždy zaplnila celú jedáleň, kým opravovala eseje.

„Ameliu nikdy nebudem môcť mať," povedal Elijah.

Potľapkala som ho po ramene. Ak aj ignoroval všetky spoločenské morálne pravidlá a živil v sebe nádej, že sa do neho Amelia raz zaľúbi aj napriek tomu, že by mal byť medzi nimi iba čisto profesionálny vzťah žiak-učiteľka, Sam túto nádej rozmrvil svojimi svalmi na prach.

„Je jasné, že dokiaľ bude on na tejto škole, nezmôžem sa na nič."

„Fakt by si chcel žiť so ženou, ktorá nepozná hranicu medzi študentom a mužom?" opýtala som sa ho.

„Je mi to jedno, Isabella! Som do nej zamilovaný a chcem ju držať za ruku! Bozkávať ju! Je mi úplne jedno, či tú hranicu pozná, alebo nie."

„Možno tebe je to jedno," povedala som mu. „Ale nemalo by ti to byť. Pretože ak stratí zábrany a niečo s tebou urobí, v konečnom dôsledku to ublíži iba jej. Takže ak ti na nej skutočne záleží, mal by si ju nechať na pokoji."

V očiach mu bolo badať hnev. Zaskočilo ma to. Ešte nikdy som Elijaha nevidela nahnevaného. Veď to bol iba blázon, ktorý často zo seba vysypal nejakú hlúposť. No teraz akoby sa zmenil. Akoby pred mojimi očami konečne dospel.

„Myslíš si, že som preto nevynaložil dostatok námahy?" spýtal sa ma. „Robil som čokoľvek, aby som na ňu zabudol! No nejde to!" Vytiahol si z úst umelé biele upírske zuby a potom nimi šmaril o zem.

„Elijah!"

„Kašli na to, Isabella!" Obrátil sa mi chrbtom a rozbehol sa priamo do davu.

„Elijah, čakaj!" kričala som za ním.

No on ma ignoroval a potom sa stratil v záplave masiek.

Skvelé. Takže tentoraz som sa ho zrejme nadobro zbavila. Hoci by ma to malo tešiť, nebolo to tak. Moja nálada prudko padala k bodu mrazu a nedokázalo ju zachrániť už ani jedlo, ktoré na stoloch čoraz rýchlejšie mizlo.

„Je to blbé, ale fakt by som si potrebovala za jeden vypiť!" vykríkla som.

V tom hluku ma však vôbec nebolo počuť. Vzdychla som si preto a očami skontrolovala študentov. Nikoho z našej ubytovne som nikde nevidela. V tej spleti divotvorných tvarov a farieb bolo ťažké poriadne niekoho odlíšiť od davu.

Prižmúrila som oči. Hoci väčšina študentov práve tancovala, zazrela som, ako sa jeden z nich napil zo sklenenej fľaše. Pohľad mi zaiskril. Samozrejme! Bolo len otázkou času, kedy sem niektorý zo študentov prepašuje alkohol! Ako sup som nabehla do jeho blízkosti a potom sa decentne opýtala, či sa môžem napiť.

Prikývol a strčil mi fľašu do ruky, hoci ma asi veľmi dobre nepoznal. Keď som však sklenenú fľašu držala za hrdlo v prstoch, uvedomila som si, že nechcem piť. Nielen, že som netušila, akú má Isabella toleranciu na alkohol, jej telo iba dospievalo. Istotne by ju jeden-dva dúšky nezruinovali, no moja prepnutá hlava si povedala, že to nebudem riskovať. A tak som iba fľašu zovrela pevnejšie v prstoch a zmizla s ňou skôr, než si niekto všimol, že som im ju nevrátila.

O minútku neskôr som stála za Caydenom a poklepala mu po pleci. Obrátil sa ku mne s otáznikom v očiach.

„Môžeš mi poďakovať za to, že si plním svoje povinnosti lepšie než službukonajúci dozor," povedala som mu a strčila sklenenú fľašu do ruky.

Pričuchol si k hrdlu a potom sa na mňa pozrel: „Odkiaľ ju máš?"

„Nekontrolovali ste študentov predtým, ako sem prišli? Nuž, tak teda veľa šťastia."

Zmizla som opäť v dave. Hoci som sa predtým chcela aspoň troška zabaviť, teraz som iba na striedačku kradla fľaše a cigarety. Keď sa kopa alkoholu a cigariet začala pri Caydenovi dvíhať, musel ju spolu s ďalšími učiteľmi niekam odniesť skôr, ako niekto odtiaľ dačo potiahne. Oprášila som si ruky. Človek by ani nepovedal, ale celkom to dalo zabrať.

„Hej!"

Och, dofrasa! Úplne som zabudla na to, že som teraz bola v telocvični bez Caydena. Obrátila som sa za hlasom. Samozrejme, stáli tam tie tri dievčatá, ktoré ma vtedy otravovali, keď sa po mne zliepal Elijah. Agresorka A, B a C. No to nebolo všetko. Teraz pri nich s prekríženými rukami stálo aj niekoľko chlapcov. Agresori D, E a F? Toto vôbec nevyzeralo dobre.

„Ukradla si nám fľašu a odovzdala učiteľom. Jebe ti na hlavu?" vypadlo jednému z nich z úst.

Nádhera.

Dievčatá ma objali okolo pliec. „Čo keby sme šli na záchod?" opýtali sa.

Z ich zákerného úsmevu nešlo nič dobré. Očami som hľadala po telocvični niekoho, kto by ma mohol zachrániť, no neúspešne. Vzdychla som si a nechala sa nimi odvliecť von z telocvične.