Počas jesene sa každý rok odohrávala udalosť, na ktorú sa tešili vždy všetci študenti a potenciálne i vyučujúci. Halloweenska oslava bola naplánovaná už na tento piatok večer. A jej príprava okrem učiteľov pripadla každý rok vždy na tretiakov.

„Mohla som pomôcť fakt s čímkoľvek, nenamietala by som!" rozčuľovala som sa. „Ale oni sa rozhodli, že budem robiť toto!"

Vošla som dovnútra telocvične. Pod pazuchami som niesla dve vyrezávané tekvice. Podišla som k dlhému stolu, na ktorom počas noci pribudne nealkoholický punč a koláče. Za vrchstôl som posadila vždy po jednej tekvici a zafučala. Potom som sa obrátila dovnútra a obzrela si výzdobu.

Celá telocvičňa bola kompletne ovešaná umelými pavučinami, plastovými a papierovými dekoráciami. Od pavúkov cez netopiere, až po kostry a čarodejnice, príšery každého druhu na mňa odvšadiaľ civeli s prázdnymi očami. Girlandy ponuré fantastické stvory dopĺňali mixom oranžovej a fialovej.

„Zdá sa, že si fakt dali záležať," povedala som.

„Je to jediný event školy, kedy sa všetci študenti môžu vyblázniť," povedal Tyler. „Potom je už iba maturitný ples a ten je určený len štvrtákom."

Práve doniesol dovnútra ďalšie dve tekvice. To, že bol zručný s nožom, bolo jasné od prvej chvíle. Ak to niekomu aj nedošlo, uvedomí si to v momente keď zazrie rozdiel medzi mojimi a jeho tekvicami. Tylerove tekvice boli ukážkovo vyrezané. Očami som skontrolovala jeho prsty. Ani jedna náplasť.

Nešťastne som sa pozrela na tie svoje, ktoré boli teraz oblepené na viacerých miestach. Kým študenti zdobili telocvičňu a zabávali sa, ja som dostala za úlohu vyrezať dve tekvice. Nieže by som túžila po zábave medzi pubertiakmi, no vyrezávať tekvicu tupým nožom bolo zhruba asi ako hĺbiť dieru do betónu lyžicou.

„Toto boli posledné dve," otočil sa ku mne.

„Kde sú vlastne sviečky?" opýtala som sa a nadvihla odrezaný vrch z vydlabanej tekvice. „Rovno to aj zapálim, veď o necelú hodinu začíname."

„Žiadne sviečky sa páliť nebudú," začula som za sebou.

Obrátila som sa a zazrela Caydena. Podišiel rovno k nám, no potom zastal, aby mohol civieť na jednu z mojich tekvíc.

„Dofrasa," zasmial sa. „Táto vyzerá fakt strašidelne! Ako keby sa masový vrah nevedel rozhodnúť, či ju nechať nažive, alebo nie. Kto ju vyrezával?"

„Nikto," odvrkla som a vychmatla mu balík sviečok z rúk.

Chvíľku som zápasila s obalom a potom si uvedomila, že Cayden nemal v rukách skutočné sviečky, ale ich umelé napodobeniny na batérie. Takže protipožiarne opatrenia dnes v noci budú dodržané. Skúšobne som zapla jednu zo sviečok a vložila ju do tekvice. Dióda vo vnútri blikotala ako skutočný plameň. Keď sa svetlá v telocvični o niečo stlmia, nikto nespozná rozdiel.

Spolu s Tylerom sme pokládli falošné sviečky aj do ostatných tekvíc a boli sme s prácou hotoví. Väčšina študentov už zmizla, súčasťou Halloweenskej oslavy, samozrejme, museli byť aj kostýmy a preto sa pravdepodobne teraz prezliekali do svojich masiek.

„Tak, to by malo byť všetko," otočila som sa ku Caydenovi Haleovi. „Ešte niečo?"

„Nie, nie, mali by ste ísť, aby ste stihli prísť na otvorenie," povedal mi.

„Tak teda o chvíľu," mávla som rukou.

Spolu s Tylerom sme vyšli z telocvične a ponáhľali sa krížom cez školský dvor von z areálu. Hoci oslava sa ešte nezačala, kým sme kráčali smerom k ubytovni, minuli sme už niekoľko študentov v kostýmoch.

„Aký budeš mať dnes večer kostým?" opýtal sa ma Tyler, kým sme otvárali bráničku pred ubytovňou.

Zasmiala som sa: „Pôjdem ako Alica."

„Z Krajiny zázrakov?"

Prikývla som.

Premýšľal nad tým, či mala moja atypická voľba nejaký skrytý význam. Nuž, mala. Pripadala som si tu predsa stratená ako Alica. Ale týmto postavám to nikdy v živote nedopne.

„A čo ty?" spýtala som sa.

„Ivy sa ponúkla, že si chce dnes večer vyskúšať zombie mejkap. Tak som jej dovolil spraviť mi nejakú ranu na tvári."

„Jasné, to býva teraz populárne," súhlasila som s ním. „Počula som, že je v líčení celkom šikovná, tak snáď sa jej podarí niečo zaujímavé."

Otvorili sme vchodové dvere a vošli do predsiene. Len čo som zazrela tie jatky v chodbe, zvrieskla som ako šialená. Hovorila som o tom, že Ivy je šikovná v líčení? To, čo spravila Fernandovi na ksichte, bol hriech! Cez celé líce sa mu tiahla hlboká zakrvavená rana a dokonca mu nejako prelepila i oko, takže to vyzeralo, ako keby žiadne nemal.

„Preboha!" podišla som bližšie. „Vyzerá to strašne!"

„Díkes," vycerila sa na mňa Ivy. „To bol môj zámer. Ešte Tyler a sme hotoví!"

Mala cez tvár namaľovanú lebku a nakoľko sa jej cez líce tiahol načrtnutý ďalší rad zubov, vyzeralo to komicky, kým otvárala ústa a rozprávala.

„Isabella!" zakričal na mňa Elijah.

Prevrátila som očami a obrátila sa. Krížom cez celú chodbu k nám letel Elijah, nahodený v kostýme upíra. Cvakal na mňa umelými zubami.

„Dnes večer hľadám dievča, ktoré mi bude ochotné darovať svoju krv," zazubil sa na mňa.

„Idem sa prezliecť," povedala som znechutene.

Prešla som popri ňom ku schodom a zmizla v izbe.

„Švihni si, Isabella, nech tam prídeme načas!"

Nemala som sa kde zdržať. Stačilo na seba natiahnuť pásikavé pančuchy a modré šaty, ktoré som si požičala. Na tie som natiahla bielu zásteru. Keby som bola vo svojom pôvodnom tele, potrebovala by som aj parochňu, no Isabelline blond vlasy sa ku kostýmu skvele hodili. Po prvý raz som si ich nechala naschvál rozpustené a dala si na hlavu čiernu čelenku s mašľou, aby mi nepadali do tváre. Keď som asi po desiatich minútach vyšla z izby a zastala v chodbe, bola prázdna.

Osadenstvo sa teraz presunulo do spoločenskej miestnosti a kuchyne. Fernando s Elijahom výnimočne sedeli v tej istej izbe a sledovali televízor, kým Ivy posadila Tylera za stôl v kuchyni a teraz mu na líce lepila nejakú dopatlanú papierovú vreckovku.

„To si už hotová?" obrátila sa ku mne, keď som si sadla vedľa nich, aby som sa mohla pozerať.

„Yup."

„No to určite! S takou tvárou ťa tam nepustím. Keď tu skončím, ideš na rad. Nehýb sa, Tyler!"

Nervózne sa k nám otočil naspäť, no oči mu lietali po miestnosti.

„Tááák, dobre. Teraz to necháme trocha zaschnúť a ja medzitým dačo spravím s Isabellou," povedala mu.

Prebehla s kufríkom ku mne a dôsledne si ma prezrela.

„Nechcem nič šialené," povedala som skôr, než sa vôbec nadýchla.

„Dobre," odvetila po chvíľke mračenia sa. „Ale len preto, že nám už dochádza čas."

V duchu som si zagratulovala za svoje načasovanie. Netúžila som po žiadnej skrášľovacej procedúre. Nakoniec mi iba výraznejšie namaľovala oči, viac som jej nedovolila a ona sa musela vrátiť k Tylerovi.

„Tu sme skončili," povedala po chvíľke Ivy. Spokojne zaklapla kufrík a pozrela na svoju prácu.

Tyler vyzeral, akoby mu niekto dnes rozrezal líce a rana sa mu zvlnila a zapálila.

„Kde si sa naučila tieto veci?" opýtala som sa jej. V hlave sa mi miešal údiv s odporom.

„Na internete predsa," zasmiala sa.

Nechala kufrík na stole v jedálni a potom nazrela do obývačky: „Chalani, už pôjdeme!"

Kým vypínali telku, zastala na chodbe. „Amelia, sme už hotoví!"

„Idem," ozvalo sa z jej izby na prízemí.

Jej „idem" mohlo znamenať akýkoľvek časový údaj v rozpätí piatich až tridsiatich minút, no dnes nás všetkých prekvapila a hneď vyšla von.

Dnes večer vymenila formálnu blúzku a sukňu za kostým zlej čarodejnice. Mala na sebe čierne dlhé šaty, ktoré jej pevne obopínali pás, no boli voľnejšie po bokoch. Hranatý výstrih bol dostatočne hlboký na to, aby chlapci z celej školy boli opojení aj bez alkoholu, ktorý na párty nebude.

S vlasmi si neurobila nič, nechala si ich iba vo voľných vlnách splývať na plecia, no oči mala zvýraznené temnými tieňmi a na perách jej sedel tak tmavý rúž hnedej farby, až vyzeral ako čierny.

„No doriti," počula som, ako sa Elijahovi stojacemu za mnou zasekol dych v hrdle.

Pozrela som sa na neho. Dokonca sa mu podarilo zabudnúť aj na svojho zajka, takže to znamenalo, že mám dnes večer šancu sa trocha zabaviť. Hoci bez alkoholu to bude omnoho ťažšie.

„Dobre, poďme teda," prehovorila som.

„Nie, ešte nemôžeme ísť!" vykríkla Ivy.

„Prečo zase?" spýtala som sa.

„Musíme sa ešte odfotiť. Spravíme si selfie. Poďte všetci sem!"

Spoločne sme sa k nej natlačili a ona zapla foťák na mobile. Nebola som nadšená z toho, že budem s nimi na fotke, no ona bola tak blesková, že som si to ani len neuvedomila a už sme sa obúvali v chodbe.

Do telocvične sme vošli tesne pred začiatkom. Videla som, ako chalanom pri pohľade na Ameliu padala sánka až k zemi. Zdalo sa však, že na ňu zízali aj postarší vyučujúci. Tešilo ma, že zízali radšej na dospelú ženu, než ostatné študentky. Niektoré to totiž so svojimi kostýmami prehnali a nevyzeralo to dobre.

„Nie je to v podstate podvádzanie?" opýtala sa Amelia.

„Čo také?"

„Tyler a Fernando majú na sebe iba svoje normálne oblečenie. Ich maska je iba mejkap."

„Nemám rád takéto hlúposti," odvetil Fernando.

„Hej, Amelia, nevŕtaj do toho," osopila sa na ňu Ivy. „Ledva som ho prehovorila, aby sa tento rok zapojil a nechal sa mi namaľovať. A Tyler sem vôbec ani nechcel ísť."

„Prečo?" otočila som sa k nemu.

„Nemám rád oslavy," povedal.

„Mal by si užívať, kým si mladý," odvetila som mu.

Ivy sa začala rehotať: „Hlavná vec, že si rovnako stará ako on."

Nepočúvala som ich. Obrátila som sa k stolu, kde sme len pred necelou hodinou kládli tekvice a zbadala som, že bol plný jedla a nápojov. Ako blesk som prebehla popri ostatných študentoch a zastala pri vežičke z tekvicových koláčikov. Po jednom z nich som siahla a napchala si ho celý do úst.

„Dámy a páni! Dovoľte, aby som vás privítal na tohtoročnom Halloweenskom večierku organizovanom našou školou!"

Samov hlas sa ozýval z prednej časti telocvične, kde niekto preniesol katedru. Bol teraz na nej mixážny pult. Takže o hudbu sa dnes bude stať DJ Sam.

Otočila som sa s plnými ústami dopredu a skoro som vypľula koláčik naspäť von. Sam mal na sebe kostým Frankensteina, to som vedela podľa dvoch falošných obrovských skrutiek, ktoré mu trčali z hlavy. Okrem toho ale na seba natiahol akýsi dotrhaný oblek, v ktorom vynikli nielen jeho široké ramená, ale i prsné svaly tvrdé ako betón.

Dievčatá v telocvični zaujúkali ako stádo hladných vlčíc. Chalani, naopak, vyzerali byť sklamaní. Dnes v noci sa im nepodarí nikoho zbaliť, keď sa tu bude potulovať Sam vo svojej dráždivej verzii. Toto bol nehorázny fanservis!

Chvíľku som zízala na Sama a premýšľala, či sa popasiem na jeho božskom výzore, ale potom som iba mykla plecom a siahla po druhom tekvicovom koláčiku.

Na tomto svete som zbožňovala iba jednu jedinú vec: môj metabolizmus. Vo svojom starom tele som mohla zjesť za celý deň iba jednu cereálnu tyčinku a okamžite som pribrala. Isabella bola požehnaná rýchlym metabolizmom mladého človeka. Mohla som na jej mieste zhltnúť čokoľvek a nikdy som nepribrala. Túto výhodu som plánovala naplno využiť. Naplno som tak využívala Tylerove kulinárske zručnosti a eventy, ako bol tento.

„Zdá sa, že niektoré dievčatá majú svoje priority jasne stanovené."

Už iba podľa toho uštipačného tónu hlasu som vedela, že to je Cayden. Schmatla som tretí koláčik s tým, že mu ho šmarím do čela, no keď som sa k nemu otočila tvárou, takmer mi vypadol z ruky.

Cayden bol oblečený ako Klobúčnik.

Toto musela byť iba náhoda! Neexistovalo, že by si aj on pripadal ako v Krajine zázrakov. Stále som na neho zízala a premýšľala. Vôbec som sa nezamyslela nad možnosťou, že by sa do tohto sveta dostal okrem mňa ešte niekto iný. Predpokladala som totiž, že som tu úplne sama. Je možné, že sa sem dostal ešte niekto ďalší z nášho štúdia?