„Stalo sa niečo, Isabella?" opýtal sa ma Tyler.

„Nie, nič," zaklamala som automaticky. „Len som dnes nejako zle spala. A z toho včerajšieho stupídneho volejbalu ma bolí celý človek."

Pretrela som si oči a pozrela sa na hodinky. Bolo pol siedmej ráno a vyučovanie nám začínalo až pred deviatou. Bola som dnes hore príšerne skoro. Veľmi dobre som vedela, prečo som dnes v noci nedokázala zaspať. Bolo len jedno riešenie, ako na to: zahrdúsiť všetky tie pocity vo svojom vnútri a pohnúť sa ďalej. Už som to raz tak urobila – pri Noelovi. Urobiť to isté pri Caydenovi bude hračka.

„A prečo si dnes takto skoro hore ty?"

Pousmial sa a potom predo mňa postavil hrnček horúceho kamilkového čaju.

„Takisto som nemohol spať," odvetil a pokrčil plecami. „Asi bol dnes v noci spln, alebo niečo."

Vzala som si svoju šálku čaju a pomaly vdýchla arómu byliniek. Vďaka tomu som sa cítila o kúsoček lepšie. Napila som sa z čajovej lyžičky a zistila, že mi do čaju primiešal med. Nepýtal sa ma viac naň, pamätal si to. Pozrela som sa na neho. Sedel oproti mne, s rovnakou šálkou čaju a ja som si uvedomila, že počas uplynulých týždňov bol stále po mojom boku.

Bol so mnou preto, lebo bol do mňa zamilovaný naozaj, alebo skrátka iba preto, že to tak chcela Ivy?

Zovrela som pery. Dokázala ohnúť vôľu ktorejkoľvek postavy v tomto svete. Ako som mohla mať istotu, že sa ostatní ku mne správajú takto, pretože to tak cítia, alebo len zato, že by som jej kazila príbeh, keby ma všetci zrazu znenávideli? Myslela som si, že sa mi podarilo s nimi vybudovať nejaký vzťah, hoci to boli neexistujúce postavy. Teraz to vyzeralo tak, že som sa mýlila. Neistota, ktorá mi teraz zadrapila pazúre dovnútra, spôsobila, že som sa cítila každou sekundou čoraz mizernejšie.

„Isabella?"

Zatlačila som nepríjemné myšlienky naspäť do úzadia a pozrela na Tylera. Ak aj bol Tyler do mňa zamilovaný, pravdepodobne sa zakukal do dievčaťa, ktoré tu bolo predo mnou. Ktoré počas vyučovania čítalo dievčenské romány, ktoré bolo väčšinu času ticho a ktoré by na včerajšom volejbale zlyhalo na celej čiare bez jediného úspešného podania. Nebola som tou osobou, o ktorú sa zaujímal. A Tyler... nikdy nemal byť súčasťou originálneho príbehu. Nehodlala som ho do ničoho zaťahovať.

„Čo je?" spýtala som sa.

„O čom ste sa to včera s Ivy rozprávali?"

„Napokon o ničom dôležitom," odvetila som a mávla rukou.

„Povedala si mi, že mi neskôr všetko vysvetlíš. Teraz mi to stále vŕta v hlave. To, ako sa správala Ivy. A kým ste sa vracali do šatne..."

Takže počul časť nášho rozhovoru. Nadobudol vedomie a pochopil, že je iba súčasťou fiktívneho sveta, alebo to nedokáže spracovať a bude si myslieť, že sme obidve šialené?

„Čo si myslela tým, keď si povedala, že nie si Bella?"

Zahryzla som si do pier. V ten deň, keď som kvôli Fernandovi stratila nervy, som mu povedala niečo, čo som nemala v pláne. Chcela som ho od seba odstrčiť, veď to bol iba chlapec. Teraz som ľutovala, že som vôbec otvorila ústa. Mala som ďalej predstierať, že som Isabella, a potom ho jednoducho odkopnúť a viac sa k jeho citom nevrátiť.

Pootvorila som pery.

Vyrušili nás kroky na schodoch. Okamžite som zavrela ústa a sklopila pohľad do šálky kamilkového čaju. Nech do kuchyne smeroval ktokoľvek, vyhla som sa vďaka nemu odpovedi na Tylerovu otázku.

V kuchyni sa zjavil strapatý Elijah v pyžame. Len čo som zazrela jeho tvár, žalúdok v mojom vnútri sa stiahol. Ešte stále nedostal príučku za to, čo vyviedol. Nezabudla som na to. Sľúbila som si, že sa k tomu vrátim. Ivy mi predsa nechala niekoľko dní na to, aby som vyriešila ich jednotlivé príbehy sama. Zamračila som sa.

„Ránko," zazíval Elijah. „Čo tu všetci takto skoro ráno robíte?"

„Všetci?" nadvihla som obočie. „Sme tu len my dvaja."

„Veď tak," povedal a zastal pri kuchynskej linke. Obrátil sa k Tylerovi: „To nemáme ešte uvarenú žiadnu kávu?"

„To si ju nevieš spraviť sám?" vrátila som mu to.

Dotkol sa ho môj jedovatý tón. Obrátil sa ku mne s otáznikom v očiach. Áno, zvyčajne som pri ňom bola sarkastická, no nemyslela som to zle. Teraz však rozpoznal nevraživosť, čo zo mňa sršala.

„Čo sa stalo?" opýtal sa.

„Počula som o tvojom romániku s Fernandovou mladšou sestrou, to sa stalo," povedala som.

Tyler vyskočil zo stoličky. Pozrel sa na mňa a pokrútil hlavou, aby mi dal najavo, že to nemám ďalej riešiť, no ja som ho odignorovala. Nezáležalo na tom, že Fernando bol hore vo svojej izbe a môže sa každú chvíľu zobudiť, všetko počuť.

Elijah sa zamračil. Otočil sa k Tylerovi: „Zdá sa, že niektorí chalani klebetia viac, než baby."

„Tylera z toho vynechaj," povedala som chladne. „Myslela som si, že si blázon, ale predpokladala som, že nemôžeš byť taký zlý. Že tvoje randenie s dievčatami a zahrávanie sa s nimi má nejaký dôvod. Že im v skutočnosti nechceš ublížiť. Mýlila som sa."

Elijahova tvár stvrdla. Tie otravné úškrny, ktoré som kedysi na ňom tak nenávidela, zmizli. Keď sa na mňa pozrel tentoraz, z jeho pohľadu šiel hnev. Spaľujúci hnev.

„Nikdy si neurobila vo svojom živote žiadnu chybu, Isabella?" opýtal sa.

„Nevolaj ma tak!" vstala som. „Nie som žiadna Isabella!"

„Máš pravdu," skonštatoval Elijah. „Nie, nie si. Nie si to naivné zamilované dievča, čo mi dalo ten trápny ľúbostný dopis. Zmenila si sa. Myslíš si, že si teraz lepšia, než predtým? No to ti nedáva právo sa nad nami vyvyšovať."

„Bez ohľadu na to, aké chyby som vo svojom živote urobila," odvetila som. „Ešte nikdy som nikomu neublížila tak, že by som rozbila jeho rodinu. Mrzí ťa to vôbec?" spýtala som sa ho. „Poučil si sa z vlastných chýb?"

Elijah si zahryzol do pier. Všimla som si, že ruky visiace po jeho bokoch mal zaťaté, no ovládal stále svoj hnev.

„Zrejme nie," skonštatovala som teraz ja. „Ináč by si svoje správanie zmenil o 180 stupňov. Ale ty si sa nezmenil. Tvojim jediným šťastím je, že do toho nezatiahli žiadneho dospelého, ináč by si tu možno už ani nebol."

Otvoril ústa, chcel mi na to čosi odvrknúť, no vtedy sme všetci začuli buchnutie vchodových dverí. Otočili sme sa tvárou do chodby. Najprv som si myslela, že niekto vyšiel von, no kroky nás ubezpečili, že to sa teraz neskoro ráno iba niekto vracal naspäť domov. Vedela som, kto to bol.

Do kuchyne sa vtackala Amelia. A podopieral ju Cayden.

Srdce mi padlo kamsi na zem.

„Ako je možné, že ste už hore?" opýtala sa Amelia prekvapene.

Alkoholový opar, ktorý z nej tiahol, bolo cítiť snáď na míle ďaleko. Takže dnes v noci bola na rande s Caydenom. Znova. A strávili spolu noc. Obrátila som sa k Elijahovi, aby som sa na nich viac nemusela pozerať, no všimla som si, že aj jemu sa na tvári zrkadlili rovnaké pocity, ktoré sa preháňali v mojom vnútri.

„Stalo sa niečo?" opýtal sa Cayden. Očividne nebol natoľko opitý ako Amelia, keďže si všimol napätú atmosféru visiacu v kuchyni.

Prisámbohu, ak budem počuť ešte jedno stalo sa niečo, tak ma tu načisto porazí!

„Aké bolo rande?" zmenila som tému.

Prepaľovala som Caydena pohľadom. Nezaslúžil si to. Fúha, ale ja som dneska fakt nemala dobrú náladu.

„Ale Grumpy!" povedal. „Hádam nebudeš pchať nos do súkromných záležitostí svojho učiteľa."

„A prečo nie?" spýtala som sa s prekríženými rukami. „Hádam nechceš ísť v takomto stave dnes učiť? To by si letel skôr, než zazvoní na začiatok prvej vyučovacej hodiny."

Zasmial sa: „Tak teraz si sa netrafila, moja zlatá. Ja som dnes v noci nevypil ani jeden pohárik. Len som dával pozor na Ameliu."

„Prečo si ju nezastavil?" pokrútila som hlavou.

„Amelia, si v pohode?" prihovoril sa jej Elijah.

Vzal si ju od Caydena a potom ju vliekol do jej izby. Vo dverách sa na mňa posledný raz pozrel. Dala som si záležať na tom, aby som na neho zazerala.

„V takomto stave definitívne nemôže dnes ísť do práce," prehovorila som.

„Viem, zato som ju prišiel odprevadiť domov a Sam za ňu zatiahne zastupovanie dnešných hodín," pokrčil plecami Cayden. „Nechaj dospelácke veci na dospelých, Grumpy. Postaráme sa o to."

Mala som pocit, že som tu bola najdospelejšia zo všetkých.

No to ti nedáva právo sa nad nami vyvyšovať...

„Tak ja idem, decká, vidíme sa na dnešnom vyučovaní. A Grumpy, neopováž sa zase meškať, inak ti dám neospravedlnenú hodinu."

Zamával nám na rozlúčku a potom odišiel. Pozrela som sa na Tylera. Ako jediný zostal opäť so mnou. Nehodlala som viac s ním zostávať v jednej miestnosti. Čím skôr sa pohádame, tým lepšie. My dvaja sme nemali budúcnosť. Rovnako ako ja a Cayden.

„Mali by sme sa chystať," povedala som a vypochodovala z kuchyne.

Na chodbu som vyšla práve vtedy, keď Elijah vyšiel z Ameliinej izby. Len čo ma zazrel, úsmev z jeho tváre sa vyparil. Zamračila som sa na neho a zamierila ku schodom. Chvíľku som si myslela, že mám decká z tejto ubytovne rada. Teraz som nechcela vidieť ani jedného z nich. Tak veľmi som si priala, aby som sa z tohto pekla dostala čo najskôr!