Dni ubiehali pomaly. V práci sa to vlieklo a ja som mala pocit, že smeny nikdy neskončia. 

Jedinou záchranou boli pre mňa telefonáty od Dee. Volávala som jej najčastejšie ako som mohla, čož vychádzalo v priemere na každú hodinu. 

V štvrtok večer, keď som sa vrátila z práce bola našťastie Darcy už v poriadku no nechcela som riskovať a nechala ju doma aj v piatok. 

Avšak, nedokázala som pochopiť jednej veci. Darcy bola šťastnou. Prijala Denisa a hovorila, že je ku nej veľmi milý a hrá sa stále s ňou. Vždy jej splní želanie, či už to je nech sa spolu hrajú s Barbie panenkami alebo nech stojí na jeho zlomenej nohe v kuchyni pri pečení waflí.

Zarážalo ma, že pochopil moje rozkazy. 

Alebo som sa v ňom len splietla. Možno sa vážne nezmenil a zostal taký istý ako keď sme spolu chodili. 

Vždy to bol veľmi romantický chalan. Keď sme spolu chodievali na rande, bolo to niečo originálne a nádherné. Užívali sme si spolu každú jednu voľnú chvíľu. 

On bol vždy úžasný. Keď sme sa spoznávali, prekvapoval ma tým, čo všetko dokáže. Nebol to len schopný študent na ekonomickej univerzite ale aj skvelý muž, čo pomohol a nepýtal sa zbytočné otázky. 

Bol to citlivý muž, ktorý mal deti veľmi rád. V jeho rodine ich bolo mnoho od veru jedného až ôsmich rokov. Vždy sa k nim choval milo a nikdy som ho nepočula zvýšiť hlas. 

Keď mi Dee hovorila aký je mala som pocit, že je stále rovnaký no potom prišla krutá realita. Vrátil sa a obvinil Harryho o ublížení na zdraví. Jeho obvinenie Harryho mena stálo Denisa dobré meno. 

Harryho ako svetovo uznávanú superstar ospevovali a ešte stále ospevujú rôzne bulvárne plátky. Či už známe alebo neviditeľné časopisy, internetové novinky alebo rádiové prenosy. Harry Styles sa vďaka môjmu bývalému dostal do maléru, ale teraz keď sa všetko vyriešilo je on pošpinený. 

Sobota bola priam otrasná. Mala som mať voľno no vďaka nejakým novým projektom alebo čo som mala povinnosť ísť do práce. Príkaz šéfa a ja som sa bála vzdorovať. Viem presne kde je moje miesto a tak som nechcela riskovať dobre platenú prácu len kvôli jednému dňu. 

Teraz som mala konečne po smene. Bolo niečo málinko to tretej hodine hodine a ja som išla kľudným tempom domov. Cesty neboli vôbec plné takže sa mi šlo lepšie ako počas týždňa. Naviac o Dee som sa nebála. Bola už celkom zdravá. Musela to byť len nejaká viróza, ktorú sme našťastie potlačili hneď na začiatku. 

Naviac volala som jej pred hodinou, keď som sa už začiatočne prichystávala na odchod z práce. Hovorila, že sa majú dobre. S Denisom si spravili výborné raňajky v podobe špagiet a teraz idú pokračovať v stavaní puzzlií. Obrázok sa vraj pekne rozrastá a skladajú ho od dnešného rána. 

Po zaparkovaní auta v podzemných garážiach som sa nechala vyviesť výťahom na naše poschodie a snažila sa nájsť v mojej kabelke kľúče. 

Keď som ich konečne nahmatala nejakým zázrakom som im vybrala a vhodný kľúč vopchala do kľúčovej dierky. 

Otvorila som vchodové dvere a následne ich za mnou aj zatvorila. Topánky na opätku, ktoré som mala dne po celý čas na nohách som si vyzula a dala do botníku, bundu naopak zavesila na vešiak, 

,,Mami, ma-mi!" dvere na dverách od izby malej Dee sa otvorili a vybehla odtiaľ moja dcéra. Nebola veselá ako znela pred hodinou. Jej očká žiarili smútkom, jej očká boli celé červené a po líčkach sa stále skotúľalo pár sĺz. 

Nevedela som čo sa stalo no moju dcéru rozplakalo niečo zlé a to som musela odstrániť. Nemohla som dopustiť aby vyronil ďalšiu slzu naviac. Musela som ju ochrániť za každú cenu. Bola to moja rodičovská povinnosť. 

,,Dee, srdiečko čo sa ti stalo? Kto ti čo povedal alebo urobil? Neplač, povedz mi to." prosila som ju pričom som čupela a Dee sa pustila môjho krku a sadla si na jedno moje koleno. 

Dlaňami som jej utierala slzy, ktoré stále stekali dole. Vzlykala stále viac a viac. Plakala stále viac a viac. 

,,Mami, ujo Denis je môj ocino?" povedala pomedzi vzlyky a ja. som vypúlila oči.  Ako to,ž e to vie? 

Denis. 

No jasné. Idiot, že ja som mu verila a nechávala žiť tu s nami. Boh vie, čo jej ešte nakecal za hlúposti. Ale asi mu neuverila. 

,,Zlatko, poviem ti pravdu dobre?" povedala som opatrne. 

,,Ale to znamená, že je?" 

,,Áno je. Ale nemusí byť. Máš možno nejaké drobnosti z jeho, tvoje ústočká máš po ujovi Denisovi no ak nechceš, vyberieš si svojho ocina. Nemusím ním byť ujo Denis pokiaľ nechceš. Chceš aby ním bol? Hovorila si, že ti s ním teraz bolo dobre." povedala som so smutným pohľadom a prešla ním na Denisa, ktorý sa sem pomalými krokmi pomocou barlí dostavil. 

,,Ja nechcem aby bol ujo Denis mojim ocinom. Ujo Harry je dobrým ocinom pre mňa! A ty si dobrou maminou pre Sebyho!" povedala a ja som si povzdychla. 

,,Ale Seby má svoju maminu." 

,,Ale ujo Harry chce teba! Dnes tu bol a hľadal ťa!" 

,,Dee, povedal som ti aby si to nehovorila!" prehovoril Denis s autoritatívnym hlasom a ona stíchla. 

,,Prestaň dobre? V tejto chvíli nemáš žiadne práva sa ozývať ani na mňa ani na moju dcéru!" povedala som naopak s zvýšeným hlasom ja a otočila sa naspäť na Dee, ktorá mi na sto percent povie pravdu. 

,,Bol tu ujo Harry? A čo nevieš čo potreboval?" spýtala som sa jej a ona prikývla. Bolo ťažké jej rozumieť lebo stále mala uplakaný hlas a občas vzlykla. 

,,Ujo Harry ťa hľadal. Chcel sa s tebou porozprávať no ujo Denis ho chcel vyhodiť." povedala a ja som sa postavila s ňou v náručí. Tašku, ktorá som predtým mala zavesenú na ruke som nechala hodenú na zemi a spolu s ňou prešla späť do jej postele kde som ju posadila na posteľ. 

,,Počkaj tu, dobre zlato? Ja sa porozprávam s ujom Denisom a potom sa porozprávame mi dve. sľubujem ti, že ujo Denis ti už viac neublíži." prikývla a ja som sa postavila. Prešla som do obývačky kde Denis sedel  na pohovke a čakal čo sa bude diať. Ja som sa postavila pred konferenčný stolík so založenými rukami a prísnym pohľadom. 

,,Začni vysvetľovať. No aby bolo jasné je to tvoj tretí a štvrtý prehrešok takže si ihneď potom pôjdeš zbaliť tých pár tričiek ktoré tu máš a odvezieme ťa do hotela ďaleko od nás." upresnila som a videla jeho pohľad, ktoré na jednu stranu vyzeral ako utrápené šteňa ale na druhej strane so videla, že je na seba pyšnú. 

Bol hrdý, že si znepriatelil jeho dcéru a vyhodil muža, na ktorom mi úprimne záležalo.

,,Po tom ako si volala sa tu objavil. Chcel ťa vidieť ten tvoj milenec. Neboj sa, schladil som ho a povedal, že si ho nikdy nemilovala. Že si len potrebovala nejakú chvíľkovú záležitosť. No Dee sa do toho musela zapliesť. Tak som jej povedal, že on je nič pre ňu. "

,,To ale nehovorí o tom ako sa dozvedela, že si jej otec." 

,,Tak moc Stylesa ospevovala a proste som povedal, že som jej otec. Čo je na tom zlé? Musí to vedieť. Musí vedieť pravdu." 

,,A ty sa teraz vypadni zbaliť. Ideme ťa odviesť preč." 

,,Stále zabúdaš na t zmluvu ktorú si podpísala." povedal s sebavedomím úškrnom a ja som pokrútila hlavou. Rýchlym krokom som prešla do chodby kde som z jedného šuflíka na komode, ktorá tu bola vytiahla požadovanú zmluvu. 

Prešla som na moje predchádzajúce miesto a zmluvu pred ním trhala. 

,,Táto zmluva sa stala neplatná vo chvíli kedy začal súd!" povedala som a hodila doňho kúsky roztrhaného papiera. ,,A teraz sa vypadni pobaliť. Máš na to 10 minút." 

Nedokázala som sa naňho ďalej pozerať a prešla do izby malej Darcy, ktorá stále sedela na postli so sklonenou hlavou. Nedokázala som sa pozerať na jej utrápenú tvár. Bolo to trápenie milión krát silnejšie a hlbšie ako pre ňu. 

,,Dee miláčik. Všetko je v poriadku. Som tu a milujem ťa nadovšetko. Ujo Denis za chvíľu odíde a už ho nikdy neuvidíme. Budeme len ty a ja." povedala som a dala dlane na jej kolená. Je malé rúčky si dala do tým mojich a s menším nádejným úsmevom mi pozrela do očí. 

,,A čo ujo Harry?" spýtala sa a ja som si povzdychla. 

,,Aj to vyriešime čo ty na to? Ale nie dnes. Bol to dlhý deň. Posadíme uja Denisa na taxík a pošleme ho preč. Nech si robí čo len chce. Ublížil tebe a tebe ubližovať nikto nebude. To neodpustím. " 

,,Takže nie je môj ocino?" 

,,Tvoj ocino bude chlapec, ktorého budeš mať veľmi rada. Tvoje srdiečko rozhodne kto bude tvojim ocinom a mojim manželom dobre? Ak budeš šťastná ty, ja budem dvojnásobne tak ako ty." 

,,Nemôže to byť ujo Harry? Ujo Harry aj Seby ťa majú radi a my ich tiež!" 

,,Zlatko to neviem. Ujo Harry má svoju rodinu ale ak sa chceš apsoň spýtať môžeš, Zajtra by sme tam zašli dobre? A povieme prepáč za uja Denisa. Že on nie je kráľovná tohto domu a to len ty si ho mohla poslať domov. Platí?" prikývla a my sme sa snažili aspoň nejako spríjemniť si koniec dňa.