Prebúdzala som sa na chlad môjho tela. Bola mi zima a pootvorení viečok som videla príčinu. Okná boli otvorené a prefukoval sem  chladný vzduch. 

Musel ich otvoriť Harry, pretože už nebol vedľa mňa. Môj zdroj tepla sa pominul. 

Odokryla som deku z môjho tela a prešla ku taške kde som si včera zabalila pár najdôležitejších vecí na dnes. Obliekla som si čierne nohavice a k tomu bielu blúzku. 

Tento dom som už poznala, vedela som kam mám ísť aby som trafila do izby kde mali spať deti. Avšak keď som dorazila do izby, našla som len upratanú chlapčenskú izbičku s ustlanými posteľami bez detí.

So zamračeným pohľadom som sa otočila smerom ku schodom, ktoré som zbehla a vbehla do kuchyne odkiaľ sa šíril zvuk. 

V kuchyni pri sporáku stála Coco, čo ma mierne zamrzelo. 

,,Oh slečna Sofia. Pán Styles vám odkazuje, že sa pre vás vráti a zoberie vás do práce. Dovtedy si máte vychutnať raňajky, ktoré pre vás spravil." povedala a ja som si vydýchla. Takže na mňa nezabudol. Ani na mňa a na to, že musím do práce. 

Prikývla som a sadla si na jednu z barových stoličiek. Prisunula som si tanier s lievancami a s chuťou sa do nich pustila. 

Bola som na druhej, keď sa ozvalo štrnganie kľúčov v zámku. Onedlho sa už Harry objavil v kuchyni s úsmevom na perách. 

,,Dobré ráno Darling." podišiel ku mne a vtisol mi pusu na čelo. Vedela som sa predstaviť ako musím vyrezať po tým lievancoch s džemom. Ten džem musel byť všade len nie v ústach. ,,Dúfam, že si pripravená." 

,,Mhm. Len si vybehnem pre veci a môžeme ísť." povedala som a chcela si utrieť ruky do servítka no jeho ruky na mojich pleciach spolu s jeho hlasom ma zastavili. 

,,Nechaj to na mňa. Ty dovtedy dojedz. " ani som nestihla namietať a už odchádzal. 

,,Záleží mu na vás. Možno viac ako kedy mu záležalo ma pani Styles. No všetci vieme ako to je a že ku vám chová skutočné silné city." prehovorila Coco a ja som sa na ňu s úsmevom pozrela. 

,,Pokiaľ ste to videli vy, uvidia to aj ostatný a to nebude dobré. Budú ma vidieť ako milenku a nechcem aby ma svet tam vonku nenávidel." 

,,To nie je pravda. Budú vás milovať lebo vďaka vám bude pás Styles šťastný." 

,,Ďakujem ti Coco. Snáď ak to raz bude možné budeš mať pravdu." špinavé taniere som jej pomohla dať do umývačky riadu a umyť si ruky. Keď som konečne cítila, že som čistá prešla som do chodby kde som si obliekla kabát spolu s topánkami a Harry, ktorý medzitým prišiel spravil to isté. 

Spolu sme nasadli do auta a mohli vyraziť do mojej práce.

,,Čo plánuješ celý deň robiť?" nadhodila som tému smerom ku Harrymu a čakala jeho odpoveď. Dúfala som, že bude robiť viac ako len sedieť doma pri televízii a čakať kým sa vrátime. 

,,Chcel som skočiť pozrieť Jeffa. Mitch so Sarah aj Adam mi písali, že sú v meste tak by sme sa stretli a zaspomínali." 

,,Nerozmýšľal si, že by si sa vrátil do práce a začal opäť nahrávať?" 

,,Ani nevieš koľko krát. No nemohol som už len kvôli Sebastianovi. A musel som to prediskutovať s Kendall a tá povedala, že potom keď pôjdem na tour nebude mať kto byť  pri Sebastianovi."

,,A teraz? Vieš, že som ti vždy k dispozícií. Mohol by si začať robiť znova čo ťa baví a pokiaľ by bolo nutné, Seby by mohol byť u mňa." 

,,To od teba nemôžem žiadať. Ale ďakujem aj tak." povedal a zastavil na parkovisku. Boli sme kúsok ďalej od môjho pracoviska no ďalej sa už on nemohol dostať. Otočil sa na mňa a zapozeral sa mi do očí. Bolo to možno desať sekúnd čo sa ku mne naklonil a pritlačil jeho jemné pery na tie moje. 

,,Mala si tam džem." povedal keď sa odtiahol a olízal si pery. S pokrútením hlavy som otvorila dvere a posledný krát mu zakývala než som vystúpila a zabuchla dvere. Motor auta nepočula odchádza až kým som nezabočila za roh. Potom som len periférnym videním videla jeho čierny Range Rover opúšťať miesto spred chvíle. 

S kabelkou v ruke som vykračovala ku vchodu budovy kde som videla vždy stojacu ochranku. Za tie roky ma už poznali. Len s pozdravom mi otvorili dvere a pustili ma k ďalšiemu levelu pri ceste do mojej kancelárie - recepcia. 

Tam stála odo mňa staršia žena s slušným vychovaním a vždy pozitívne naladená. S pozdravom som prešla k výťahu kde so mnou nastúpili aj iný zamestnanci tejto firmy. Na druhom poschodí väčšina z nás vystúpila, iba tá posledná časť vystupovala na treťom - mojom poschodí. 

Prešla som chodbou pomedzi kancelárie až som sa dostala ku ten mojej maličkej. Vyzliekla som si kabát spolu s červenou šatkou a zavesila ich na vešiačik. 

Kabelku som si položila na stôl a ja som si sadla do pohodlného čierneho kresla. Nechcelo sa mi pracovať, možno ma zachránil zvoniaci mobil, ktorý nebol firemný. 

Jessica. 

Moja najlepšia kamarátka sa teraz stala mojou chvíľkovou záchranou od práce a ja som ďakovala bohu za ešte malú chvíľku času na zorientovanie. 

,,Sofia! Ahoj! Ako sa máš?" skríkla na mňa do telefónu s veľkou dávkou energie. 

,,Dobre. Akurát som došla do práce. Čo ty?" 

,,Oh tak to ťa nebudem otravovať. No chcela som vedieť čo robíš zajtra. Totižto akurát som na letisku a mierim si to za tebou do Londýna!" 

,,O môj bože, to je skvelé! Kedy prídeš? Prídem ťa počkať? Máš odvoz?" začala som na ňu chrliť otázky s radosťou. Bola to doba čo sme sa videli naposledy a ja som sa neskutočne tešila. 

,,No prídem okolo večera. Odvoz mi netreba, zoberiem si taxík priamo ku tebe. Budeš doma?" 

,,No áno, končím po obede takže domov stihnem." 

,,A ako sa má Darcy?" 

,,Fajn. Teraz je u Harryho a pravdepodobne na celý týždeň takže neviem či ju uvidíš. Ale ak zistí, že si prišla tak možno pôjde na chvíľu domov ale bez Sebyho určite nie." 

,,No to je teda. Tvoja malá dcéra má skôr frajera ako jej vlastná matka. Aj keď čakám pikošky o tebe a jeho otcom. Harry Styles? Dievča máš šťastie."

,,Ešte neviem či je to šťastie alebo prekliatie ale dobre. Toľko problémov mal kvôli mne a to ma mrzí." 

,,Nebuď smutná! On ťa určite miluje a záleží mu na tebe. Je to skvelý chlap, to som si istá." 

,,Ja netvrdím, že nie len je to trochu zložité. Všetko je posplietané a ja mám plnú hlavu toho, že mi asi praskne a nemám to už komu povedať." 

,,Vieš, že som tu vždy pre teba tak sa netráp a potom mi to porozprávaš. Ale teraz už musím ísť. Vidíme sa za pár hodín." rozlúčila som sa s ňou s radosťou, že po toľkých dňoch, týždňoch a mesiacoch ju opäť uvidím. Tešila som sa a dúfala, že už nastane tá dlho očakávaná chvíľa.