,,Dúfal som, že Dee bude viac nedočkavá." zasmial sa Harry v telefóne keď som ho zdvihla. 

,,Dee? A prečo by mala byť nedočkavá?" zasmiala som sa na oplátku ja. Ale mal pravdu. Dee chcela volať Sebymu už odkedy sme sa po spoločnom obede a prechádzke v parku rozdelili. 

,,Je nad slnko jasné, že ma zbožňuje." 

,,Harry máš až moc veľké ego. Jediný po kom túži bol Seby." 

,,A ty si po nikom netúžila?" po tebe. Moje srdce túži a patrí len tebe, Harry. 

,,A ty? Nechýba ti tvoja manželka?" zmienka o Kendall rozpútala pár sekundové ticho s Harryho ťažkým povzdychom. Dnešný deň sme si skvelo užili aj bez jej prítomnosti no v niektorých častiach spoločnej konverzácie bola cítiť. Keď som načrtla niečo z jeho minulosti a ona bola súčasťou, zmĺkom. Ďalej pokračoval až o sekundy neskôr, presne ako teraz. 

,,Nemám dobrý pocit z nej. Je tu v Londýne, má byť so mnou a jej synom no ona si radšej behá po móle a bohvie kde kade. Tak moc by som jej chcel toto všetko povedať, aby sa zmenila a bola s jej rodinou, nie kvôli mne ale Sebymu, no nič ju neprinúti prísť domov." 

,,Nechaj ju tak. Keď jej pošleš tie rozvodové papiere, ak jej bude na vás záležať vráti sa a bude s vami." 

,,No to bude neskoro a vieš pre čo?" pokrútila som hlavou a keď mi došlo, že ma nevidí odpovedala som mu tichým 'nie'.  ,,Vie keď sme prišli sme si so Sebym tak sadli a rozprávali sa. Doteraz tu sedím a premýšľam nad jeho slovami." 

,,A k čomu si dospel?" 

,,Že jedno dieťa mi nestačí." 

,,Žiadaj o to Kendall." 

,,Sofia, prosím prestaň ju spomínať a hovoriť o nej ako o mojej manželke dobre? Vytáča ma ako o tom hovoríš pritom vieš, že je koniec a ty si prednejšia ako ona." vybuchol a ja som prestala. Nasucho som prehltla a myslím, že to musel počuť aj on. 

,,Prepáč, ale nebaví ma od teba počúvať mienku jej mena." ozval sa po chvíli ospravedlňujúco keď som sa neozývala. 

,,Ty mne prepáč." 

,,Ale to dieťa by som chcel. A Kendall by na to nepristúpila. Tvrdo drela aby sa dostala zasa na prehliadky takže by to nepodstúpila znovu. A tiež ja by som nechcel s ňou." nevedela som čo tým naznačuje. Bola som zmätená z jeho slov. 

,,A čo tým chceš povedať?" 

,,Sebastian hovoril, že by chcel sestru v jeho veku no bolo mi jasné, že asi tehotenstvo to nedobehne. Keď spomenul, že chce sestričku ako Darcy a najlepšiu mamičku ako má Darcy tetu Sofiu vedel som na čo naráža. Chápeš ma So?" 

,,Viem čo hovoríš no akosi mi význam uniká." 

,,Sebastian chce sestru Darcy, maminu Sofiu a ja chcem dcéru Darcy, syna Sebastiana a manželku Sofiu, So. A predovšetkým chcem rodinu." 

,,Harry nesmieš toto hovoriť." povedala som skleslo a do očí sa mi začali tlačiť slzy. Ako mohol niečo taká hovoriť? Možno to bol vždy môj sen no nikdy som nedúfala, že by sa splnil. 

,,A prečo nie? Lebo som falošne ženatý so ženou o ktorej som vždy pochyboval a nebol si istý jej láskou? Alebo pretože som zamilovaný do tej najlepšej ženy, milujúcej matky? Povedz čo je na tom zlé byť zamilovaný do teba?" 

Slzy sa púšťali po mojich lícach, viečka očí pevno stláčané ku sebe aby sa prúdy slanej vody zastavili no márne. 

Vzlyky opúšťali moje ústa a ja som cítila ako prichádza hysterický plač pokiaľ toto všetko nezastavím. 

,,Neplač So, lebo budem aj ja. Nemôžem sa na teba ďalej pozerať len ako kamarátku. Je to ako vyhladovaný pozerať na pizzu, šalát, alebo len kúsok jablka a nemohol ho mať. Si ako zakázané ovocie, túžba po tvojich bozkoch, dotykoch ma vždy rozpáli, slová a tvoj hlas mi víria v myšlienkach, tvoje meno, meno tvojej dcéry je vryté na mojom srdci a nejde to dať dole. Neprežil by som ak by ste ma opustili." 

Slová, ktoré mi hovorí sú ako liek na moju dušu, ako rajská hudba pre moje uši. No môj rozum mi nedá a hovor zavesím. Mobil by nevyzváňa a ja som vskutku rada. 

Sedela som na pohovke s rukami založenými o jej opierku a plakala do vankúša o ktorý som bola založená. 

Nevedela som sa postaviť, cítila som sa až príliš slabo, možno s nadmernej straty vody. Chcela som sa len zašiť niekam preč, od všetkých a od všetkého a ukľudniť svoje myšlienky a pocity. 

Nevedela som aký čas ušiel kým sa mi mobil rozozvučal. Nebola som si istá, či to bol niekto iný alebo znova Harry no nedalo  mi to nepozrieť sa. 

Keď som na obrazovke uvidela meno Harry, iba som obrazovku stlmila a nechala to tak. Iba sa znova rozplakala a plakala do vankúša. 

Nevedela som kedy mobil prestal zvoniť no zvonček ohlasujúci príchod návštevy ma prebral. 

Nečakala som nikoho preto bol pre mňa šok, že ktosi stojí pred mojimi dverami a zvoní. 

Rýchlo som si chrbtami dlaní utrela svoje uslzené oči a snažila sa aspoň trochu upokojiť môj dych. Moje oči sa ukryť nedali to som si bola istá a tak som to neriešila a so zvukom už druhého zazvonenia prešla do chodby a ku vchodovým dverám. Trochu som pootvorila dvere no človek za nimi bol rýchlejší a keď uvidel náznak otvárania zaprel sa do nich a mňa tým šokoval. 

Jeho ruka držali moje lakte a tlačili ma proti stene v chodbe. Nemala som proti nemu žiadnu šancu. 

,,Seby bež hore." jeho jemný chrapľavý hlas som rozoznala a nemala potuchy čo tu robí. Moje slzy sa opäť spustili. Nedokázala som sa naňho pozrieť, nevládala som sa pozerať do tých smaragdov bez toho aby sa mi kolená nepodlomili. 

,,So, prepáč. Neplač. To som nechcel." hovoril tak jemno a pritom mi rukami zotieral slzy, ktoré stále tiekli. No jeho prítomnosť mi zabraňovala pokračovať. Pomaly som sa upokojovala, už tu boli len vzlyky aj tie tíšilo jeho tričko keď ma uväznil v objatí. 

,,So, no tak. Odpusť." odtiahol sa odo mňa a to už som ho zreteľne videla. Jeho ustarostený pohľad zabodnutý do mňa, pozorujúc moje oči, pery, všetko. 

Ďalej už nehovoril. Prelomil tú malú vzdialenosť medzi nami a prilepil sa mi na pery. Svojim telom sa pevne natlačil na to moje a ruky uložil na moje boky. 

Svojimi dlaňami som mu vošla do vlasov za ktoré som mierne ťahala. Odpoveďou mi boli vzdychy do pier a ja som vedela, že sa mi to páči a nikdy neprestane. 

Odteraz až navždy... 

So odrážala moje pocity keď som to písala, len plakať a plakať. Teraz keď som sa nejako zmierila že takmer pre každého som zbytočná sa mi opäť rúca svet.

Mám čosi predpísané a vydám to len dnes sa pomenili všetky železničné spoje a mne už to nevyhovuje ako predtým. Chodím o hodinu neskôr domov a neviem ako zvládnem písať no ak budete trpezlivý nie je dlho a skončíme s Parents.

V každom prípade vàm chcem poďakovať za podporu, komentáre, votes... Za všetko a fakt si to cením.

Chcem aby ste vedeli že vás milujem a každý vote a kometár ma úprimne teší a chcem vám venovať túto časť.

Každý čo čìta tieto slová tak patrí jedno veľké ďakujem a venovanie pretože len vďaka vàm som tu.

Michelle