t.w.e.n.t.y f.i.v.e


Ležala som schúlená v Harryho náručí, zatiaľ čo sa Harry hral s mojimi rozpustenými vlasmi. 

,,Mal by som ísť deti uložiť. Dúfam, že je v pohode ak tu zostaneme." odmlčal sa po chvíli ticha kedy sme tento pôžitok prekonávali. 

,,Myslím, že teraz už nesmieš odísť." odpovedala som s úsmevom na perách a pustila sa jeho pása. Postavil sa z postele a s výhľadom na jeho nahý zadok som pozerala ako kráčal ku kope oblečenia. Do rúk si vzal svoje nohavice a obliekol si ich. S nespokojným zavrčaním som sa naňho dívala a ticho smútila z chladu, ktoré oblialo moje telo bez jeho prítomnosti. 

S úsmevom na perách podišiel ku mne a dal mi pusu na čelo. 

,,Hneď som späť." zašepkal mi do ucha čím sa mi na chrbte objavili zimomriavky a on spokojne odišiel.  Ľahla som si do stredu postele a s pritláčaním deky na môj nahý hrudník rozmýšľala čo bude teraz. Netrvalo to dlho čo sa opäť jeho svalnatá postava objavila na prahu od spálne. 

S arogantným úškľabkom opretý o zárubňu mojich dubových dverí ma pozoroval a stavím sa, že myslel na zakázané veci. 

,,Tak čo mamička? Pripravená na dlhú noc?" zasmial sa pričom prichádzal tou najsexi chôdzou ku mne. 

,,Pripravená ocino, pripravená. Tak ako len žena môže byť." povedala som a pritiahla si ho za zátylok ku sebe. 

*** *** ***

,,A ako to bolo s Harrym, Sofia? Je všetko v poriadku?" vyzvedala mama, keď sme spolu v podvečer volali. Bola to asi najdlhšia doba čo sme spolu nekomunikovali, vlastne od jej odchodu. t

,,Je to komplikované mami. Ale je to vyriešené a hlavne za nami." povzdychla si a zatriasla hlavou. Nechcela som myslieť na to čo sa stalo, a hlavne, že sa to stalo kvôli mne. 

,,Zlatko s otcom sme sa to všetko snažili pochopiť z rôznych medií. A bolo tam spomenutých aj plno iných informácií." jej smutný hlas bol počuť aj cez ten telefón. Neviem čo sa dozvedela no asi ju to zasiahlo. Bála som sa jej opýtať čo to bolo no potreba a zvedavosť mi nedala. Nemohla sa trápiť takýmito hlúposťami. 

,,Čo si sa dozvedela?" 

,,Sofia. Písalo sa aj v krátkosti o vašich výpovediach. Je pravda, že medzi sebou nič nemáte?" pochopila som. 

,,Mami aj toto je komplikované." 

,,Povedz mi čo nie je komplikované Sofia! Na všetko hovoríš, že je komplikované a neriešiš to s nami! Snažíš sa nás oklamať keď sme tak ďaleko od teba? Myslela som, že sme ťa vychovali lepšie." 

,,Mami, vychovali ste ma ako najlepšie ste vedeli no už sa mi do života plieť nemôžete. Mám vlastný rozum, mám dcéru dcéru, som dospelá a viem čo je pre mňa dobré a čo nie. A to s Harrym, nechcela som vám klamať no vyzerali ste byť taký šťastní keď sme videli, že som s ním." 

,,Ale chceli sme aby si si našla niekoho koho v skutočnosti miluješ a on teba a nie nás takto oklamať." 

,,To on s tým začal nie ja. No pokiaľ sa veci nedajú v jeho rodine do normálu my spolu byť nemôžeme." povzdychla som si a nevedela, či to myslieť vážne. Bolo medzi nami niečo? Teraz už určite len museli sme to držať v tajnosti. Nemohli sme s tým vyjsť na povrch skôr ako sa rozvedie s Kendall.

,,Hovoril, že sa rozvádzajú." 

,,Aj to je inak. Áno má papiere prichystané no nemôže jej ich dať hneď. Kendall s nimi vôbec nie je a on potrebuje dôkaz aby mu Sebyho nezobrala. Keby chcela mohla by ho dať na súd a pokiaľ by skončil čo i len v striedavej starostlivosti bolo by to pre Sebyho aj Harryho veľmi ťažké." 

,,Ale budete spolu?" 

,,Mami neviem dobre? Nepýtaj sa ma takéto otázky. Áno teraz sme spolu, trávime spolu dosť času, dnes tu so Sebym spali no nepovedali sme si nič ako "milujem ťa". A ja to nechcem uponáhľať. Hlavne po tomto všetkom." 

,,Dobre, chápem ťa. Dúfam, že sa máte všetci dobre ale už budem musieť ísť. Nech sa vám darí zlatko. Paa." ani som nestihla povedať ako moc ju mám rada, nech sa im darí tiež ale ona zavesila. Mrzelo ju to, to som si bola istá. Bola to odo mňa zrada, že som jej ohľadom Harryho a nášho vzťahu nevzťahu klamala. 

Vstala som z pohovky na ktorej som celý čas sedela a mobil nechala položený na konferenčnom stolíku. Prešla som do Deeinej izby kde som jemne zaklopala na dvere a následne ich otvorila. 

,,Hráte sa?" opýtala som sa tých dvoch malých nezbedníkov, ktorý od doby, čo Harry musel na chvíľu odísť nevyšli z izby. Seby aj Dee tu boli zatvorený celý čas, vyšli len na obed, ktorý som pripravila pred dvoma hodiny alebo keď sa chceli napiť. 

Samozrejme, že som každú chvíľu bola pri nich a vypytovala sa či niečo nepotrebujú, poprípade im normálne doniesla misku s ovocím. 

,,Teta So? Nevieš kedy príde ocino?" spýtal sa ma Seby a ja som pokrútila hlavou. 

,,Neviem zlatíčko ale ak chceš môžeš mu zavolať." iba pokrútil hlavou a ďalej sa hrali s hračkami. Nevšímali si mňa ako na nich pozerám. Bolo skvelé mať také dokonalé deti, len aby sa nám to vyplatilo aj v budúcnosti. 

Po ďalších dvoch hodinách nič nerobenia, len sedenia a dozerania na tichučké deti konečne zazvonil zvonček a neviem či som to bola ja alebo deti, ktoré vyštartovali s radosťou ku dverám otvoriť. 

,,No vitajte! Už sme vás dlho očakávali" povedala som s úsmevom, keď som otvorila dvere a naskytol sa mi tak pohľad na zabambúšeného Harryho. 

Bol len začiatok októbra, presnejšie 7. október a vonku prevládala zima. Chladné a upršané počasie nebolo tu v Londýne nejaké prekvapenie. Skôr slnečno by bolo dosť zarážajúce na stred jesene. 

,,Aj ja som sa nesmierne tešil kedy už vás uvidím." povedal a zobliekol si kabát z tela. Topánky nechal vyložené pri obuvníku a prišiel ku deťom. Dee si zobral na ruky, ktorá nadšením zvýskla a so Sebym za ruku prešli do obývačky. 

,,Oci! Môže ísť Darcy zajtra po škôlke ku nám? A môže u nás spinkať?" spýtal sa Seby a ja som vedela čo bude nasledovať. Harry svoj zrak okamžite obrátil na mňa a ja som s povzdychom prikývla. Len čo to videl Harry a deti, začali sa tešiť. 

,,Poď pomôžeš mi zbaliť!" skríkla a zliezla z Harryho lona a spolu bežali späť do jej izby. Oh bože, ani nechcem vidieť tú izbu potom.

,,Poď ku mne." svoj pohľad premiestnil na mňa a za dlaň, za ktorú ma chytil si ma potiahol ku sebe. ,,Nevypadáš nejako nadšene." podotkol a mal pravdu. 

,,Vieš, že ti ju nerada nechávam. Nechcem aby ti robila problémy. Máš svoju rodinu -"

,,Hej, So viem kam smeruješ ale teraz by si mala vedieť, že ty si tiež moja rodina. Chcem aby sme my boli ale je to skoro hovoriť. Nie je to pre mňa záťaž, je to skôr pomoc. Bude so Sebym, tak ja budem mať čas byť s tebou, pričom tam budeš tiež." 

,,Počkať, čo?" 

,,No počítam s tým, že tam nenecháš celý týždeň Dee samú, a nebudeš chcieť byť bez nej." 

,,Nebude tam celý týždeň Harry a ja tam tiež nepôjdem. Čo Kendall? Keby náhodou prišla, môže ti spraviť scénu ako to vždy ona vedela." 

,,Kendall, neprišla doteraz, nepríde ani potom. A bude tam týždeň rovnako ako ty." 

,,Harry vážne nie, mám prácu a-"

,,Zober si ju ku mne." 

,,Nie to nespravím. Nechám tam Dee na pár dní ale ja tam v žiadnom prípade nepôjdem. Nepotrebuješ ešte starosti so mnou." 

,,Tak aspoň táto jedna noc. Moc prosím, táto noc pri tebe bola najlepšia a chcem ju ešte zažiť. Zajtra ťa zaveziem do práce a potom ťa z nej aj vyzdvihnem len prosím poď." 

Bola som nerozhodná. Tak moc mi srdce kázalo aby som šla no rozum ten mal plno argumentov. 

No vždy som sa nechala riadiť srdcom a citmi preto bolo skvelé prikývnuť a nechať sa presvedčiť a zažiť tú najlepšiu noc, v poradí už druhú. 

A najlepšie, že s mužom snov každej ženy. 

Venované tým najlepším osôbkam na svete  AstylegirlA, Horan_N_93, VikinkaVikiSadova1. Love you girls! ❤❤

Michelle

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top

Tags: