Skoro ráno som sa zobudila na prichystaný budík, teraz už nie do práce. Potrebovala som vidieť moju dcéru, môjho anjelika a objať ju. Povedať ako veľmi ju ľúbim a som neskutočne rada že je v poriadku a môže ísť dnes domov.

,,Sofia. Čo tu ty robíš?” vyskočila na mňa Jess, keď som v pyžame a vlasmi na všetky strany vyšla z mojej izby. ,,Nemala by si ísť do práce?”

,,Nie. Všera ma vyhodili.” poviem jednoducho a počujem jej zalapanie po dychu.

,,Ako to? Pretože si odišla skôr? To taký malý nevinný priestupok zaviní toľké opatrenia?”

,,Nie ale nechcel mi dať voľno aby som bola doma s Darcy, tak som mu povedala aký je sprostý.”

,,No ale tak to musí byť pekný idiot. Ale kašľať na to! Keď sa Dee vyzdravie a bude môcť ísť do škôlky tak si niečo pohľadáš. Dovtedy prežiješ.” prikývla som a vypla vodu na čaj, ktorú som medzitým postavila.

,,O to sa nebojím ale čo ak šéf pošle na mňa upozornenie?”

,,Tak to by nol idiot pretože ty a všetky projekty, ktoré si vytvorila sú dôkazom, že si šikovná a zodpovedná. Nerobíš zbytočné  konflikty ani nič podobné. Bol to len malý prešľap.”

,,Kiežby si mala pravdu.” povzdychnem  a spolu dopíjame a dojedáme naše raňajky. Keď sme skončili, špinavé taniere a poháre sme hodili do umývačky riadu.

Každá sme si potom zaliezla do svojich izieb a čo najrýchlejšie zo seba robili človeka. Jess aj ja sme si mierili čo najrýchlejšie za Dee. Dúfala som že testy budú hotové čo najskôr a ja ju konečne budem môcť zobrať domov.

S Jess sme sa počas celej jazdy rozprávali. Boli to nomrálne nezáživné témy, pri, ktorých sme spomínali na staré časy alebo dúfali na dobré veci do budúctna.

Zaparkovali sme na voľné moesto pred nemocnicou a vystúpili do chladného počasia. Fúkal vietor a bolo to počasie zrelé pre chorobu.

Prešli sme cex recepciu na druhé poschodie ako sme išli aj všera do izby s čislom 43.

Na chodbách už bolo plno doktorov v bielych plášťoch, ktorý vykonávali svoju prácu a práve jeden taký vychàdzal z izby mojej dcèry.

,,Pán doktor! Som matka Darcy Carson, ktorá leží v izbe z ktorej ste vyšiel. Ako je na tom?”

,,Veľmi dobre. Práve sme boli urobiť  posledné krvné testy a výsledky budú za hodinu. Zvyšné vyšetrenia sú v poriadku tak bude môcť ísť domov. Potom vás poprosím pri odchode podpíšte papiere” prikývla som a s doktorom sa rozlúčila. Pristúpila som ku dverom, ktoré som stlačením kľučky otvorila.

,,Zlatko ako si sa vyspinkala?” pozdravila som moju malú dcéru opretú o čelo nemocničnej postele. Dlhými krokmi som prechádzala po izbe až ku nej a ako včera sa usadila na kraji postele. Jess spravila to ista z druhej strany a vyzvedali sme ako sa naša láska má.

,,Dobre mami. Príde ma pozrieť aj Seby?” jej nádejný hlások a tvár s úsmevom na privádzala na pochyby. Možno som mohla Harryho s Kendall s ich synom odtrhnúť odo mňa no neviem či bude dobre nechať Dee opäť len  s Norou a Andrewom. Seby sa stal veľkou účasťou jej života a nepôjde naňho len tak zabudnúť  musela by som jej klamať a to nechcem. V budúctnosti by mi to vyčítala.

,,Skúsim mu zavolať ale neviem či je to dobrý nápad. Seby už išiel asi do škôlky.” týždeň opäť začínal, už tu bol utorok a ja som si spomenula, že som nedala vedieť v jej škôlke. Avšak bolo mi to jedno. Poobede by som to oznámila, teraz je hlavne jej zdravie.

Jej prikývnutie mi pomohlo a utvrdilo, že to mohla prijať ako výhovorku a uveriť tomu.

Spolu sme sa ďalej rozprávali a snažili sa sptríjemniť pobyt tu, kým sem nepribehne doktor a nepovie že je všetko v poriadku. Potom sa zdvihneme, zaplatíme a pôjdeme preč. Ten tretí bod by sa mohol stať už hneď, alebo čo najskôr.

Našťastie pri smiechu a zábave to prebiehalo rýchlo. Výsledky nám príšli do pol hodiny.

,,Malá Darcy je už v poriadku. Nič jej nehrozí ale ešte si pár dní polež v posteli s animovanými rozprávkami a čajíkom. Žiaden stres, plač ani nepokoj. Len kľud a pohoda.” povedal doktor a my sme s úsmevom prikývli. ,,Rád som ťa spoznal Dee.” dodá a s mávaním opúšťa miestnosť.

Postavím sa z postele s odovodnením, že idem podpísať prepúšťacie papiere plus zaplatiť za pobyt tu.

,,Sofia.” zastaví ma hlas Jess a ona vstane a podíde ku mne, že takmer nie je medzi nami žiadna medzera. ,,Dúfam, že mu nechceš volať, kvôli tomu čo povedala Dee. Musíš sa z toho vyvliecť. Bude robiť len problérmy.”

,,Ja ťa chápem Jess. Nejdem, vyhovorím sa z toho. Spíšem si možné výhovorky a nijakú jej vždy podstrčím. Nie som sprostá aby som to dovolila znova.” poviem potichu aby ma malá nepočyla a otvorím dvere s odchodom na prízemie.

,,Dobrý deň, chcela by som podpísať prepúšťacie papiere a zaplatiť za liečbu Darcy Carson.” prehovorím na staršieho muža, ktorý prikývne a začne hladať nejaké potrebné veci v počítači.

,,Liečba vašej dcéry je uhradená. Stačí podpísať papiere. Prosîm” povie a podá mi papier s perom. Na riadok kde to odo mňa žiadajú naškriabem svoj podpis a chcem však zistiť niečo iné.

,,Ako to, že je zaplatená?” nechápem. Jess nemala keby, stále bola pri mne.

,,Včera nejaký anonym zaplatil za liečbu vašej dcéry. Nie je uvedenê jeho meno, len anonym.”

,,To je neprípustné! Chcem vedieť, kto za to zaplatil.”

,,Dobre, platbu prijala Danielle Klow. Ona by mala vedieť. Idem ju zohnať.” povie a ja prikyvnem. Stojím tu a čakám, kým sa vráti čož je asi po minùte.

,,Chcem aby ste mi povedali od koho ste nechali zaplatť liečbu mojej dcéry.”

,,Nepredstavil sa mi. Povedal že len chce zaplatiť aby ste nevedela kto to urobil. “

,,Chcete aby som podala na vás obvinenie za poskytovanie tajných informácii neznámim ľudom”

,,Nie to samozrejme nie. Nepovedal mi meno no povedal, že je váš partner. A od neho by ste peniaze nikdy neprijali” povie a mne sa rozsvieti pred očami. To snáď nie je možné. On si zo mňa strieľa

Bez niajkého dalsieho slova odídem od recepcie a vraciam sa naštvaná na deuhe poschodie za mojou dcérou.

Tak on sa ešte opováži platiť za liečbu mojej dcéry? Je neskutočne opovážlivý a nevie s kým sa zahráva.

Prečo to stále musi robiť? Spraviť niečo čím ma naštve a snaží sa na seba upútať pozornosť? Mám plnú hlavu myšlienok, chcem plakať a nadávať zároveň.

Dee a Jess nájdem pripravené sedieť a rozprávať sa na posteli. Keď ma zazrú ich úsmev sa zdvihne, no Jess aj rapídne klesne, keď mi uvidì šlahajúc blesky z očí.

,,Počkaj tu zlato, s mamou sa trochu porozprávame.” povie Jess a vstane od Darcy a prejde spolu so mnou von na chodbu. ,,Čo sa stalo?”

,,Ten kretén Styles sa stal! Zaplatil za liečbu Dee aj keď som  o to nežiadala. Žiadala som skôr aby mi dal pokoj. Naveky!!”

,,A čo teraz?”

,,Nič. Tie peniaze mu pôjdem hneď vrátiť. A nech si s nimi pre mňa za mňa aj vytrie tú jeho zbohatlícku prdel len nech mi už dá pokoj.” poviem a ona prikyvne.

Prejdeme naspät do izby kde zoberieme Dee a s úsmevom si vykračujeme preč z nemocnice.

,,Zlatko? Pôjdeš teraz s tetou Jess domov dobre? Ja si ešte potrebujem niečo zariadiť.” prikývne a pevnejšie sa chytí Jessinej ruky. Ja jej podàm kľúče od auta a spolu sa tam vydajú. Ja prejdem ku miestam kde stoja taxíky a do jednoho nastúpim.

Nadiktujem mu známu adresu, ktorú myslím, že už ani nedokážem vymazať z mysle a snažím sa v kľude a bez myšlienok naňho prežiť cestu. Škoda, že to nejde.

Keď ma taxikár vyhodí po viac ako dvadsiatich minutach pred jeho domov s pretočením očí vykročím naproti dverom.

Rada by som opâť zaklopala hánkami na dvere no hnev v mojom tele mi to nedovoľuje a preto zaklopem divoko a päsťou.

Mám pocit že ubehla väčnosť kým sa dvere otvoria a v noch sa objaví sám Styles.

Poďme to ukonćiť nadobro.

Guyss,  neviem či pre vás bolo dlho čakať na časť ale pre mňa večnosť, keďže nám nešla od včerajška wifi a bála som sa, že do pondelka by sme ju nemali.

Anyway, ide a ja si pomalinky upravujem posledné časti, ktoré som za tých 12 hodín stihla napísať. Yess!

Ako sa vám páči vývoj? Dúfam, že ste rovnako natešený ako ja.

Michelle.