Keď Dee utiekla z kuchyne do svojej izby neváhala som a bez vysvetlenia zložila mobil a bežala za ňou. Dvere od jej izbičky boli zatvorené, no nie zamknuté. Nemala dovolené zamykať sa v svojej izbe aj keď tam ten kľuč bol. Avšak moju dcéru som milovala a do izby som vstupovala s jej dovolením, teda pokiaľ nespala.

„Dee, zlatko. Prepáč, veľmi ma to mrzí." Dvakrát som zaklopala na dvere a oprela svoje čelo o dubové drevo dverí. Za dverami sa ozývali vzlyky a ja som sa cítila strašne. Klamala som jej. Ale mala len päť rokov a ja som si nebola istá, či by niečo taká pochopila. Ale bola tu vec a to je tá, že Darcy si všímala maličkostí. Bola veľmi bystrá a ja som netušila po kom to má.

„Nie mommy! Klamala si!" povedala nahnevane a ja som si povzdychla. Mala pravdu a ja som pomaly strácala nádej ako jej to vysvetliť. Ako vysvetliť malému päť ročnému dievčatku, že ocko jej kamaráta je sukničkár a ako som počula čo jej spravil, mala som pocit, že túto zlú vlastnosť zdedil po ňom?

„Ja viem zlatko ale si ešte príliš malinká aby si pochopila takéto veci." Povedala som a vtom sa dvere razom otvorili. Mala som čo robiť aby som udržala rovnováhu a zostala stáť."

„Ale hovorila si, že som veľmi múdra a bystrá tak to musím pochopiť!" dupla si nohou a skrčila svoje obočie. Jej zamračený pohľad ma ubíjal no musela som to odčiniť a tak som ju chytila za ručičku a potiahla ju ku jej posteli. Sadla som si do jej mäkkých perín a malú Dee si posadila na kolená.

„Vieš hovorila som ti predtým pravdu len trošku slabšiu." Nadýchla som sa a snažila sa vymyslieť niečo pravdivé a nie tak príšerné ako to v skutočnosti je. „Ujo Harry je pekný, všakže?" malá Dee prikývla a ja s ňou. „No a on vedel nádherne spievať! A po nejakom čase sa s kamarátmi stali veľmi slávnymi."

„Ako moc?"

„Veľmi! Celý svet o nich vedel. Boli pekný, mladý, talentovaný a nemali svoje mamičky ani detičky, ktoré majú teraz. Ujo Harry bol mladý a z tých chlapcov v skupine si pozornosť dievčat užíval najviac. No ale potom prišla Sebyho maminka a už si to nemohol dovoliť. Musel sa stať zodpovedným ocinom a manželom."

„Ale povedala si, že dúfaš, že to nepokračuje aj teraz. To znamená, že je ako môj ocino? Má jednu mamičku ale on ich chce viac?"

„Ujo Harry je zodpovedný a nemyslím si, že by to urobil Sebyho mamičke. Ale vieš, môže sa to stať. Náš ocino to spravil tak by mohol aj on." Darcy na to už neodpovedala. Akoby sa stratila vo svojich myšlienkach a tak som to radšej zakončila vetou nech na to nemyslí a ide sa najesť.

Naša večera už nebola taká teplá ako keď bola priamo naservírované do tanierkou ale stále bola vlažná a chutná. Spolu sme sa smiali na príhodách čo hovorili Stella a Andrew. Bola ako vymenená a to bola len chvíľa od hroznej konverzácie. Nebola som nadšená, že to Darcy musí vedieť. Bola príliš malá aby vedela takéto veci no aj veľmi múdra. Vedela si rýchlejšie dať dve a dve dokopy ako polovica dospelých ľudí.

Noc bola kľudná. Po rozprávke o škaredom káčatku sladko zaspala a ja som sa mohla vrhnúť tiež do postele. Nezaspávala som príliš spokojná s priebehom dnešného celého dňa no musela som sa s tým zmieriť.

Najbližšiu dobu som potrebovala oddych od celej rodiny Stylesovcov. Nechcela som počuť nijaké reči o najmladšom Stylesovi, Sebym. Trošku ma zarazilo, že sa začal baviť so Stephanie a zostal s ňou aj naďalej. Možno to bol Harry, kto mu zakázal sa baviť s mojou dcérou a tak nestretávať ani mňa. Možno mu vadilo, že som jeho fanynka a moje názory naňho a jeho vzťah.

Ale prečo by potom stále chcel moju dcéru postrážiť? Prečo by chcel ísť stále do parku, keď vedel, že už by bol koniec? Alebo to bol plán? Dobre vedel, že malá Dee si Sebyho obľúbila a bolo by pre ňui ťažké niesť keby ju vymenil. A mal prečítanú aj mňa. Svoju dcéru som vždy vypočula, nech sa dialo čokoľvek. A preto vedel, že túto hroznú novinu mi s radosťou povie a ja už nebudem chcieť mať nič jeho rodinou.

Boli to len konšpiračné teórie a ja som nevedela či im veriť. Avšak na moje myslenie to bola až moc a tak sa oči zatvorili a ja som zaspala s hlavou plných myšlienok.

*** *** ***

Ráno bolo pomerne pokojné. Dee sa po zobudení prezliekla z pyžamka do čiernch nohavíc ku ktorému si obliekla tričko s potlačou Toma a Jerryho, jej obľúbeného seriálu.

Spolu sme sa naraňajkovali, mohli sme vyraziť. Cesta trvala krátko keďže sme si po ceste spievali rôzne pesničky a zabávali sa. Pred škôlkou sme zaparkovali na našom obvyklom parkovacom mieste a vydali sa do budovy. Tam si Dee odložila svoj ruksak do skrinky spolu s topánočkami, ktoré vymenila za papučky.

Dee som s bozkom odprevadila do jej triedy a otočila sa na odchod späť. Avšak môj pohľad zostal visieť na osobe, na ktorú som práve nemala náladu naraziť.

„Ahoj. Vybavená práca zo včera?" spýtal sa s úsmevom a prešiel s jeho synom ku lavičke. Seby si na ňu sadol a začal sa vyzliekať a prezúvať zatiaľ čo Harry stál a pozeral na mňa.

„Ehm...Skoro musím to ísť ešte dokončiť." Zaklamala som. Žiadna práca už nebola. Všetko som postíhala v práci tak ako obvykle a keď nie zostala som dlhšie a dieťa mi zobrali rodičia Stelly alebo Andrewa.

„Myslím, že keby si nešla do toho parku s tvojou dcérou a na zmrzlinu, tak by si to v poriadku stihla." Povedal stále s úsmevom ale vedela som, že je naštvaný. A ja som bola poriadne prekvapená. Vedel kde som bola. Vedel, že sme v parku boli aj keď som povedala, že musím ísť domov a pracovať,

„Ehm...Asi hej. Budem musieť ísť. Mám prácu." Povedala som a ukázala na východ a chcela odísť, keďže som sa vôbec necítila príjemne.

„Sofia mala by si zájsť k doktorovi pretože sa ti zhoršuje skleróza. Pokiaľ viem mala by si mať voľno." Povedal a ja som vykúlila oči. Áno voľno som mala mať a aj som o ňom dobre vedela ale ako o tom mohol vedieť on? Myslím, že tá sladká tvárička, ktorú som toľké roky platonicky milovala mi začala naháňať strach.

„A taktiež sa naučiť, že klamať je neslušné."