Zobúdzať sa na posledné letné lúče, ktoré ešte prechádzali cez závesy v mojej spálni, bolo nádherné. Len málokedy mám možnosť sa zobúdzať takto a začať nový deň bez toho, aby mi zvonil budík.

Leto skončilo no vonku prevládali krásne a posledné slnečné rána, kedy sme sa zobúdzali do úžasného dňa s energiou prežiť niečo nové.

Darcy, moja malá 5 ročná dcéra, bola vždy odhodlaná pre nové veci. Rada cestovala po nových miestach, či už to bol aquapark, hrady, pláže alebo len hračkárstvo.  Toto malé stvorenie ma zamestnávalo na 120 percent a ja som jej ich ochotne ponúkla. Milovala som ju a ona tú lásku potrebovala dvojnásobne, aj za otca, ktorého bohužiaľ nemala.

Nie je to srdcervúci príbeh. Išlo len o nevyspelého človeka, ktorý aj keď tvrdil, že ma nadovšetko miluje a raz chce so mnou rodinu, no pri novinke o mojom tehotenstve zmizol. S krikom ako som to mohla dopustiť opustil môj vtedajší malý byt, ktorý som mala počas vysokej školy.

Bolo možno trochu priskoro, keďže školu som ukončovala až o pol roka neskôr a práca bola len s upraveným pracovným časom aby som stíhala školu. Všetky výdaje, ktoré som dostávala som musela používať do nájomného na byt, ktorý som zdieľala s mojou najlepšou kamarátkou Jasline, stravy a pomôcok do školy.

Našťastie sa malá narodila krátko po úspešnom ukončení vysokej školy. Pred jej narodením som si zohnala vlastný byt, ktorý aj vďaka jeho malom priestore, vytváral útulný dojem domova.

Malú Darcy som vychovávala od jej začiatku sama. Moji rodičia bývali dve hodiny cesty autom a tak nie vždy mohla byť pri každom okamžiku z nášho života. Ale nikdy na mňa nezanevreli lebo som sa nechala nabúchať.

Denisa, Darcynho otca mali radi no v ich očich sklamal po opustený ich tehotnej dcéry. No aj tak malú vždy milovali a snažili sa jej dopriať všetko. Boli veľmi ochotný a dokázali mi aj o druhej ráno zdvihnúť mobil, keď sa malá nechcela utíšiť s plačom.

Svoj život som milovala a nevymenila by som ani jedinú chvíľu na ňom. Keby som mala na výber, prežila by som hádku s Denisom znova, prežila by som tých 14 hodín na sále v ukrutných bolestiach znova len aby som počula ten detský smiech mojej dokonalej dcéry.

***

Pomaly som sa vyhrabala z postele a prešla do kuchyne. Bolo tu ticho a ja som vedela,  že malá ešte sníva svoje sladké  sny v posteli.

Z horných skriniek som vytiahla misky a naliala do nich mlieka, ktoré som následne zohriala. Do horúceho mlieka nasypala naše spoločné obľúbené čokoládové cereálie s kúskami orechov a mliečnej čokolády.

Keď teplé raňajky boli na stole a voda na čaj bola postavená a poháre nachystané, prešla som do detskej tyrkysovej izbičky našej dcéry.

Tyrkysová, to je jej farba. Jej steny boli ladené do tejto farby, polovica šatníka tiež a tešila sa výhradne z darčekov zabalených do tyrkysového baliaceho papiera.

,,Dee, je čas vstávať." prešla som ku jej posteli ku ktorej som si čupla. Jemne sa pomrvila no spala ďalej. Bolo náročné vstať v skorej ôsmej hodine, pretože je čas ísť do škôlky.

,,Mommy, ja chcem spinkať!" povedala rozospatým hláskom a ja som sa zasmiala. Sadla som si ku jej malému telíčku na posteľ a hladkala ju po ruke, ktorú mala vystrčenú spod paplóna.

,,Ale čo Andrew? A Nora? Nechceš ich po dlhej dobe vidieť? Nebola si s nimi celé prázdniny." povedala som a pri vyslovení ich mien sa ihneď prebudila a už bežala k skrini v ktorej si prezerala oblečenie.

,,Mommy, môžem si dať tie šaty, ktoré mi dala babička?" prikývla som a podišla ku nej. Zvesila som malé, ako inak tyrkysové šaty z vešiaka.

Dee si vyzliekla pyžamo s postavami z rozprávky Frozen a spolu s mojou pomocou si obliekla malé šatočky.

,,Poď, dáme si raňajky a potom pôjdeme." zobrala som ju za rúčku a spolu sme prešli do kuchyne kde si sadla na stoličku a najedla sa cereálií.

,,Mami? A príde do škôlky aj Stephanie?" spýtala sa a ja som netušila čo odpovie keď jej poviem pravdu. Ona a Dee sa akosi nemajú v láske. Možno to bude aj odlišnými spôsobmi výchovy.

,,Stephanie ti nebude robiť zle, dobre? A keby áno porozpráveme sa s ňou aj jej rodičmi. Sú tam aj iný tvoji kamaráti tak sa hraj s nimi." postavila som sa zo stoličky a dala jej pusu do jej dlhších hnedých vlasov.

Taniere, z ktorých sme si dojedli raňajky som hodila do umývačky riadu zatiaľ čo si Dee išla zbaliť modrý batôžtek do škôlky.

Bývali sme na byte, bol malý ale priestranný. Nemali sme tu veľa zbytočných vecí, len tie najnutnejšie. Mala som tu pracovňu, kde trávim dostatok času. Dee-ina izba, moja izba, jedna spoločná kúpeľňa, malé WC kuchyňa a obývačka.

Boli sme na treťom poschodí odkiaľ sa z obývačky už dalo vyjsť na menší balkón. Bolo vidieť nádherne upravené okolie a náš byt bol otočený tak aby sme mohli vidieť na záhradu. Nachádzali sa tu aj podzemné garáže, do ktorých sme sa práve presúvali.

Naše auto malo parkovacie miesto takmer pri vchode do garáže a tak sme to mali hneď po ruke.

Na rozdiel od škôlky, ktorá bola od nášho domova vzdialená celých 30 míľ. Škôlka sa otvárala od pol siedmej hodiny a obom nám to presne pasovalo. O siedmej hodine sme odchádzali z domu a do ôsmej kedy sa ukončili príchody detí som bola aj ja v práci.

Darcy aj ostatné deti mali v škôlke zabezpečené štyri časti dňa vyhradené na stravu. O pol deviatej prišli jednoduché raňajky a pred obedom zdravá desiata. Po obede išli detská spať a po zobudení sa hrávali vonku alebo počas škaredých dní vnútri s množstvom hračiek. Olovrant dostávali pred otvorením škôlky a príchodom rodičov.

Škôlka bola otvorená do pol piatej kedy odchádzali posledné deti. Môj čas kedy som končila v práci bolo o tretej hodine, takže pre Dee som chodila pred štvrtou hodinou.

,,Dobré ráno." pozdravili sme učiteľky v škôlka a malá sa s úsmevom rozbehla ku nim. Tieto vychovávateľky boli veľmi milé a ochotné. S deťmi to vedeli a hrali sa s nimi po celú dobu, čo boli tu. Mali ich na starosti a nikdy sa mi nestalo, že by moju dôveru sklamali. Verila som im v tú najlepšiu starostlivosť o moju dcéru.

Dee si v škôlke už zvykla. Chodila sem druhým rokom a našla si tu mnoho kamarátov, s ktorými sa rada stretáva aj mimo areálu škôlky. Oni blázni na preliezkach na detskom ihrisku, zatiaľ čo ja a ich rodičia sedíme na lavičkách a klebetíme o živote.

,,Buď dobré dievčatko. Ľúbim ťa Darcy." dala som jej poslednú pusinku a líčko a zakývala jej pred tým ako som zatvorila dvere od triedy. Prešla som von ku svojmu autu a pobrala sa do svojej práce.

Bola som realitnou agentkou, čo bola moja vysnívaná práca asi čias kedy som nastúpila do školy. Podarilo sa mi vyštudovať a zariadiť si prácu, ktorá mi poskytovala príjem taký, aby som uživila seba, dcéru a zariadila aby sme mali čo jesť, kde bývať a aj čo si obliekať.

Túto prácu som milovala, pracovali tam milý ľudia a zarobila som si slušné peniaze. Bola to skôr záľuba za ktorú vám platia a za to som veľmi rada.

Práca vždy končí a tretej hodine a ja sa premiestňujem späť do škôlky kde vyzdvihujem malú Dee.

,,Ako bolo v škôlke Dee?" spýtala som sa jej keď som otvorila dvere a s pozdravom k učiteľkám som vyhľadala svoju dcéru.

,,Mami, mami! V triede máme nového kamaráta!" s krikom pribehla ku mne a objala mi moje chudé novy. Čupla som si ku nej a chytila jej rúčky.

,,Vážne zlato? A ako sa volá?" Dee bola veľmi priateľské dievča. Nevadilo sa jej prihovoriť ku hociktorému dieťaťu a zariadiť tak aby z nich boli priatelia.

,,Sebastian Styles. Jeho ocino je ten ujo Harry ktorého si púšťaš v televízií." A v tom momente mám pocit, že sa svet zastavil a mne padlo všetko z rúk

Po dlhšej dobe ale potrebovala som si okolo tohto príbehu ujasniť pár nejasností. Dúfam že sa páči. - Michelle